Stalo sa to, čo sme vzhľadom na vzájomnú previazanosť bývalej vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS predpokladali. Predčasné voľby do Národnej rady SR sa budú konať v najneskoršom termíne 30. septembra tohto roka.

Na 30. septembri sa dohodli poslanci bývalej vládnej koalície

Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja.

Uznesením sa skracuje volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR budú 30. septembra 2023. Predseda parlamentu má podľa uznesenia vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Na termíne 30. september 2023 sa dohodli strany bývalej vládnej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Poslanci Smeru navrhovali termín volieb 27. mája, poslanci Hlasu zase 24. jún. Ani jeden z týchto dvoch návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Hnutie Sme rodina podporilo aj tieto termíny.

Aby mohol parlament uznesenie o termíne predčasných volieb, bolo treba zmeniť Ústavu SR. To sa podarilo bývalej vládnej koalícii minulý týždeň, keď odignorovali referendum. Novela ústavy hovorí, že skrátiť volebné obdobie parlamentu je možné uznesením NR SR, na ktorého schválenie treba aspoň 90 hlasov poslancov.

Tak si to zhrňme

V novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné parlamentné voľby konali trikrát, v rokoch 1994, 2006 a 2012. Vždy to však bolo krátko po páde vlády, ako to predpokladajú nepísané pravidlá demokracie, ale nie takmer po 10 mesiacoch.

V tejto súvislosti zaráža priam schizofrenické správanie sa koalično – opozičnej strany SaS. Vlani v lete Sulíkovci kvôli Matovičovi odišli z vládnej koalície a v decembri iniciovali vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú však ďalej podporujú. To sa prejavilo pri zmene ústavy bez referenda o skrátení volebného obdobia a teraz pri hlasovaní o najneskoršom termíne predčasných volieb.

Eduard Heger a Zuzana Čaputová

„Vôbec to nie je až tak neskoro, lebo tam budú dva letné mesiace, keď vláda nerokuje, parlament nezasadá, čiže predĺženie bude len mierne. Je to v podstate jeden pracovný mesiac oproti júnu. Dôležité je, že takto bolo urobená dohoda,“

zľahčoval  Richard Sulík postoj SaS po utorkovom odhlasovaní septembrového termínu predčasných volieb.

Podľa Sulíka, pre ktorého bolo  dôležité dodržať dohodu bývalej vládnej koalície s vylúčením opozície, má odvolaná vláda obmedzené kompetencie a je pod kontrolou prezidentky Zuzany Čaputovej, pričom „systém bŕzd a protiváh je teraz omnoho silnejší.“ Preto bude mať SaS radšej náročnú dohodu s bývalými koaličnými partnermi ako s opozičnými stranami, pri ktorých nevie, o čo im ide.

Richard Sulík

Svoj diel politickej zodpovednosti za neštandardné rozhodnutie bývalej vládnej koalície o oddialení termínu predčasných volieb až na koniec septembra nesie aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá síce pri poverení Eduarda Hegera viesť ďalej odvolanú vládu mu dala  podmienku uskutočnenia predčasných volieb do konca júna, ale následne pripustila, že bude akceptovať aj dohodu na septembrovom termíne.

„Rešpektujem, že ústavná väčšina sa zhodla na termíne predčasných volieb. Dnešné rozhodnutie parlamentu je nevyhnutným vyústením toho, že v decembri došlo k odvolaniu vlády a tá stratila legitimitu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia. Vzhľadom na to, že k rozhodnutiu parlamentu došlo do konca januára, hoci opäť na poslednú chvíľu, nateraz nepristúpim k vymenovaniu úradníckej vlády. Pripomínam však, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera, som pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu,“

uviedla prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom stanovisku.

Zuzana Čaputová

Alibisticky sa k odhlasovaniu septembrového termínu predčasných volieb postavil predseda NR SR Boris Kollár  (Sme rodina), ktorého poslanci hlasovali za všetky tri predkladané návrhy:

„Som veľmi rád, že tento cirkus s referendami a termínmi volieb sa skončil. Opozícia ho využívala len na to, aby znova vytvárala chaos. Voľby vyhlásim v zákonom stanovenom termíne a kandidátne listiny politických strán sa budú môcť podávať okolo 2. júla.“

Aktuálnu situáciu označil Kollár za neštandardnú, keďže koaličná zmluva zvyčajne prestáva platiť pol roka pred voľbami. Do tejto doby sa bude Sme rodina snažiť riadne fungovať s partermi.

Boris Kollár

Predseda OĽaNO Igor Matovič verí, že sa budú vedieť dohodnúť s lídrom Sme rodina Borisom Kollárom a šéfkou Za ľudí Veronikou Remišovou na džentlmenskej koaličnej dohode a budú do volieb fungovať tak ako doteraz aj s ad hoc podporou SaS, ktorá sa tvári, že je v opozícii. Vzhľadom na svoju povahu ironicky skonštatoval:

„Predvolebná kampaň bude zásadná, všetci v nej budeme bojovať za záchranu demokracie. Bolo by veľmi dobré, aby sme sa vyhli tomu, že sa začnú prijímať 15., 16., 19. dôchodky, bude si niekto populizmom robiť predvolebnú kampaň, lebo veľmi rýchlo by nám to spočítali ratingové agentúry, všetci by sme na to doplatili miliardami eur na úrokoch.“

Igor Matovič

Opozícia za oddialenie konania predčasných volieb kritizuje najmä SaS

Predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že rozhodnutie o septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb je na zápis do Guinnessovej knihy rekordov:

„Budeme tu mať vládu, ktorá je z hľadiska odvolania členov vlády neodvolateľná. Nemôže sa voči nej vyvodzovať žiadna zodpovednosť. Vláda pre neschopnosť padla 15. decembra uplynulého roka aj hlasmi SaS. Táto strana dala súčasnej vláde v demisii k dispozícii ďalších prakticky jedenásť mesiacov do konca októbra 2023 na vládnutie.“

Podľa Fica bývalá vládna koalícia toto obdobie bude chcieť využiť na kriminalizáciu opozície:

„Máme interné informácie z prostredia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a špeciálnej prokuratúry, kde pracujú ako včeličky na tom, aby lídri opozície boli do 30. septembra minimálne obvinení.“

Robert Fico

Predseda Hlasu Peter Pellegrini vyhlásil, že strane SaS a jej predsedovi Richardovi Sulíkovi sa treba poďakovať za ďalšie mesiace marazmu a absolútneho rozvratu štátu:

„Bola to SaS, ktorá pomohla vysloviť nedôveru neschopnej vláde Eduarda Hegera a Igora Matoviča. Teraz nám SaS zabetónovala túto neschopnú vládu minimálne do konca septembra. SaS uprednostnila záujem politických strán pred záujmom ľudí a stratila akékoľvek právo ešte niekedy vziať do úst slovo zodpovednosť.“

Slovensko je podľa Pellegriniho v najväčšej kríze v histórii, ľudia každým dňom chudobnejú a bude tu vládnuť odvolaná vláda bez mandátu a právomocí takmer rok po svojom odvolaní.

„To je absolútne pohŕdanie demokraciou, to je napľutie do očí ľuďom.“

Peter Pellegrini

Hlas navrhoval júnový termín predčasných volieb:

„Na schválenie tohto termínu chýbali iba hlasy SaS. Namiesto zodpovednosti voči ľuďom na Slovensku schválili ďalšie tri tučné platy pre končiacich poslancov a ministrov, tri a pol milióna eur pre politické strany od štátu navyše, možnosť pre orgány činné v trestnom konaní pokračovať v pohone na opozíciu a dostatok času na vznik nových politických stranách.“

Neschopnosť riadne vládnuť pri tomto politickom chaose sa prejavila aj pri schvaľovaní programu utorkovej schôdze parlamentu, ktorý si nedokázali schváliť poslanci bývalej vládnej koalície.

Otázkou zostáva, ako bude vyzerať vládnutie odvolanej Hegerovej vlády s populistickým prijímaním nových zákonov  v NR SR do septembra 2023, keď 31. januára de facto odštartovala predvolebná kampaň…