Už si pomaly zvykáme, že politikom vládnej koalície nie je cudzí papalášizmus či totalitné spôsoby riadenia spoločnosti. Dokonca ani v čase pandémie, keď si politici na rozdiel od obyčajných ľudí užívajú rôzne výhody a výnimky. Jednoducho sú medzi nami rovní a rovnejší.

Keď kvôli zabezpečeniu ústavnej väčšiny potrebujú prísť do parlamentu aj poslanci pozitívne testovaní na COVID-19, ktorí by inak mali byť v povinnej karanténe, tak hlavný hygienik SR expresne vydá vyhlášku, ktorá im to umožní.

To sa stalo v nedeľu večer, tesne pred pondelkovou mimoriadnou schôdzou slovenského parlamentu, na ktorej musia vládni poslanci schváliť ústavný zákon o nekonečnom predlžovaní núdzového stavu. Ten podľa posledného vládneho predĺženia končí v utorok 29. decembra.

Na Slovensku sa tak už neohýba len právo a samotná ústava, ale aj demokracia. Kým pre obyčajných Slovákov s pozitívnym testom na COVID-19 alebo po kontakte s pozitívne testovaným človekom platí pod hrozbou sankcie povinná 10-dňová karanténa, pre privilegovaných vládnych politikov urobil hlavný hygienik Ján Mikas (zrejme nie z vlastnej vôle) účelovú výnimku. Jeho nová vyhláška v 6. bode § 4 znie:

Prezident Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, generálny prokurátor, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je osobou pozitívnou na ochorenie avšak nemá klinické príznaky ochorenia alebo ktorý mal úzky kontakt s osobou pozitívnou na ochorenie avšak nemá klinické príznaky ochorenia, môže vykonávať prácu v prípade, ak by svojou absenciou na pracovisku mohol vážne ohroziť zabezpečenie chodu štátu alebo ak je výkon jeho práce nevyhnutný pri riešení mimoriadnych úloh, a to za dodržania nasledovných podmienok:

a) používanie respirátoru FFP2 bez výdychového ventilu alebo s jeho prekrytím chirurgickým rúškom,
b) dezinfekcia prostriedkami s plným virucídnym účinkom,
c) používanie rukavíc,
d) obmedzenie pohybu po pracovisku na najmenšiu možnú mieru,
e) možnosť odpočinku a stravovania bez prítomnosti iných osôb alebo za prítomnosti iných osôb, ktoré sú však tiež osobami pozitívnymi na ochorenie, avšak nemajú klinické príznaky ochorenia.

Toto už prestáva byť demokracia a nastupuje demokratúra – politické riadenie spoločnosti a ekonomiky, v ktorom sa diktatúra mieša s prvkami demokratických foriem za účelom ovládania ľudí. Možno to povedať aj tak, že vládna moc prostredníctvom obyčajnej vyhlášky hlavného hygienika rozkladá právny štát. To naozaj nikomu nevadí pustiť v zložitej pandemickej situácii na Slovensku medzi zdravých ľudí infikovaných koronavírusom?

Otázkou je, ako sa k tomuto obratu postavia obyčajní ľudia, ktorí by si s politikmi v demokracii mali byť rovní pred zákonom, ale tu z nich niekto razom urobil občanov druhej kategórie, ktorým nie je počas pandémie dovolené to, čo vybranej politickej skupine. Je to hanebné a ponižujúce zároveň.

Ak chce vláda takýmto spôsobom motivovať ľudí, aby boli počas pokračujúcej koronakrízy ďalej zodpovední a dodržiavali protipandemické opatrenia bez dostatočnej pomoci štátu a pod hrozbou sankcií, tak sa nikto nemôže čudovať, keď aj napriek „nekonečnému“ núdzovému stavu dôjde k sociálnemu výbuchu alebo k referendu o predčasných voľbách.

Akoby si vládni politici neuvedomovali, že drvivá väčšina ľudí už má toho neustáleho vyvolávania napätia po krk a stačí posledná kvapka, aby sa kalich horkosti prelial. Veď čo si o tom majú myslieť rodičia detí, ktoré kvôli Covidu nemohli chodiť do školy, majitelia zatvorených obchodov, gastroprevádzok či fitness centier, ktorí kvôli pandémii prichádzajú o živobytie? Keď sa vládnej moci chce, pripraví si zákon či vyhlášku akú chce, ale na obyčajných ľudí sa vykašle.

Jeden slovenský politik kedysi povedal: „Kde je vôľa, tam je cesta.“ Táto cesta môže byť aj cestou do pekla…