V poradí už 36. Bystrická hodinka sa uskutoční vo štvrtok 19. septembra 2019 o 18:00 hod. v Kaviarni Národného domu. Témou bude práve Národný dom.

Bystrická hodinka

Príďte si vypočuť zaujímavosti z 90 – ročnej histórie Národného domu, o ktorom porozpráva Ing. arch. Alexandra Berková. Vstup je voľný. Bližšie informácie získate na  www.bystrickahodinka.sk.

Bystrická hodinka je projektom projektu Banskobystrického okrášľovacieho spolku Podujatie sa koná s finančnou podporou Mesta Banská Bystrica, Banskobystrického samosprávneho kraja, Komunitnej nadácie Zdravé mesto a spoločnosti BBXNET.

Bellušov prvý veľký projekt

Presne 19. júna 2017 uplynulo 90 rokov od položenia základného kameňa Národného domu v Banskej Bystrici. Pozoruhodnej stavby, ktorá dodnes patrí k najvýznamnejším architektonickým počinom a je dielom popredného architekta Emila Belluša, rodáka zo Slovenskej Ľupče.

Národný dom v Banskej Bystrici na Národnej ulici 11 bol postavený v rokoch 1927 – 28. Autorom budoyy je významný slovenský architekt – predstaviteľ funkcionalizmu  Prof. Ing. arch. Emil Belluš, DrSc. (* 19. 9. 1899 v Slovenskej Ľupči – † 14. 12 1979 v Bratislave).

Emil Belluš v roku 1924 ako absolvent projektoval svoju prvú veľkú stavbu v tradicionalistickom duchu – polyfunkčný Národný dom v Banskej Bystrici. Od roku 1925 mal vlastný ateliér v Bratislave a stal sa členom Spolku slovenských umelcov. K svojmu projektu Národného domu povedal:

„Bola to na svoju dobu pre mňa úloha veľká, zložitá, ale aj znamenitá škola života. Všetky úkony architekta som vykonal bez pomoci sám, od náčrtku stavebných plánov, všetkých detailov, podrobných rozpisov až po superkolaudáciu mnohých úsekových dodávok.“

Bellušov funkcionalizmus sa prejavuje v riešení divadla s príslušenstvom v jednej hmotovej aj výtvarnej kompozícii i k nemu priradených hotelových častiach s verejnou službou kaviarne a reštaurácie.

Je pochopiteľne, že tieto komplikované dispozičné, konštrukčné, ale aj urbanistické problémy vyústili do pomerne zložitého hmotného konceptu, ktorý sa Belluš  ako mladý odvážny  projektant usiloval vylepšiť striedmo použitým dekorom.

Národný dom po 90 rokoch

Aj po rokoch zostáva stále platný jeho správny názor na základné členenie prevádzok i výtvarný dôraz na hlavný článok, ako aj uvážlivé používanie kvalitných materiálov. Z rozsiahlych spoločenských priestorov sa v pôvodnej realizácii zachovala len divadelná sála, ostatné boli v päťdesiatych rokoch na škodu veci preadaptované.

Národný dom patrí dnes z viacerých hľadísk k novodobej histórii mesta. V jeho priestoroch sa odohrali mnohé historické udalosti prvoradej dôležitosti, ktoré z neho činia pamiatku národnú a historickú. Bellušovým obľúbeným až imidžovým fasádnym materiálom je travertín, ktorý dominuje aj  na budove Národného domu. Sú ním obložené prevýšené prízemie s kaviarňou a piliermi akcentovaný predsadený spoločný vstup do opery i kaviarne. Budove to dodáva istú vážnosť i eleganciu.

Bystrický architekt Jozef Frtús o Bellušovom Národnom dome hovorí:

„Pri pohľade na architektúru tejto stavby si musíme uvedomiť historický kontext s dobou v ktorej vznikla. V našom prípade je to veľmi jednoduché a priam učebnicové. Stačí pozrieť sa na dve výrazné budovy v jej priamom okolí. Boli postavené v takmer rovnakom čase a aké sú odlišné. Národná banka pripomína klasickú taliansku palácovú architektúru, YMCA s jej eklektickou architektúrou napodobňuje a preberá rôzne historické slohy hmotovým členením a plastickým zdobením jej fasád. Belluš vytvoril budovu s inými – novými kompozičnými i tvaroslovnými princípmi.“

V Národnom dome má svoju stálu scénu  Štátna opera.  Jej prevádzkové a technické zázemie nebolo dostačujúce už ani v dobe postavenia budovy, preto nedávno prešla rekonštrukciou s modernou prístavbou, ďalšie práce na jej obnove s prispením ministerstva kultúry budú pokračovať. Reštauračná a kaviarenská časť slúžia svojmu pôvodnému účelu,  hotelová časť by si však žiadala komplexnú rekonštrukciu.