Náš úspešný slovenský hokejový reprezentant Michal Handzuš sa v piatok večer oficiálne rozlúčil s hráčskou kariérou. Urobil tak pred prípravným stretnutím na ľade materskej Banskej Bystrice so Slovanom Bratislava vo svojich 41 rokoch. Skúsený center odohral posledné stretnutie ešte v sezóne 2016/2017, v ktorom priviedol rodné mesto pod Urpínom k prvému historickému majstrovskému titulu.

V piatok sa s Handzušom lúčil vypredaný banskobystrický zimný štadión. Diváci mu aplaudovali skandovaným potleskom v stoji. Držiteľ Stanley cup-u, majster sveta i majster republiky iba ťažko hľadal slová:

„Je to veľmi špeciálne byť tu na ľade, na ktorom som vyrástol. Tento ľad mi totiž veľmi prirástol k srdcu, tu som sa narodil, hokejovo vyrastal a zažil i pekné chvíle. Veľmi chcem poďakovať vedeniu klubu za túto rozlúčku, ale aj rodine a mamine, ktorá sa veľmi obetovala aby som tu mohol byť. Ďalej manželke aj deťom, sú pre mňa oporou. Ďakujem i mojím trénerom, ktorí sú tu. Oni mi pomohli práve tam, kde som sa dostal. Moje hokejové sny sa naplnili do bodky, tak v Amerike, ako aj tu doma na Slovensku.“

Michal Handzuš následne pred novinármi priznal, že žiadnu rozlúčku neplánoval. Chcel zavesiť korčule na klinec potichu:

„Už vyše roka viem, že nebudem hrať. Toto bola iba oficiálna bodka, ktorú inicioval klub. Nikdy som nechcel vyhlasovať, že končím. Myslel som si, že to nejako samé vyšumí, keď budú všetci vidieť, že dva roky nehrám. Necítim sa totiž veľmi isto pri takýchto oficiálnych akciách. Avšak veľmi si to vážim, hlavne pred plným štadiónom s poďakovaním od fanúšikov a početného fan klubu, od chalanov, s ktorými som hrával a merali cestu až sem.“

Handzuš sa aktuálne rozhoduje kam povedie jeho profesionálna cesta po ukončení hráčskej kariéry:

„Som na bode nula ďalšej etapy, či už ako tréner, funkcionár, manažér, konzultant, naozaj neviem, kde budem. Rozmýšľam, v čom by som mohol byť dobrý, čo ma bude baviť. Mám viaceré možnosti, no musím si vybrať jednu, aby som ju mohol robiť poriadne. Slovenskému hokeju mám ešte čo dať, ale musím sa veľa učiť. Nejaké skúsenosti som nadobudol z hráčskej kariéry, ktoré môžem využiť, ale je ešte veľa nového, čomu sa musím priučiť. Uvažujem aj nad ponukou asistenta trénera v reprezentácii, je lákavá, ale vravím, že tých možností je viac. Minulý rok som zažil to, že som robil tri či štyri veci naraz a nič poriadne, pretože som chcel byť aj s rodinou. Tým pádom sa musím teraz rozhodnúť pre jednu možnosť a robiť poriadne len tú jednu.“

S Michalom Handzušom sa priamo na banskobystrickom ľade lúčili v piatok večer aj jeho niekdajší hviezdni spoluhráči z reprezentácie Miroslav Šatan, Marián Hossa, Vladimír Országh, Richard Zedník či stále aktívny hokejista Tomáš Surový. Nechýbal ani tréner majstrov sveta z Göteborgu Ján Filc a predstavitelia banskobystrického klubu na čele s prezidentom Jurajom Kovalom. Za všetkých Miroslav Šatan uviedol:

„Michal sa nelúči, bude tu ďalej pôsobiť, či už v Banskej Bystrici alebo v slovenskej reprezentácii, pevne v to dúfam. Handzuš bol hráč, s ktorým bola pocta hrať. Hral som s mnohými centrami, ale najradšej s Mišom v reprezentácii. Bol chrbticou národného tímu, bez neho by sa možno úspechy Slovenska nedostavili.“

Rozlúčku sledoval aj Handzušov dlhoročný kamarát a spoluhráč, dnes už tréner Vladimír Országh. Ten nám povedal:

„Videl som výbornú atmosféru počas chvíľ, keď sa lúčil Michal. Pozeral som tiež video a veľa vecí mi pripomenulo. Všetky spomienky sa mi vrátili naspäť. Mišo je jeden fantastický človek a aj fantastický hráč. Keby som to mal zhrnúť v skratke, tak doprial by som každému hráčovi aby mal takého spoluhráča akým bol Michal Handzuš a každému trénerovi by som doprial, aby mal takého zverenca ako je Michal Handzuš. Tým je povedané asi všetko. Mal krásnu kariéru. Som rád, že sa rozlúčil vo veľkom štýle a prišiel mu zatlieska plný štadión.“

Michal Handzuš s hokejom začal práve pod Urpínom, väčšinu profesionálnej kariéry absolvoval v severoamerickej NHL. V roku 2013 sa s Chicagom Blackhawks tešil zo zisku Stanleyho pohára. V zámorskej profilige hral aj za St. Louis, Phoenix, Philadelphiu, Chicago, Los Angeles a San Jose. V NHL si pripísal dovedna 1126 stretnutí so ziskom 529 bodov za 201 gólov a 328 asistencií. Slovensko reprezentoval na šiestich majstrovstvách sveta a troch zimných olympijských hrách. Bol pri historickom zisku zlatých medailí na MS 2002 v Göteborgu, je aj dvojnásobným vicemajstrom sveta (2000 a 2012). Iba Handzuš a Miroslav Šatan sa môžu zo slovenských hokejistov pochváliť tým, že sa stali držiteľmi Stanleyho pohára, získali zlato na MS aj majstrovský titul v domácej súťaži.