Každoročne pripadá  pamätný deň rómskeho holokaustu na 2. augusta. K tejto téme je potrebné sa vracať a pripomínať ju generáciám, aby neupadli do zabudnutia všetky príkoria spáchané na Rómoch počas II. svetovej vojny.

Masové vraždenie Rómov v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau

V noci z 2. na 3. augusta 1944 “Cigánsky koncentračný tábor” Auschwitz – Birkenau ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora zlikvidovali, keď predtým sa Rómovia postavili na odpor.

Do plynovej komory vtedy odviezli 2 897 Rómov vrátane žien, starcov a detí, ich telá spálili v jamách neďaleko krematória. Práve 2. august je Pamätným dňom rómskeho holokaustu.

Takzvané norimberské rasové zákony, ktoré prijal Ríšsky snem v roku 1935, a na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov spolu so Židmi ako „element zabraňujúci čistote rasy“. Rómom odopreli nemecké občianske práva a vystavili ich „Sonderbehandlun­gu“ – zvláštnemu zaobchádzaniu.

V praxi to znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti. Spočiatku ich nacisti využívali na prácu, postupne však dochádzalo k premyslenému priemyselnému vyvražďovaniu. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo v Európe 300 – 500 tisíc Rómov.

Špeciálny „Cigánsky koncentračný tábor“ zriadili v roku 1942 v Auschwitzi-Birkenau pri meste Osvienčim. Táborovým lekárom tam bol smutne známy Josef Mengele, prezývaný ako anjel smrti. Robil na Rómoch, najmä na tehotných ženách, novorodencoch a dvojčatách svoje tzv. vedecké pokusy.

V tábore internovali asi 22 tisíc Rómov, pričom vyše 19 tisíc z nich zavraždili. V noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti najprv izolovali práceschopných mužov a ženy a deportovali ich do koncentračných táborov v Nemecku – Buchenwald a Ravensbrück.

Ostatných väzňov potom odviezli do plynových komôr. Presne 2 897 chorých mužov, žien, detí a starcov bolo v priebehu druhej augustovej noci splynovaných. V posledných desaťročiach si Európa pripomína tieto udalosti v rámci Pamätného dňa rómskeho holokaustu.

Rómsky holokaust vo vojnovom Slovenskom štáte

K diskriminácii Rómov nedochádzalo len v nacistickom Nemecku, ale aj v satelitných režimoch. Vo vojnovom Slovenskom štáte ich od roku 1940 spolu so Židmi zbavili možnosti stať sa príslušníkmi brannej moci.

V roku 1941 na základe vyhlášky „o úprave niektorých pomerov Cigánov“ skupine olašských Rómov zakázali tradičné kočovanie. Komunity usadlých Rómov boli povinné odstrániť svoje obydlia od štátnych alebo miestnych ciest a umiestniť ich oddelene od obce. Zároveň dostali zákaz cestovať hromadnou dopravou, do miest a obcí smeli vstupovať iba vo vyhradenom čase.

V rokoch 1941 až 1944 slovenské úrady zakladali pracovné útvary, v ktorých internovali niekoľko tisíc rómskych mužov. V novembri 1944 v Dubnici nad Váhom zriadili zaisťovací tábor pre rómske rodiny, z ktorého sa predpokladali deportácie do likvidačných koncentračných táborov.

Niekoľko stoviek rómskych obetí si vyžiadalo aj besnenie nemeckých vojakov po potlačení Slovenského národného povstania. Jednotlivcov, ale aj celé rodiny a komunity zastrelili za asistencie Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na mieste alebo ich deportovali do Kremničky, kde sa po vojne odkryli najväčšie masové hroby na Slovensku, a do Nemeckej, kde ich pálili neraz ešte zaživa vo vápenke spolu s bojovníkmi proti fašizmu, zajatými partizánmi a Židmi.

Pre pamäť

Zvoľa páchaná na Rómoch zostala nepotrestaná a čiastočne upadla do zabudnutia. Rómsky holokaust tak dostáva prívlastok neznámy. Žiaľ, existuje obava, že neznalosť a neochota poučiť sa z vlastných dejín nás predurčujú prežiť ich znovu.

„Uplynulo 82 rokov od tragických udalostí rómskeho holokaustu. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu nie je známy. Celoeurópsky odhad je 300 000 až pol milióna zavraždených Rómov. Niektoré zdroje odhadujú počet obetí omnoho vyšší, až 1,5 milióna. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe. Je nevyhnutné, aby sme sa poučili z chýb histórie, ktorá ako vieme, má tendenciu sa opakovať. Genocída Rómov a ich tragické príbehy sú často zľahčované, ignorované, popierané a tabuizované – preto musí byť naše posolstvo a svedectvo také jasné, ako sa len dá,“

uvádza splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity  Alexander Daško.

Alexander Daško

Od roku 2005 sa téme pripomínania rómskeho holocaustu venuje občianske združenie In Minorita.  Projekt nesie názov Ma bisteren!, čo v rómčine znamená Nezabudnime!

V rámci tohto projektu sa na pamäť obetí rómskeho holokaustu osadili po celom Slovensku pamätníky, z ktorých ústredný je v banskobystrickom Múzeu SNP, pri ktorom sa každoročne koná pietny akt z úcty obetiam rómskeho holokaustu.