Nedeľné Potulky mestom pokračujú 16.októbra 2022 a budú patriť životu a postaveniu židov v histórii Banskej Bystrice. Miesto ich posledného odpočinku priblíži sprievodca Jozef Ďuriančik.

Októbrové potulky mestom

Mesto pod Urpínom už pri svojom vzniku bolo multietnické. Nemecká minorita v ňom mala dominantné postavenie a bola to práve ona, ktorá si vymohla na feudálnej vrchnosti bezprecedentný zákaz usadzovania židovskej komunity v Banskej Bystrici.

Zákaz platil až do roku 1860. Po tomto roku masový príchod Židov do mesta viedol v roku 1865 k vzniku Židovskej náboženskej obce.  Udalosti, ktoré sa odohrali a nasledovali po 14. marci 1939 viedli k jej zániku. Ani vývoj v rokoch 1945 až 1989 jej nebol naklonený. K revitalizácii Židovskej náboženskej obce došlo až po Nežnej revolúcii.

Jozef Ďuriančik pred hrobom Dominika Skuteckého

Na októbrových potulkách sa už túto nedeľu 16. októbra 2022 o 14:00 hod. dozviete viac zaujímavostí o usadení sa Židov na území nášho mesta. Posledné miesto ich odpočinku vám priblíži sprievodca Jozef Ďuriančik.

Záujemcovia o prehliadku sa stretnú so sprievodcom pri Mariánskom stĺpe na Námestí SNP o druhej popoludní. Poplatok je 2 eurá, deti do 6 rokov neplatia.

Z histórie Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici

Banská Bystrica bola jedným zo siedmich banských miest, kde mali židia zakázané bývať, a preto podľa starého výnosu nenájdeme v 18. a začiatkom 19. storočia v meste nijakého žida. Pri Banskej Bystrici ležala obec Radvaň, ktorá je dnes už súčasťou mesta. Tu sa židia usadili skoršie, lebo obecní richtári nedodržiavali tak prísne protižidovské nariadenia.

Prví židia v Banskej Bystrici sa usadili okolo roku 1850, boli to tí, ktorí prišli z Radvane. Roku 1862 ich počet narástol tak, že koncom roku 1862 mohli založiť náboženskú obec. Vystavali si cintorín a roku 1867 postavili prvú synagógu. Roku 1869 bolo v Banskej Bystrici 32 školopovinných židovských detí.

Bývalá synagoga v Banskej Bystrici

Roku 1871 založili Schwartzovu súkromnú školu. Škola mala 5 tried. Mnohé kresťanské rodiny dávali deti do tejto školy, hlavne pre jej známu vysokú úroveň. Roku 1883 postavili pre školu poschodovú budovu.

Mesto pod Urpínom bolo sídlom rabinátu a židovskej matriky. Obec bola neologická a mnohí jej členovia zastávali významné miesta v hospodárskom a a kultúrnom živote mesta.

Po prvej svetovej vojne došlo aj tu k plieneniu židovského majetku. Za prvej Československej republiky rozkvitalo mesto, pričom sa značne zmohla aj židovská náboženská obec. Roku 1940 mala už 1 100 členov.

Banská Bystrica sa stala roku 1944 strediskom Slovenského národného povstania, ktorého sa vo veľkom počte zúčastnili aj židia. Tu pristála aj štvorčlenná parašutistická skupinka z Palestíny, vedená Chavivou Reik, rodáčkou z Radvane. Zo skupinky sa zachránil jediný, ostatní, rovnako ako mnohí židovskí partizáni, padli.

Pri Banskej Bystrici sa nachádzala obec Kremnička , ktorá je teraz miestnou časťou Banskej Bystrice. Kremnička vošla do povedomia verejnosti hlavne udalosťami z prelomu rokov 1944-45. Vtedy sa stala svedkom ukrutných zverstiev, ktoré príslušníci nacistických jednotiek a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy páchali na zajatých domácich, ale aj zahraničných účastníkoch SNP a rasove prenasledovaných občanoch.

Chaviva Reik

V období od 5.11.1944 do prvej polovice marca 1945 tu zavraždili 747 ľudí, medzi ktorými bolo 211 žien a 58 detí. Z nich bolo okolo 600 občanov židovského pôvodu. Medzi obeťami bola literárna historička Alžbeta Göllnerová-Gwerková či lekárka Alžbeta Ferencová, ktorá navyše bola počas popravy vo vysokom stupni tehotenstva. Smrť tu našla aj známa židovská protifašistická bojovníčka Chaviva Reik.

Na mieste masových vrážd je postavený monumentálny pamätník – dielo Dušana Jurkoviča, pri ktorom sa konajú pietne podujatia. Dňa 9.5.1995, pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom, bol v areáli pamätníka odhalený židovským spoluobčanom pomník MENORA od slovensko-izraelského architekta Juraja Arieh Fatrana.

Pamätník v Kremničke

Mesto dalo svetu mnoho židovských významných osobností, z ktorých menujeme aspoň veľkého slovenského maliara Dominíka Skuteckého, ktorý svoje sociálne námety čerpal najmä z hutí a hámrov. V 60-tych rokoch ŽNO v Banskej Bystrici zanikla a bola ÚZ-ŽNO ustanovená Židovská náboženská komunita, ktorú dlhé roky viedol pán T. Šťastný a po jeho smrti manželka pani Š. Šťastná.

Na prelome 70 a 80-tych bola zbúraná synagóga, ktorá dovtedy slúžila ako skladište stavebného materiálu. ŽNK mala svoju modlitebňu v Hornej Striebornej ulici.

Kamene zmiznutých Stolpersteine

Hneď po revolúcii, v roku 1990 bola obnovená činnosť Židovskej náboženskej obce, ktorá začala pracovať ako samostatný právny subjekt. V rámci reštitúcie ŽNO dostala späť dva objekty, a to: bývalú židovskú školu na Lazovnej ulici a bývalý rabinát na ulici J. Král’a, ktorý sa po rekonštrukcii stal sídlom ŽNO.  Tá v Banskej Bystrici spravuje dva cintoríny.

Činnosť ZNO sa zamerala na obnovu židovského života v Banskej Bystrici, ale za členov sa prihlásili aj židia z miest, kde nie sú ŽNO, ako napr. Zvolen, Turčianske Teplice, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, atd‘.

Pri ŽNO v roku 1995 obnovil činnosť športový klub Makabi, ktorý nadviazal na tradície spred 60-tych rokov, ked‘ v Banskej Bystrici boli II. svetové hry židovskej mládeže – Makabi 1936.

Makabi v Banskej Bystrici