Vo štvrtok sme si v Banskej Bystrici pripomenuli Sviatok remesla spolu so 70. výročím vzniku Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Bolo to aj 10. výročie otvorenia Regionálneho centra remesiel ÚĽU a  10. výročie od zápisu fujary do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Výrobca fujár Michal Fiľo pre TASR uviedol:

„Koho raz osloví fujara, je to na celý život. S výrobou som začínal pomaličky po kroku, nič som nesilil. Spočiatku som mal problém získať informácie o výrobe fujár, dnes ich už sám odovzdávam svojim nasledovníkom. Desať rokov robím v ÚĽUV ako lektor v rezbárskej dielni. Je to jediná inštitúcia, ktorá má vo svojom programe výrobu fujár a píšťal.“

Súčasťou Sviatku remesiel bol aj tretí medzinárodný festival „Duša fujary“, ktorý sa začal v Detve a vo štvrtok zavítal do Cikkerovej siene banskobystrickej Radnice. Návštevníci mohli vidieť výrobu fujár s ich výzdobou z rúk majstrov. Spoznali  aj ďalšie typicky slovenské remeslá, ako drotárstvo, hrnčiarstvo, rezbárstvo či prácu v textilnej dielni, čo patrí k tradíciám našej ľudovej kultúry. Konal sa aj seminár „Fujara v UNESCO“.

Fujara

je slovenský ľudový drevený dychový nástroj. Je obdobou gotickej basovej trojdierkovej píšťaly, ktoré boli veľmi známe a hojne rozšírené v Európe v 12. – 13. storočí.

Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od Banskej Bystrice do okolia Slovenskej Ľupče. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy.

Fujaru používali pastieri na holiach pri pasení oviec a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom.

Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca 500 km?. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia (Svetozár Stračina a ďalší). Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia UNESCO v roku 2005 v Paríži do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.