Malebná dedinka učupená v lone Starohorských vrchov, krásna príroda, bohatá história a šikovní ľudia. Mysleli ste na obec Baláže? Dovoľte nám v krátkosti predstaviť našu dedinku.

Baláže

V tomto roku si pripomíname 490. výročie prvej písomnej zmienky o obci Balážea zároveň aj 75 rokov Slovenského národného povstania, ktorého dôležitou súčasťou boli aj Baláže.

Obec ponúka množstvo prekrásnych trás vhodných na nenáročnú turistiku po blízkom okolí počas celého roka. Do obce sa  dostanete jednoducho autom alebo autobusom z Banskej Bystrice cez Senicu, Selce a Priechod. Výborným tipom je  aj cykloturistika. Cesty sú na to vhodné aj po skončení asfaltovej komunikácie za obcou a sú dobre značené.

Starobylé osídlenie

O starobylosti osídlenia Balážov svedčia mnohé archeologické výskumy v okolí. V chotári obce sa nachádza  archeologické nálezisko Hrádok, vyhlásené za chránenú kultúrnu pamiatku, ktoré spomínala už známa česká spisovateľka Božena Němcová vo svojom diele „Pamětihodnosti archeologické“.

Hrádok nad Balážami sa nachádza v nadmorskej výške 780 m. n. m.  Význam tejto kultúrnej pamiatky presahuje hranice okresu. Jej miesto v utváraní a poznaní osídlenia predhistorického Slovenska je nepopierateľný a určite by si zaslúžil systematický archeologický výskum.

Ide o rozmermi neveľké, ale významné vrcholové hradisko. Je to hrebeňová antiklinála, utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 až 7 metrov vysoké. Vápencové bralo je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou. Od juhovýchodu dve malé plošiny na vrchole chránil val, ktorý je už v súčasnej dobe iba veľmi nevýrazný.

V priestore hradiska sa nachádzajú dve, niekoľko metrov hlboké a široké jamy, ktorých účel  je doposiaľ nejasný. Nevieme, či vznikli až v modernej dobe, alebo ich vyhĺbili pôvodní obyvatelia napr. ako cisterny na vodu.

Archeologické výskumy

V 30. rokoch tu bol nájdený depot  strieborných rímskych mincí (denárov Marca Aurélia, Trajána i Didia Iuliána) a dve strieborné spony.  V roku 1999 sa na svahu hrádku našlo šesť kusov rímskych denárov, ktoré publikovala Dr. Kolníková  v roku 2001 (Výskum na Hrádku).

Počas výskumu Dr. Karola Pietu (AVANS 1988) bol na hradisku získaný súbor keramiky a kovových predmetov lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej, ďalej nálezy púchovskej kultúry z neskorej doby laténskej (železná spona), z doby sťahovania národov (železné trojboké strelky) a stredoveké nálezy.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia robil prieskum V. Budinský – Krička. Našiel tu slovanské črepy zdobené širšími  vodorovnými líniami, ktoré datoval do poveľkomoravského obdobia. Z prieskumu P. Mosného sa medzi púchovským materiálom našli tri výrazné slovanské črepy z dna tela nádoby, ktoré Dr. Mácelová rámcovo datuje do 10. – 11. storočia. Jeho funkcia v slovanskom období je nejasná, možno predpokladať, že slúžilo ako refúgium, či ako strážny bod alebo sídlo šľachtica.

Doterajšie archeologické nálezy dokazujú osídlenie lokality Hrádku nad Balážami  spred 3000 rokov. Toto miesto bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej (asi 1200 až 800 rokov p.n.l.) ľudom lužickej kultúry popolnicových polí. Osídlenie tu kontinuálne pokračovalo aj v staršej dobe železnej – halštatskej (800 – 400 p. n. l.).

Pôvodné lužické obyvateľstvo v tejto oblasti prežívalo pravdepodobne až do príchodu prvých keltských kmeňov niekedy v 3. storočí p.n.l. To sa už nachádzame v mladšej dobe železnej – laténskej. Tento talentovaný národ, spolu s pôvodným lužickým obyvateľstvom vytvorili jedinečnú púchovskú kultúru. Veľmi vzácne sú aj dve malé strieborné keltské mince „ biatec“, ktoré sa našli v tejto lokalite.

Po Keltoch a púchovskej kultúre sa do našich končín dostávajú bojovní germánski Kvádi (v 2. storočí n. l.). Zostávajú tu pravdepodobne až do začiatku 5. storočia, keď sa spolu s inými germánskymi kmeňmi dávajú do pohybu na západ. Začína skoro dvesto rokov trvajúce sťahovanie národov. Hrádok však ešte zohrá svoju úlohu. Slovania využili jeho polohu niekedy v 8. až 9. storočí.

Najstaršia písomná zmienka

Vráťme sa ale späť k obci Baláže. Najstaršia písomná zmienka o Balážoch pochádza z roku 1529, kde sa Baláže spomínajú pod názvom HUTTAE LYPTZYCZAE. Postupom času sa menil aj názov, napríklad : gaza Lyptzcicz (1531), Lypschersaifen (1540), Balass (1780), Ballasch (1802), Balás (1837), Baláže, Bláže (1948) až po súčasný názov Baláže (1964).

Osada vznikla v 2. polovici 15. storočia okolo dvoch šmelcovacích (taviacich) hút na spracovanie medi na surovo, pri potoku Ľupčica, ktoré postavil banskobystrický ťažiar Ján Kolman. Vznik osady súvisel s rozvojom baníctva a hutníctva v starohorských vrchoch ešte pred vznikom Thurzovsko – fuggerovskej spoločnosti.

Po ňom, do roku 1496, tu tavili medenú rudu ťažiari Lang, Glocknitzer, Petermann a Konigsberger. Po nich prešli huty do rúk významnej Thurzovsko – fuggerovskej spoločnosti, ktorá ich vlastnila až do roku 1546. Ako tvrdia správy o súpise majetku, v rokoch 1520 – 1524 bola v blízkosti huty Baláže – Ľupčica, postavená aj kaplnka. Po vypršaní nájomnej zmluvy prešiel celý mediarsky podnik do rúk habsburského dvora.

Koncom 16. storočia sa prestala spracúvať meď na Balážoch v dôsledku otvorenia novej huty na potoku Bystrica. Do polovice 17. storočia spracúvali haldový materiál súkromní ťažiari a vyrobený kamienok odovzdávali na rafinovanie do Moštenice, kde sa nachádzala erárna huta.

Balážania

Obyvatelia boli prevažne hutníci, baníci, drevorubači, povozníci a uhliari, od 18. storočia pracovali aj na miestnej píle. V rokoch 1546 až 1848 mali charakter komorských osadníkov.
Po zániku baní a uhliarstva začali obyvatelia pracovať hlavne v okolitých lesoch ako drevorubači, furmani alebo odchádzali za prácou do podbrezovských železiarní.

Život Balážanov bol od samého začiatku veľmi ťažký a namáhavý. K zlepšeniu nedošlo ani počas 1. Československej republiky. Životná úroveň bola veľmi nízka, chýbali tu základné sociálne zariadenia. Škola bola postavená až v roku 1928, do tej doby sa deti učili buď po jednotlivých domoch alebo v malom drevenom domčeku, v „ škôlke“, aj to len v zime. Ťažkú situáciu zhoršovali ešte obdobia hospodárskych kríz, kedy nezamestnanosť a exekúcie boli na každodennom poriadku. Napríklad v roku 1931 bolo v obci 57 % nezamestnaných.

História spätá s SNP

Obec Baláže vošla do povedomia najmä významnou úlohou počas SNP. Jedna z najsilnejších partizánskych oblastí na Slovensku sa vytvorila v západnej časti Nízkych Tatier a v Starohorských vrchoch. Centrom celej oblasti, pod názvom „Partizánska republika“, boli obce Baláže a Kalište.

Po príchode do obce sa v miestnom parčíku pod kostolom môžete oboznámiť so stručnou históriou tejto malej dedinky. Bohužiaľ, pôvodná architektúra sa nezachovala, keďže  Baláže boli 20. marca 1945 vypálené. O to viac sa snažia domáci obyvatelia aj za pomoci milovníkov histórie a prírody priblížiť dejiny, zvyky a tradície Balážov aj návštevníkom a turistom, ktorí do našej obce zavítajú. Priamo v obci je možné po predbežnej dohode navštíviť aj expozíciu venovanú SNP v miestnej pamätnej izbe.

Súčasnosť

Dňa 28. októbra 2017 sa podarilo dobrovoľníkom z Balážov a OZ Naše Baláže a  Magna Historica o. z. (Jozef Stankoviansky a Lucia Klinerová ) sprístupniť historicko-náučný chodník „ Putovanie dejinami k Hrádku nad Balážami“.  Putovanie začína v centre obce a počas nenáročnej trasy Vás sprevádza šesť zastavení pri informačných tabuliach, kde sa dočítate o vyše 4000-ročnej histórii Hrádku nad Balážami.

Výstup k Hrádku z Balážov trvá okolo 90 minút, trasa je nenáročná, vhodná aj pre rodiny s deťmi. Osobité čaro má aj počas zimných mesiacov, napr. na bežkách. Po približne 30 minútovom úseku, keď odbočíte z asfaltovej cesty, sa Vám ukážu v plnej kráse hrebene Nízkych Tatier ( napr. Prašivá, Veľká a Malá Chochuľa, Kozí Chrbát atď.) . Môžete sa kochať pohľadmi aj na Novú Hoľu, či Pleše nad Podkonicami.

V súčasnosti sa začína pracovať na projekte zdokumentovania „ starých baní“ a šmelcovacej huty , ktorá bola v Balážoch. Dejiny Balážov tak boli priamo prepojené aj s významnou Thurzovsko – fuggerovskou spoločnosťou. V budúcnosti  by sme radi pripravili  turistický chodník  z Balážov na Kalište, ktoré patrí do katastra obce, zároveň je aj Národnou kultúrnou pamiatkou. História týchto dvoch obcí je viac ako spoločná. Zaslúži si dostať sa do povedomia ľudí a neustále upozorňovať na hrôzy vojny i jej následky.