Z modrých papierových covid certifikátov, ktoré dostávali ľudia pri celoplošnom testovaní v prípade negatívneho výsledku, sa na Slovensku po minulom víkende stala „priepustka na slobodu“. Po predložení tejto tlačoviny majú jej držitelia  voľný vstup na pracovisko či prevádzku, kým pre ostatných platí v núdzovom stave zákaz vychádzania s výnimkami (pre pozitívne testovaných 10 – dňová karanténa).

Napriek tvrdeniam vládnych predstaviteľov, že všetko je v súlade so zákonom, zostalo viacero nezodpovedaných otázok, ktoré si kladieme aj my. Keď opomenieme medicínsku nevhodnosť použitých antigénových rýchlotestov pre celoplošné testovanie (nezachytia bezpríznakových, pracovná teplota je 15 – 30 °C), existuje dôvodný nesúlad vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR so zákonom, na čo upozornil Úrad na ochranu osobných údajov SR, či dokonca pochybnosti o súlade s Ústavou SR pri jeho kontrole (na čo upozorňujú viacerí právnici), ide o niekoľko „maličkostí“.

1. Spĺňa tlačivo o výsledku nepresného antigénového testu  vydávané občanom na odbernom mieste obsahové náležitosti certifikátu podľa § 89, ods. 11 Zákona o ochrane osobných údajov č.18/2018 Z.z. v platnom znení? Zákon hovorí, že certifikát vydaný certifikačným subjektom, musí obsahovať najmä údaje, ktorými sú:

a) identifikačné údaje certifikačného subjektu vrátane čísla osvedčenia o udelení akreditácie,

b) identifikačné údaje žiadateľa,

c) predmet certifikátu,

d) označenie certifikačných kritérií, na základe ktorých sa certifikát vydáva,

e) číslo certifikátu,

f) dátum vydania certifikátu; ak ide o obnovu certifikátu, aj dátum skoršieho vydania certifikátu,

g) odtlačok pečiatky certifikačného subjektu a podpis osoby oprávnenej konať v mene certifikačného subjektu s uvedením jej mena, priezviska.

Zbežný pohľad na vydané covid certifikáty hovorí, že na nich chýba viacero zákonom požadovaných údajov, ako je napríklad odtlačok pečiatky s uvedením mena a priezviska  osoby oprávnenej konať v mene certifikačného subjektu, číslo certifikátu a ani jeho platnosť.

Napriek tomu ministerstvo vnútra tvrdí: „Certifikáty obsahujú antikopírovacie prvky. Zároveň sú buď opečiatkované, ak sú vydané nemocnicou alebo zdravotníckym zariadením, alebo označené odberovým miestom. Ale už samotným vydaním sa stávajú platné. Policajti na tieto skutočnosti prihliadajú.“

2. Boli účastníci testovania informovaní o ochrane osobných údajov pri vydávaní covidových certifikátov a udeľovali súhlas s ich spracovaním?

Bez odpovede.

3. Existuje zabezpečená databáza vydaných covidových certifikátov?

Bez odpovede.

4. Ak niekto dodatočne stratí vydaný covidový certifikát s negatívnym výsledkom, môže požiadať o vydanie duplikátu ako pri iných certifikovaných dokladoch?

Tu je odpoveď hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej: „Takíto občania musia buď zostať v desaťdňovej karanténe ako tí, ktorí na testoch neboli, alebo im zostáva absolvovať PCR test.“

Otázka znie, ako je možné, že neexistuje spôsob, ako si spätne overiť, či niekto na teste bol alebo nebol resp. či mal alebo nemal negatívny výsledok. Ak by existovala registrovaná databáza dokladov s týmito údajmi, nemal by to byť problém ako pri iných druhoch úradných dokladov.

5. Obsahuje tlačivo covid certifikátu nejaké ochranné prvky proti jeho prípadnému sfalšovaniu?

Na túto otázku odpovedal minister obrany Jaroslav Naď slovami: „Tie certifikáty sú tlačené na špeciálnom ceninovom papieri, ktorý je nefalšovateľný, nie je možné získať a dá sa jednoznačne detegovať. Okrem toho, pretože existuje podozrenie, že niekoľko certifikátov bolo odcudzených, budeme dávať špeciálnu značku na každý certifikát podľa odberového miesta, čím zamedzíme tomu, že ak by niekto chcel použiť odcudzený certifikát, nebude tam mať adekvátny kód, tým pádom bude zrejmé, že ide o falšovaný dokument.“

Skutočnosť je taká, že keď preskúmate vydávaný covid certifikát UV svetlom, na jeho zadnej strane a rovnakom mieste síce nájdete značku koronavírusu, ktorú inak nevidno, ale ani zďaleka nejde o jedinečný kód prináležiaci konkrétnemu odbernému miestu. Preto ten, kto kontroluje toto tlačivo, nemá ako rozpoznať, či sa jedná o originál alebo falzifikát, preto sa to v praxi robí iba formálne voľným okom alebo vôbec nerobí.

6. Akú platnosť má vydaný covid certifikát, keďže tento údaj nie je nikde na tlačive uvedený? Ako sa bude riešiť platnosť v okresoch, kde budú musieť občania absolvovať druhé kolo testovania a ako tam, kde už druhé kolo nebude, keď viacerí mohli absolvovať celoplošné testovanie aj mimo svojho trvalého bydliska resp. neboli na prvom kole a  pôjdu len na druhé kolo?

Zatiaľ bez odpovede.

7. Prečo nedostali starostovia a primátori k dispozícii analytické výsledky celoplošného testovania napríklad aj s počtami pozitívne testovaných ľudí, ktorí sa zúčastnili testovania s trvalým pobytom v meste či obci a tými, ktorí prišli odinakiaľ, keďže rozhodujúcim kritériom pre konanie či nekonanie druhého kola je percento pozitívnych prípadov?

Minister obrany Jaroslav Naď odpovedal slovami: „Armáda nedá k dispozícii podrobné údaje o celoplošnom testovaní. Nie sme štatistický úrad.“ Rovnako nezverejňuje armáda, ktorá mala pod palcom celú operáciu, ani jej náklady, hoci do nej vkladali svoje finančné prostriedky vrátane materiálnych a ľudských zdrojov aj samosprávy.

8. Ako pracujú s dátami z celoplošného testovania Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktoré denne zabezpečujú testovanie  osôb ohrozených koronavírusom presnými PCR testami a dohľadajú kontakty na ľudí, ktorí prišli do kontaktu s pozitívne testovaným?

Pozitívne otestovaný človek z celoplošného testovania ide do 10-dňovej karantény, ale RÚVZ ho nepretestuje presným PCR testom ani nedohľadáva kontakty.

Na záver uvádzame stanovisko Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska: „Dokument o výsledku testu nazvaný Certifikát / Medical Certificate je označený logom Ministerstva zdravotníctva SR. Obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, dátum vykonania a výsledok testu „pozitívny/negatívny“. Viacerí občania na Slovensku majú rovnaké meno, priezvisko aj dátum narodenia, a teda personalizácia dokumentu je pochybná. Týka sa „osoby, ktorej sa má poskytnúť zdravotná starostlivosť“. V takomto prípade musí byť na ňom aj podpísaný informovaný súhlas pacienta (je testovaný občan pacientom?). Je neakceptovateľné, že na ňom chýba identifikácia testujúceho zdravotníckeho pracovníka. Z medicínskych (výsledok testu ovplyvňuje ďalší režim občana) aj forenzných dôvodov (v prípade poškodenia zdravia pacienta nie je možné identifikovať zdravotníckeho pracovníka) je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozpore s platnou legislatívou.“

V každom prípade by bolo žiadúce, aby príslušné orgány štátu odpovedali na doposiaľ nezodpovedané otázky, pretože mnohých občanov môžu dôsledky celoplošného testovania uviesť do omylu.