Rieky predstavujú nielen významné krajinné prvky, ale z pohľadu minulých populácii aj prvky, ktoré do výraznej miery ovplyvňovali ich komunikačné, sídelné stratégie či náboženské praktiky. Dokladmi týchto udalostí sú predovšetkým stopy ľudských aktivít priamo v riečnom toku alebo jeho bezprostrednom okolí. Ich štúdium je doménou riečnej archeológie. Pozornosť slovenských bádateľov sa zameriava predovšetkým na Dunaj, Váh ale aj Hron.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva na cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou aj v mesiaci október. K aktuálnej otvorenej výstave Život v dobe kamennej v Thurzovom dome pripravila prednášku archeológa Martina Kvietka so zaujímavou témou, ktorá sa venuje archeológii pod vodou. Objavovanie tajomstiev rieky Hron si budete môcť vypočuť v stredu 29.10.2025 o 17:00 hod. v Thurzovom dome.

Rieka Hron

Archeológia pod vodou resp. riečna archeológia predstavuje na Slovensku v porovnaní s krajinami ako Nemecko, Poľsko či Slovinsko novo utvárané odvetvie. Pozornosť slovenských bádateľov sa zameriava výhradne na štúdium riek. V súčasnosti sa pracuje okrem utvárania slovenského tímu pre podvodnú archeológiu aj na vytvorení metodického základu pre archeologický výskum riek na Slovensku. U nás skúmajú archeológiu pod vodou dve najznámejšie odborníčky – Miroslava a Klaudia Daňové.

„V rámci prednášky bude predstavený výskum zameraný na rieku Hron. Je to významný tok, o ktorom sa dozvedáme už z antických prameňov, kde vystupuje pod pojmom Granua. Rieka Hron najmä na dolnom úseku svojho toku preteká oblasťami v minulosti intenzívne osídlenými. Taktiež prechádza morfologicky odlišnými celkami, čo umožňuje sledovať jeho využitie vo vzťahu k odlišnému prírodnému prostrediu. Problémom však je, že koryto Hrona je dnes výrazne umelo upravené. Výskum sa preto nezameriava len na vodnú plochu ale územie inundačného pásma resp. územie kadiaľ v minulosti prebiehal tok rieky (riečne prostredie). V rámci tohto prostredia totiž aktivity realizované človekom boli v priamej interakcii s riekou. Na prednáške sa pozrieme aj na to, čomu musí archeológ pri takomto výskume venovať viacej pozornosti,“

uvádza do problematiky archeológ Martin Kvietok.

Cieľom práce vodného archeológa je identifikovať dôvod výskytu predmetov v riekach a ich vzťah k riečnemu prostrediu, v ktorom boli nájdené.  Predovšetkým sa jedná o ojedinelé nálezy, v menšej miere hromadné nálezy hnuteľných predmetov (keramika, súčasti kroja, nástroje zbrane, mince a pod). Osobitnou kategóriou hnuteľných nálezov sú plavidlá. Okrem hnuteľných nálezov treba počítať aj s prítomnosťou prvkov kultúrnej krajiny ako sú brody, mosty, kompy, vodné mlyny, úpravne rúd a pod.

„Svoju pozornosť musí archeológ venovať aj prírodným vlastnostiam rieky, hydrodynamickým procesom a distribúcii materiálu v riekach. Osobitným prameňom štúdia sú riečne sedimenty. Sedimenty riek sú nositeľom informácii ohľadom rekonštrukcie prírodného prostredia. Na základe interpretácie sedimentov vieme rekonštruovať aj ľudské aktivity v riečnom prostredí akou je ťažba dreva, opustené areály či spracovanie rúd,“

konštatuje Kvietok.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať oblasti ochrany a konzervácie nálezov získaných vo vodnom prostredí. Ide totiž o nálezy vyzdvihnuté z prostredia so špecifickými podmienkami. Ich vyzdvihnutím nastáva okamžitý proces ich rozpadu. A tomu je nutné predísť. V súčasnosti totiž na Slovensku nejestvuje možnosť, ako takéto predmety dočasne uložiť do doby ich reštaurovania a konzervácie. Ako jedna z ciest sa ukazuje vytvorenie podvodného depozitu s konštantnými hodnotami prostredia.

Novembrové pokračovanie si do svojich rúk vezme takisto archeológ Ján Beljak, s témou Aktuálne výsledky výskumov Pustého hradu vo Zvolene a kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke, 26.11.2025 o 17:00 hod v Thurzovom dome.