Všimli ste si ako niektorí zaočkovaní dokážu agresívne útočiť na nezaočkovaných, hoci vakcinácia proti covidu je dobrovoľná? Týka sa to aj mediálne známych ľudí, ako napríklad moderátorky TV Markíza Gabriely Kajtárovej (Nedáš sa očkovať, si vrchol sprostoty), humoristu Olivera Andrásyho (Tí čo sa nechcú očkovať nech skapú) či komentátora Sme Petra Schutza (Znevýhodniť odmietačov), ktorí si z očkovania urobili fetiš.

Žeby u nás neexistovala sloboda slova? Prečo hneď arogantne odsudzovať ľudí za iný názor ako je väčšinový, hoc sa jedná o očkovanie či covid? Pozrime sa, čo si o tom myslí známy slovenský prozaik, básnik, hudobník, cestovateľ a bloger Pavel „Hirax“ Baričák.

Za môj krátky život mi v mojej súkromnej ankete vyšlo, že najväčšie sebavedomie z rôznych profesií majú doktori, policajti, právnici, až potom sú učitelia… Samozrejme, čím napríklad starší doktor, tým je jeho postoj neotrasiteľnejší.

Tak sa mi páči, keď doktori komentujú čosi ohľadne korony a začnú vetou „ja som doktor, verte mi…“. Bol som darovať krv, pani doktorka mi pri kontrole tlaku nezabudla dať jasnú a pevnú otázku: „A zaočkovať sa dúfam dáte!?!“

Prísnosť v jej tóne sa dala krájať. Tak si aj spomínam, keď sme boli so ženuškou v zime bežkovať a mali sme na tvárach proti vetru bufky. V jednej zákrute sme sa pýtali neznámej ženy na cestu, no tá nás v prvom momente sprdla, „nech si dáme tie bufky okamžite dolu, či sa chceme odkysličiť, že tie rúška proti korone sú vraždou, nech s tým bláznovstvom ihneď prestaneme!“ Aj ona bola doktorka. A mala pravdu. Tú svoju.

Tak sa mi aj páči, keď mi ktosi v komentároch napíše: „Ja som si myslela, že len píšete, že ste iba spisovateľ. Ku korone sa však nevyjadrujte. Ďakujem!!!“ Chápem, nepotvrdil som jej postoj… 

Som za absolútnu slobodu slova. Nikdy by som si nedovolil napísať Rytmusovi či Smejkovi a Tanculienke, nech sa okamžite prestanú k čomusi vyjadrovať. Kvôli čomu, že by mali iný názor ako ja? Ihneď ich napadnúť, zvalcovať, zničiť, pošpiniť, zdiskreditovať? Toto robí iba nízky človek a viac to hovorí o ňom, ako o tom, na koho útočí…

Aj útočný komentár: „píšete o tom, aby ste si nahnali ľudí, lajky atď“ je na zasmiatie. Blbosť. Koľkých svojim názorom potešíte, toľkých si proti sebe poštvete, taká je doba. Tu niet zisku, skôr strata. Ale keď má status pomôcť pravde, odvážne srdce bude riskovať aj zrážku…

Lenže ľuďom nejde o pravdu. Neraz im ide o ich politickú stranu, pôsobí strach, že čosi nepôjde podľa ich presvedčenia, nepustí ich ego… Ži a nechaj žiť. Diskutujme, nechajme hovoriť celú odbornú obec, nie len tých, ktorí práve nahrávajú vládnucim stranám v jednotlivých štátoch.

Neraz v komentároch pod mojimi statusmi mnohí so mnou nesúhlasia, no robia to slušne, pekne, vecne, s úctou. Ďakujem za nich. Nie som Boh. Som omylný, nepočúvajte ma. Neverte ani slepo nikomu z vašich idolov, modiel.

Zbierajte informácie z rôznych strán, čítajte aj protichodné postoje a tieto zozbierané dáta dajte vyhodnotiť svojmu rozumu a intuícii. Buďte sami sebou, nie bábkou, ktorá na všetkom prikývne, či naopak, z princípu so všetkým nesúhlasí a len borí a ničí.

Na koľko sa dá, naučme sa počúvať iných. Nesnažme sa ich silou mocou pretiahnuť na náš názor. Rešpektujme, tolerujme. Možno aj toto nás chce korona naučiť…

Na fotke je klíčiaca fazuľa. Vždy, keď sa skláňam na poli k zemi, žasnem a vravím si: „Život nezastavíme. Smiešny, pyšný a hrdý človek, hrajúci sa na Boha. A pritom v dajakej byľke je neraz viac sily ako v akomsi človeku. Ak sa ako ľudstvo radikálne pomýlime, zídeme zo scény, nič viac, nič menej. No život pôjde ďalej aj bez človeka.“

Napriek tomu si však vždy poviem posledné: „Dobré sily pri nás stoja. Netreba sa preto nikdy vzdávať. Skôr je dobré prosiť a pomoc príde, ťažoba ustane.“

Milí moji, korona nás prišla zoceliť. Sme kutí zaživa. Prozreteľnosť proste chce, aby sme boli o čosi silnejší. Možno práve v tolerancii a rešpektovaní toho druhého, uznať každú jednu „slabú“, klíčiacu byľ…