Bystrický župan a krajskí poslanci majú za sebou prvé rokovania nového zastupiteľstva. Na poslednom januárovom zastupiteľstve sa pomerne prekvapujúco ukázalo, že Ján Lunter sa momentálne nemôže oprieť o poslaneckú väčšinu.

Kto by bol čakal, že po vlaňajších prelomových regionálnych voľbách v Banskobystrickom  samosprávnom kraji, v ktorých vďaka širokej občianskej a straníckej podpore  naprieč politckým spektrom nezávislý kandidát Ján Lunter jasne porazil dovtedajšieho kontroverzného župana Mariana Kotlebu, dostane jeho politická podpora v krajskom parlamente hneď na začiatku trhliny.

Príčin tohto aktuálneho stavu na krajskej politickej úrovni je niekoľko. Vlastne zárodok budúceho možného konfliktu vniesla do hry už samotná kampaň a hlavne povolebné vyjednávania. Hoci Ján Lunter pred voľbami prijal politickú podporu takmer všetkých relevantných parlamentných i mimoparlamentných strán, už v kampani sa opieral o aktivistov z mimovládok a tretieho sektora.  Vedome či nevedome presadzoval tzv. nepolitickú politiku, ktorú zosobňoval šéf jeho kampane syn Ondrej a tím „nezávislých“ kandidátov.

V jednom zo svojich blogov to pomenoval bývalý bystrický primátor Ivan Saktor slovami:

„Viera Dubačová vytvorila Lunterovcom tím, z ktorého sa postupne vykľuli nezávislí kandidáti na poslancov, usmievajúci sa zo stoviek Lunterových billboardov po celom kraji. Známe to tváre z politického zoskupenia Banskobystrická alternatíva (Priehodová, Lichý, Bučko, Dubačová a ďalší) idú s pánom Lunterom zachraňovať BBSK nielen pred súčasným županom,  ale aj proti ďalším kandidátom. Nič proti ich kandidatúre, prihlásiť sa do volebnej súťaže môže ktokoľvek, len prečo sa skrývajú za slovíčka „nezávislosť“ a „nestraníckosť“? A za Luntera?“

Napokon z tejto silnej bystrickej politickej skupinky uspela len trojnásobná poslankyňa a aktivistka Dubačová. Aj prvé praktické kroky novozvoleného župana sa niesli v štýle nepolitickej politiky. Ešte neboli sformované ani poslanecké kluby a už začal verejne presadzovať syna Ondreja do pozície svojho zástupcu na Úrade BBSK, hoci to mohol dosiahnuť iba jeho väčšinovou voľbou za podpredsedu kraja v zastupiteľstve.

Tento krok neprijala s porozumením nielen verejnosť, ale ako sa neskôr ukázalo ani poslanecký klub „lunterovcov“. Ten neschválil županovho  syna ani za svojho predsedu. Tak sa stal neplateným poradcom predsedu BBSK na základe príkaznej zmluvy, čo je na naše pomery pomerne neštandardné, ale  v súlade so zákonom. Spolu s mladým riaditeľom Úradu BBSK bez politických skúseností so samosprávou tvoria „kindermanažment“ vo vedení kraja, ako  ich nazývajú viacerí poslanci a úradníci. Či to prospieva vzťahom na úrade i mimo neho, ťažko povedať, ale je to zodpovednosť župana.

Nepolitická politika nového vedenia kraja sa prejavila aj pri formovaní klubov, rozdeľovaní poslancov do komisií s ich predsedami či návrhoch na podpredsedov BBSK. Snaha vyblokovať z pozícií daných voľbami poslancov za politické strany mala za následok vytvorenie najsilnejšieho poslaneckého klubu SMER-SD, SMK s 22 poslancami, pričom klub „lunterovcov“ má len 20 členov a 7 poslanci zostali nezaradení.

Štandardná parlamentná matematika velí, že najsilnejší poslanecký klub treba brať vážne a nemožno ho obchádzať pri riešení akýchkoľvek politických, programových či personálnych otázok. Obzvlášť keď sa ukazuje, že poslanecký klub SMER-SD, SMK si vie získať na svoju stranu aj časť nezaradených poslancov a spoločne hlasujú väčšinovo 25 hlasmi z celkového počtu 49 poslaneckých hlasov.

To sa ukázalo na minulotýždňovom zasadnutí zastupiteľstva BBSK, keď sa „lunterovci“ vopred nedohodli a dostatočne neprerokovali s najsilnejším poslaneckým klubom najdôležitejšie materiály predkladané do zastupiteľstva. Výsledkom je, že neprešli županove návrhy na rozšírenie kompetencií a zmenu rozpočtu s výrazným navýšením prostriedkov na mediálnu prezentáciu kraja.

V následnej reakcii Ján Lunter stiahol voľbu svojich podpredsedov vrátane šéfky najsilnejšieho poslaneckého klubu SMER-SD, SMK Ľubici Laššákovej a neprerokovalo sa ani zriadenie odborných komisií zastupiteľstva, ktoré už mohli a mali pracovať.

Nemožno obísť ani fakt, že začína pokrivkávať aj proklamovaná  nezávislosť „lunterovcov“. V samotnom 20 – člennom klube okrem nestraníkov nájdete 4 poslancov za koalíciu SaS, OĽaNO, KDH a OKS a jedného za Most-Híd, ale aj bývalých straníkov.

Najnovšie poslankyňa Viera Dubačová vstúpila do Beblavého strany Spolu – občianska demokracia a známe je i to, že župan Ján Lunter s poslancom Ondrejom Lunterom prejavujú nadštandardné sympatie k novej strane Progresívne Slovensko. Preto treba s pojmom nezávislosti politikov narábať opatrne, pretože nie všetko nezávislé je aj nestranícke a naopak.

Zaujímavú myšlienku v tejto súvislosti vyslovil jeden z mužov Novembra ´89 – český senátor Petr Pihart:

„Občianske fórum vyhralo voľby s heslom `Strany sú pre straníkov, OF pre všetkých‘. Vtedy to neprekážalo ani Václavovi Klausovi. Pritom je to podvratná, antiparlamentná myšlienka. Parlament bez politických strán je nezmysel. K straníctvu veľmi dlho nebola chuť, až nakoniec Občianske fórum prehralo voľby. Keď vznikla strana, už bolo neskoro. Je to všeobecný problém nedôvery k stranám. Človek sa tomu nečuduje, no nemôžeme sa s tým ani zmieriť – odpísali by sme tým parlamentarizmus. Bez politických strán nič nepresadíte. Toto bola bohužiaľ predstava Václava Havla.“

Keď sa vrátime do nášho kraja, župana Jána Luntera, ktorý sa snaží vniesť do riadenia krajskej samosprávy po rokoch izolácie od normálneho sveta nové vetry, čaká návrat k rešpektovaniu štandardných politických pomerov v zastupiteľstve BBSK. Tie nepoznajú pojem „nepolitická politika“ a nedelia poslancov na nezávislých  či straníckych, pretože všetci sú politici. Tak ako v NR SR alebo na komunálnej úrovni i na kraji platí neúprosná parlamentná matematika. Jednoducho niekto má väčšinu a niekto ju nemá, prejde len to, čo získa viac hlasov.

Ak chce predseda BBSK zodpovedne riadiť kraj, musí mať väčšinovú podporu v zastupiteľstve, inak môže nastať chaos, ako tomu bolo za čias  jeho predchodcu. To sa dá dosiahnuť jedine korektným vyjednávaním a rešpektovaním sily poslaneckých klubov bez ohľadu na politické tričká poslancov, najmä keď chce župan byť naozaj nezávislý.

Pokiaľ to Ján Lunter dokáže, na čo nepochybne má, navráti sa mu podpora straníkov i nestraníkov, o ktorú sa mohol oprieť počas volebnej kampane a nestratí tak ani dôveru občanov. Politika totiž vždy bola, je a bude len politická bez prívlastkov, či sa to niekomu páči alebo nie.