Mestská časť Banskej Bystrice Jakub v minulosti mala autentický názov Svätý Jakub, podľa patrocínia tu stojaceho stredovekého kostola zasväteného svätému Jakubovi staršiemu. Kostol nebol farským kostolom, ale filiálnym a podliehal farskému kostolu v meste Banská Bystrica.
Mestská časť Jakub
V minulom období za socializmu slovo Svätý z názvu obce muselo byť odstránené z ideologických dôvodov. zaujímavé pomenovanie nesie lokalita mestskej časti Jakuba v podobe Nový Svet. Všetci ju poznáme, že tu policajné hliadky merajú rýchlosť, začína od Jánošíkovej skaly – niekedy tadiaľto viedla najdlhšia slovenská krížová cesta od farského kostola Banskej Bystrice v mestskom hrade na Španiu Dolinu.
Dedina Svätý Jakub bola založená v rámci veľkého historického bystrického chotára pri potoku Bystrica. Už v období 14. storočia tu máme doložený kostol – ktorý patril v rámci bystrického chotára medzi najstaršie spolu s farským kostolom Panny Márie v Banskej Bystrici, špitálskym kostol sv. Alžbety v Dolnej ulici a kostolom Panny Márie a sv. Antona v Sásovej.
Už v stredoveku Svätým Jakubom prechádzala hlavná cesta, ktorá spájala Banskú Bystricu s Liptovom a s Turcom. Zároveň cesta cez Svätý Jakub popri kostole bola hlavnou vnútornou spojnicou mesta Banskej Bystrice s banskými osadami v Starých Horách, Richtárovej, Pieskoch a Španej Doline kde sa ťažila medená a medeno-strieborná ruda.
Názvy Svätého Jakuba v minulosti
Dedina Svätý Jakub a neskoršia obec si už vyše 600 rokov zachovala rovnaký názov. Pri Svätom Jakube sa žiadny názov dediny podľa mena majiteľa nepoužíval, resp. sa nezachoval v písomných prameňoch. Prvýkrát sa dedina spomína v roku 1390 pod latinským názvom „villa sancti Jacobi“, v roku 1525 pod nemeckým názvom „Sandt Jacob“, v roku 1808 pod názvom „Swatý Jakub“.
Počas maďarizácie v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia „Jakabfalva“ a „Szentjakabfalva“. Dedina Svätý Jakub bola slovenskou dedinou už od stredoveku.
Najstaršie priezviská Svätojakubčanov
Už z roku 1522 máme doloženú existenciu richtárskeho úradu a prísažných (poslancov) v Svätom Jakube: richtárom bol Štefan Hankovič, prísažným Jurko Skývraha. Z roku 1525 sa nám zachovali priezviská Mistrík, Závodník, Dub, Bartoň, Osláv.
Priezviská obyvateľov dediny Svätý Jakub z roku 1715: Surový, Vigaš, Dubány, Mistrík, Dubeň, Uhrín, Skladaný, Čuka, Kalina, Sivý, Mistríčka, Porubská.
Z novších: Majer, Helexa, Babala (Habala), Voskár, Bulla, Bušovský, Daubner, Šajgal, Luby, Binka, Bajs.
Vývoj počtu obyvateľov
Obec Svätý Jakub patrila v rámci banskobystrického chotára medzi najväčšie: 500 obyvateľov ( rok 1869), 442 (1880), 631 (1910), 526 (1921), 692 (1930), 656 (1940), 642 (1950), 548 (1961), 657 (2008)
Dejiny Svätého Jakuba
Svätý Jakub sa vyvinul ako radová cestná dedina pri potoku Bystrica v priebehu 13. – 14. storočia. Po prvýkrát sa spomína v písomných prameňoch v roku 1390 pod názvom Svätý Jakub. V roku 1390 založil bývalý richtár Michal Rosenberger svoju dedinu Svätý Jakub, ležiacu na území Banskej Bystrice zemanovi Dávidovi za 400 zlatých.
Tu sa možno dozvedieť o povinnostiach dedinčanov voči majiteľovi dediny. Dedinčania platili daň na Juraja (24. apríla) a na Michala (29. septembra), okrem toho poddanské dávky vianočné a veľkonočné, od každej usadlosti platili ročne 3 zlaté, vykonávali 2 robotné dni orby, 2 žatevné dni. Majiteľ dediny platil za dedinu mestu všetky dane.
Rosenberger mohol dedinu kedykoľvek vykúpiť. Kostol a dedina Sv. Jakub boli situované na ceste z mesta Banská Bystrica do banskej oblasti pod názvom Montana (Bane – Hory). Dedina patrila pôvodne do Karolovského majetku. V roku 1390 ju vlastnil Michal Rosenberger, bývalý banskobystrický richtár spríbuznený s Karolovcami, ktorý dedinu zálohoval zemanom zo Sásovej. Dedina bola spolu s Kostiviarskou rozdelená na dve časti.
Vlastnili ju neskôr Jungovci. Pôvodná polovica dediny, ktorú vlastnili zemania zo Sásovej sa na začiatku 16. storočia dostala do majetku mesta Banskej Bystrice. Druhá polovica dediny sa po roku 1546 dostala do majetku Banskej komory. Tento majetkový stav pretrval až do polovice 19. storočia, kedy sa vytvorila samostatná obec Svätý Jakub. V roku 1970 sa Jakub stal súčasťou mesta Banská Bystrica.
Slovenskí popravení „zbojníci“ Kapusta a Ursíni
Banská Bystrica má aj svojich zbojníckych hrdinov. Boli nimi Andrej Nemec prezývaný Kapusta a Juraj Ursíni zo Skubína, ktorí boli popravení za to, že pri Jakube zo salaša ukradli medený kotol. Popravil ich majster kat z Prievidze dňa 2. septembra v roku 1854 v Kostiviarskej a ich telá pochoval radvanský evanjelický farár Andrej Javor.
Ursíni mal v čase popravy 34 rokov, Andrej Nemec 29 rokov. Obaja boli otcovia malých detí, Ursíni ich mal dokonca šesť. Miesto popravy ľudia dlho nazývali „Vedľa strašidla“, alebo jednoduchšie „Šibenice“ a boli presvedčení, že sa tu nedarí ani rastlinám, ani ľuďom. K poprave týchto dvoch hrdinov sa zachovala aj slovenská ľudová balada:
„Zabili, zabili dvoch chlapcov bez viny, jeden bol Kapusta, druhý bol Ursíni. Kapusta, Ursíni, to boli chlapíci silní, našli sa silnejší, čo ich obesili.“
„Kapusta, Ursíni, čože ste pokradli, že vás poviazali do mocných povrazov?“
„Veď sme neukradli iba jeden kotál, už nás idú vešať na bystrický chotár. Na bystrický chotár, nad jakubskú vodu, už nám zaviazali tú našu slobodu.“
„Keď ma šikovali cez to dolné pole, žienka za mnou volá: ,Vráť sa, srdce moje.‘, Akože sa vrátim, keď som poviazaný, už ma majster kat čaká pod šibenicami.“
„Keď ma šikovali, cez tie dolné lúke, žienka za mnou volá: ,Podajme si rúčke!‘ Keď ma šikovali hore cez Bystricu, už mi otvárali hajdúsi temnicu.“
Kostol sv. Jakuba staršieho v Jakube
Architektúra kostola sv. Jakuba v Jakube je príbuzná s architektúrou kostola sv. Antona a sv. Pavla Pustovníkov v Sásovej. Je pravdepodobné, že stavby vznikli súčasne. Kostol sv. Jakuba prešiel tak ako kostol v Sásovej významnou prestavbou interiéru v období od konca 15. storočia až do roku 1516, ktorý je zaznamenaný na východnej strane klenby lode nad triumfálnym oblúkom jakubského kostola. Na rebrách klenby boli umiestnené štítkové znaky donátorov – mešťanov, ktorí prispeli k výstavbe kostola.
Kostol sv. Jakuba v Jakube sa nachádzal na v stredoveku veľmi populárnej tzv. svätojakubskej pútnickej trase k hrobu sv. Jakuba Staršieho v španielskom Santiagu de Compostela. Pozornosť návštevníkov kostola pútal v presbytériu umiestnený monumentálny hlavný oltár sv. Jakuba od neznámeho autora, v odbornej literatúre označovaného ako Majster z Jakuba, ktorý okolo roku 1480 namaľoval tabuľové maľby oltára.
Krídlový oltár s tabuľovými maľbami predstavuje príbehy zo života sv. Jakuba Staršieho Apoštola, ktorý bol spolu so svojím bratom Jánom, žiakom Ježiša Krista a neskôr šíriteľom kresťanstva v Jeruzaleme. Tam bol odsúdený kráľom Herodesom Agrippom okolo roku 42 na smrť sťatím mečom. Jeho telo v 8. storočí previezli do španielskeho Santiaga de Compostela, kde nad jeho hrobom postavili chrám, z ktorého sa stalo jedno z najslávnejších stredovekých pútnických miest.
Z celého oltára v kostole v Jakube sa zachovali len dve krídla s ôsmimi výjavmi zo života sv. Jakuba Staršieho, ktoré sú v súčasnosti umiestnené v zbierkach Kresťanského múzea v Ostrihome. Podľa tradície kresťania pred vpádom arabov preniesli svätcove ostatky z Jeruzalema do Španielska. Tam požiadali miestnu vládkyňu Lupu o povoz na prevezenie ostatkov, ktorá im vyhovela.
Dala im však neskrotené voly s predpokladom, že prevoz nebudú môcť vykonať. Zvieratá sa zázrakom dali zapriahnuť a telo svätca pokojne previezli pred kráľovnú, ktorá sa pod vplyvom tejto udalosti stala kresťankou. Svoj palác dala prebudovať na chrám a uložiť v ňom ostatky sv. Jakuba.
Bočný oltár so vzácne sa vyskytujúcim hlavným patrocíniom sv. Márie Magdalény stál na východnej strane lode kostola sv. Jakuba v Jakube. V roku 1878 ho banskobystrický biskup Arnold Ipolyi dal zreštaurovať a premiestniť do bočnej kaplnky Božieho Tela farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici.
Zo stredovekého mobiliáru kostola sv. Jakuba sa zachoval v kostole unikátny neskorogotický zvon z roku 1541 s renesančnými prvkami vkomponovanými do textovej časti. Horný okraj zvonového plášťa obtáča nápisová páska s latinským jednoriadkovým nápisom: „O / sancti / Iacobi / fac / me / X (ris)t(u)m / Augno / ceee / An(n)o / D(o)m(ini) / MCCCCCXXXXI /.
Futbalový klub ŠK Sokol Jakub
TJ ŠK Sokol Jakub je amatérsky futbalový klub, ktorý pôsobí od roku 1930. Futbalový klub z Jakuba ostal spolu s futbalovým klubom zo Šalkovej a Sásovej jedným z posledných na území mesta. Všetky ostatné zanikli.
Jeho funkcionári na čele s prezidentom klubu Dušanom Baisovi si zaslúžia uznanie za činnosť ktorú vykonávajú. Banskobystrický klub pod názvom Jakub tak nevymizol ani v 21. storočí z futbalovej mapy.
Osobnosti Svätého Jakuba – zabudnutý slovenský Karl May zo Svätého Jakuba
Výnimočný slovenský spisovateľ Ján Makovník – Tónin (1920, Svätý Jakub – 1980, Predajná) autor prvých dobrodružných románov. V rokoch 1931 – 1936 vyštudoval gymnázium v Banskej Bystrici. Zaslúženú pozornosť si získal „slovenský Karl May“ Ján Makovník-Tónin. V 40. rokoch vydal pozoruhodnú trilógiu Z tajomného Orientu, plnú démonov a oživených múmií.
Do slovenskej literatúry vstúpil Ján Makovník – Tónin v roku 1942 ako 22-ročný svojim dobrodružno-cestopisným románom „Maharadža z podsvetia“.
Nasledovali v roku 1944 „Na pláňach Tibetu“, v roku 1946 „U lovcov perál“ . Pseudonym Tónin si zvolil podľa mena svojej matky Antónie. Pokúsil sa aj o román so skautskou tématikou „Záhadný ostrov“ (Zážitky trinástych skautov), kde skupinu junákov zahnal osud na ostrovy ďalekých morí. Ako to na Slovensku býva zvykom, Slovensko si tento talent, ktorý pracoval v papierňach v Harmanci, vo vápenke vo Svätom Jakube zničilo.
Prestal písať ako 28 – ročný a neskôr odišiel aj z Banskej Bystrice a pôsobil v Podbrezovej ako člen závodnej stráže v Švermových železiarňach. Zomrel 15. februára 1980 v Predajnej. Pochovaný je v Bratislave.
Ján Makovník-Tónin
Ľudovít Majer – spisovateľ
Ľudovít Majer (Ľudo Majer – Jakubský) pochádza z obce Svätý Jakub, ktorý tu prežil so svojimi rodičmi Ľudovítom Majerom a Margitou Majerovou a dvoma mladšími súrodencami Petrom a Ingrid rané detstvo v dome č.42, v ktorom mala sestra ich starej mamy Františky Majerovej, rod. Babalovej Anna Otiepková trafiku, ktorú dostala od štátu ako vojnová vdova. Jej manžel František Otiepka padol v 1. svetovej vojne v Haliči v r. 1914.
Dodnes starší Jakubčania hovoria o tomto dome, že idú do trafiky. Ich otec a jeho prastarý otec František (Franc) Babala mal šesť dcér, z ktorých tri emigrovali do Ameriky a bol vo Svätom Jakube jeden čas richtárom. Že vo svojej funkcii aj umrel, svedčí liatinový kríž na miestnom cintoríne s nápisom FRANC BABALA-RICHTÁR.
Starý otec Ľudovít Majer emigroval v dvadsiatych rokoch za prácou do Kanady, odkiaľ sa vrátil až koncom päťdesiatych rokov do Svätého Jakuba umrieť. Otec Ľudovít Majer pracoval v Stredoslovenských elektrárňach a zo Svätého Jakuba, sa s rodinou odsťahoval do Banskej Bystrice, v ktorej dostal od zamestnávateľa byt.
Ľudovít Majer vstúpil v r. 2013 do slovenskej literatúry ako Ľudo Majer Jakubský vydaním zbierky svojich aforizmov, epigramov i básní, ktorými 25 rokov prispieval do rôznych slovenských periodík i do rozhlasu, pod názvom Ľudove slovesnosti. Do súčasnosti nás tešia jeho skvelé aforizmy.
Svätojakubčania si vážia svoju minulosť a vyvíjajú aktívne snahy o zachovanie dedičstva svojich predkov, vrátane členov občianskej rady: stačí spomenúť Máriu Helexovú rodenú Babalovú, nebohého vzácneho človeka Ondreja Mayera, Dušana Baisa, Helenu Voskárovú, Branislava Dušu, rezbára Mariána Šajgala (rodáka zo susednej Kostiviarskej) či Vladimíra Bálleka a ďalších.
Ľudovít Majer
Autor: Vladimír Sklenka , Foto: archív a ilustračné
Bystricoviny TV
