Vladimír Sklenka: Mestský hrad v Banskej Bystrici

História
1 /

Charakteristickou dominantou a symbolom historického jadra Banskej Bystrice, s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží, je národná kultúrna pamiatka Mestský hrad. Historik Vladimír Sklenka sa venuje jeho vzniku a histórii.

Mestský hrad

V roku 1255 získali nemeckí hostia z vtedajšej osady nová Bystrica  mestské privilégiá, ktoré im udelil uhorský panovník Belo IV. z arpádovskej dynastie.

Pôvodne však Bystrica bola slovanskou osadou, o čom svedčí aj samotné pomenovanie tohto mesta v privilégiu. Stredoveká Banská Bystrica sa utvorila na vyvýšenej hronskej terase ako trhová osada na tzv. Zvolenskej ceste Magna Via, ktorá viedla od juhu cez Zvolenský zámok až k Ľupčianskemu zámku.

V okolí cesty stúpajúcej do mierneho svahu sa postupne vyvinula radová zástavba domov, ktorá sa smerom k vrcholu vyvinula do námestia. Hneď vedľa neho na malom pahorku postupne v priebehu 14.-15. storočia bol postavený banskobystrický Mestský hrad.

Mestský hrad bol postupne vybudovaný okolo farského kostola Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 13. storočia.  Začiatky budovania ochranného dreveného palisádového valu okolo kostola siahajú pravdepodobne už do polovice 14. storočia.

Prvá nepriama písomná zmienka o mestskom opevnení pochádza z roku 1398. V listine z roku 1442 o prímerí medzi šľachtou Novohradskej a Hontianskej župy a Jánom Jiskrom z Brandýsa sa prvýkrát  spomína mestské opevnenie. Výslovne je tam zdôraznené, že v Banskej Bystrici sa nachádza fortalitium, čo mohlo znamenať opevnenie alebo hrad. Keďže v prípade Kremnice a Banskej Štiavnice sa v predmetnej písomnosti opevnenie neuvádza, hoci tam už malo  stáť, možno túto zmienku považovať aj za ocenenie jeho kvality.

Veduta Mestského hradu od Jána Willenberga z konca 16. storočia

Z r. 1459 je písomne doložená hodnosť kapitána banskobystrického hradu („Hauptman unser kyrchen oder Pesenczungk“).  S existenciou opevnenia mestského hradu možno teda pravdepodobne počítať už v 14. storočí, pričom malo určite drevozemný charakter.  Jeho fortifikáciu pravdepodobne ešte aj v druhej polovici 15. storočia z väčšej časti tvorili drevené palisády.

S postupnou  výstavbou kamenného opevnenia sa začalo zrejme až po roku 1465, ako to naznačuje testament ťažiara M. Junga z tohto roku, v ktorom odkazuje finančnú čiastku na vybudovanie murovaných hradieb (zu aneir mawr vm die pfarkirchen“).

Určite vieme, že v druhej polovici 15. storočia vo vnútri mestského hradu stál kamenný farský kostol, v roku 1479 bol do Baníckej bašty postavený Matejov dom a v roku 1495 bol k obrannému múru postavení slovenský kostol Sv. Kríža. Hlavný vstup do hradu bol pôvodne situovaný v prejazde na prízemí Petermanovej veže. Niekedy na začiatku 16. storočia bol komplex Petermanovej veže prestavaný, pričom hlavný vstup sa posunul do jej južnej prístavby.

V tomto období dali radní páni vybudovať aj barbakan – opevnené predbránie s vonkajšou vstupnou bránou, čím sa výrazne posilnila obrana vstupného priestoru hradu. Celý hradný areál resp. jeho časť až do konca 15.storočia obklopovala suchá priekopa. Podľa analýzy mestských účtovných kníh môžeme predpokladať, že s výstavbou vodnej priekopy sa začalo v priebehu posledných dvoch desaťročí 15. storočia.

Veduta-stredovekej-Banskej-Bystrice

Petermanova veža

Približne do r. 1600 sa datuje najstaršie doteraz známe vyobrazenie časti hradného areálu. Ide o známu Willenbergovu vedutu, ktorá zachytáva časť mestského hradu spolu s Petermanovou vežou. Niekedy v tomto období (t.j. na prelome16. a 17. storočia) vznikla mapa zobrazujúca pôdorys mesta s mestským hradom, kde je už zachytená Petermanova veža spolu s Barbakanom.

Veduty mesta z neskoršieho obdobia zachytávajú Petermanovu vežu ako jednu z dominánt mesta. Neunikla ani pozornosti slovenského učenca Mateja Bela žijúceho istý čas v Banskej Bystrici, ktorý ju charakterizoval takto:

Od radnice vo vzdialenosti niekoľkých krokov stojí hradná brána, ktorá vedie priamo na námestie. Do brány je vstavaná veža s takou pevnou maltou, že sa mnohí nazdávajú, že sa do piesku a a vápna, aby bola stavba pevnejšia, pridávalo víno. Vypína sa nad týmto mohutným hradným objektom a zavesený je v nej zvon, ktorý je dozaista najväčší v Uhorsku.“ 

V tomto období už neslúžila Petermanova veža spolu s Barbakanom ako vstup do hradu, ale bola v nej umiestnená aj väznica. O tejto jej funkcii sa zmieňuje už E. Jurkovich. Väzenie pre mešťanov tzv. Bűrgerarrest sa malo nachádzať v miestnosti na jej prvom poschodí, ktorá mala hlboko vsadené okno, takže cezeň prenikalo len veľmi málo svetla.

Neskôr sa pre meštianske väzenie využívali aj susedné miestnosti, kde bola umiestnená zbrojnica. Zbrojnica nad vnútornou mestskou bránou bola predtým akýmsi starobylým“ mestským múzeom, kde okrem zbraní a zbroje sa uchovávali raritné kúsky spolu s kosťami pravekých zvierat nájdených v okolí, ktoré mestská rada ochote a pyšne ukazovala návštevníkom mesta. 

Autor: Vladimír Sklenka, Foto: Mirka Chabadová a archív