Je po vianočných a novoročných sviatkoch, skončila prestávka v kampani pred februárovými parlamentnými voľbami. Predstavitelia politických strán sa rozbiehajú do regiónov na mítingy medzi ľudí, z billboardov na nás hľadí množstvo známych či menej známych tvárí politikov uchádzajúcich sa o voličské hlasy, médiá sú plné rôznych politických vyhlásení.

Do kampane sa vložili aj občianski aktivisti. Nemožno si nevšimnúť, že liberálna časť politického spektra podporená rovnako orientovanými médiami a mimovládkami sa vymedzuje najmä voči Kotlebovej ĽSNS a Smeru na čele s Robertom Ficom, lebo proti volebnému lídrovi a premiérovi Petrovi Pellegrinimi veľa „negatívneho streliva“ nenašli.

Aj tu však platí staré pravidlo, že ľudia majú radšej obete ako útočníkov. Preto ak niekto neustále útočí na politickú stranu a jej predstaviteľov v štýle LEBO KOTLEBA či LEBO FICO, môže to mať opačný účinok.

Dôkazom sú dlhodobo stabilné preferencie najsilnejšej vládnej strany SMER-SD  nad 20 percent (násobne vyššie ako súperiacich opozičných strán) a postupne stúpajúce percentá Kotlebovej ĽSNS nad desať percent. Mesiac a niečo pred samotnými voľbami to vyvoláva poplach v opozičnom tábore. Hoci predsedovia opozičných strán majú tiež všeličo za ušami a každý z nich má v hlave svoje vlastné plány, silou mocou sa snažia vyvolať dojem súdržnosti a  pri spoločných raňajkách či obede už skladajú novú vládu. Tvária sa, že porcujú medveďa, ktorého však ešte nechytili.

Liberáli s KDH vopred podpisujú propagačné vyhlásenia o tom, že z budúcej spolupráce vylučujú nielen ĽSNS, ale aj SMER-SD a SNS. Napriek jasným postojom vládnych strán strašia ľudí fámami o údajnom povolebnom spojení Smeru s ĽSNS, hoci reálne tomu nič nenasvedčuje. Je zrejmé, že Kotleba, Fico s Pellegrinim či Danko idú svojou vlastnou cestou nehovoriac o tom, že karty sa budú rozdávať až po voľbách.

Paradoxom je, že čím viac útočia liberáli a s nimi spriaznené médiá na ĽSNS ako fašistov a extrémistov, tým viac percent získava táto strana v prieskumoch verejnej mienky. Podľa tých posledných je už druhou najsilnejšou stranou v poradí!

My, ktorí sme zažili vzostup Mariana Kotlebu a jeho ĽSNS v našom kraji, vieme o tom svoje. Napriek extrémistickým názorom a mediálnej antikampani sa kotlebovci dostali do NR SR a hoci si o nich môžeme myslieť čokoľvek, dnes sú parlamentnou stranou so stabilnou voličskou základňou. 

Nové opozičné strany a hnutia ako Kiskovci či Trubanovci s liberálnymi médiami môžu hovoriť čo chcú a hádzať zodpovednosť za stúpajúce preferencie ĽSNS na Smer, ale  totálnym vytláčaním kotlebovcov (ale aj sociálnych demokratov) div nie na okraj spoločnosti k tomu prispievajú veľkým dielom práve oni.  Aj keď to bude ešte dlhá cesta, kotlebovci sa pokračujúcim pobytom v slovenskom i európskom parlamente budú postupne štandardizovať na pozície krajnej pravice, ako sú na tom podobné strany v Európskej únii, či sa to niekomu páči alebo nie.

Dnes naozaj nie je otázkou dňa, či by s Kotlebom niekto po voľbách spolupracoval alebo nie. Reálne to neprichádza do úvahy ani vtedy, ak by voľby skončili patom. Umelo dávať dohromady Kotlebu s Ficom a Pellegrinom slúži opozícii len ako predvolebný strašiak, ktorý má zafungovať na nerozhodnutých. To naozaj sú aj sociálni demokrati nejakí extrémisti?

Zaujímavá je skôr otázka, čo vedie ľudí k tomu, že napriek všetkému volia ĽSNS a neprekáža im Kotlebova extrémistická minulosť či odsúdenie Mazureka za jeho názory na Rómov. Z vlastnej skúsenosti viem, že pokiaľ predvolebný politický súboj nezostane len v argumentačnej rovine, ale skĺzne do bezhlavého útočenia na politického súpera, tak to v konečnom dôsledku nahráva  protistrane.

Ako príklad môže poslúžiť aktuálna situácia okolo oficiálne zvoleného mítingu Kotlebovej ĽSNS s občanmi v Slovenskej Ľupči. Inak internej politickej akcii, ktorých sú teraz po celom Slovensku stovky, sa dostalo toľko mediálneho priestoru i na sociálnych sieťach, že Marian Kotleba si môže tlieskať k svojej publicite bez toho, aby niečo pre to reálne urobil.

Poďakovať za propagáciu hoc aj v negatívnom slova zmysle sa môže bystrickým aktivistom  z iniciatívy Nie v našom meste a niektorým médiám. Podľa mňa zbytočne rozdúchali protest aktivistov proti obyčajnému ľupčianskemu mítingu, k čomu sa aktívne pridali aj niektorí miestni poslanci či jeden z Banskej Bystrice, dokonca aj predseda KDH Hlina známy svojimi extrémnymi nápadmi z minulosti. Z blchy urobili slona a Kotlebovi nasadili krídla na ďalší let nahor. 

„Strana ĽSNS stavia na nenávisti a radikálnych postojoch. Ich kampaň je postavená na rozdeľovaní ľudí, živení ich predsudkov a strachu,“ tvrdia aktivisti. Nuž ale nenávisť s radikálnymi postojmi voči vládnej koalícii a ĽSNS cítiť aj z opačnej strany politického spektra, čo bez ostychu podporujú liberálne médiá. Ide to niekedy až tak ďaleko, že vznikol nový  pojem „liberálny fašizmus“.

Argumentácia výročím tragédie zavraždených obetí nacistami a gardistami z II. svetovej vojny vo vápenke v Nemeckej  v spojení s predchádzajúcimi názormi kotlebovcov by možno obstála v nejakej odbornej diskusii o slovenskej histórii, ale použiť ju ako dôvod, prečo by Slovenská Ľupča  mala tento  riadne zvolaný míting  ĽSNS zakázať, v predvolebnom dianí neobstojí.

Keď by chceli aktivisti a niektorí politici dať najavo svoj postoj k ĽSNS, nič proti tomu, ibaže výsledkom ich snahy po medializácii obyčajného predvolebného mítingu a proteste proti nemu  je to, že na stretnutie s predstaviteľmi ĽSNS  v ľupčianskom kulturáku okrem zopár protestujúcich aktivistov s transparentmi pred budovou prišlo možno viac ľudí, ako pôvodne plánovalo. Kotlebovi opäť o niečo stúpli voličské preferencie, čo ukázal aj aktuálny agentúrny prieskum. Taká je totiž predvolebná matematika, čo by si po skúsenostiach z minulosti už mohli zapamätať aj odporcovia extrémizmu.

Ak sa podarilo v Banskobystrickom kraji pred dvomi rokmi vystrnadiť Mariana Kotlebu zo županského  kresla, tak to bolo len vďaka tomu, že väčšina politických strán sa dokázala dohodnúť na spoločnej podpore jedného protikandidáta (prvý vyjadril podporu Jánovi Lunterovi za Smer Peter Pellegrini) a ľudia mali skúsenosť z Kotlebovho štvorročného negatívneho pôsobenia vo vedení krajskej samosprávy.

Odvtedy sa politická situácia zmenila. Slovensko je politicky výrazne rozdelené a atomizované, kotlebovci sa pevne usadili v parlamente a tam aj zostanú. Čím viac budú opozičné strany s liberálne orientovanými médiami systematicky a často až bezhlavo útočiť na Kotlebu (ale aj na Fica), tak dosiahnu pravý opak toho, čo chcú. Pritom keď sa normálny človek pozrie do ich radov, tak vidí všeličo, čo nie je práve to  „pravé orechové“. Možno by sa mali viac zamerať na seba a svoje programy pre ľudí. Ale kto chce kam, pomôžme mu tam.

Ak by si niekto myslel, že toto má byť nejaká obhajoba Mariana Kotlebu a jeho ĽSNS, tak je na omyle. Ide iba o racionálne zhodnotenie situácie na Slovensku  vrátane Banskej Bystrice krátko pred parlamentnými voľbami, keď liberáli s KDH sa za pomoci aktivistov a im naklonených médií  postavili na protikotlebovské a protificovské barikády, snažiac sa rozdeliť spoločnosť na dobrých a zlých alebo keď chcete na slušných a tých ostatných. A o tom by podľa nich mali byť  nadchádzajúce voľby 29. februára 2020…