Najstarším sakrálnym objektom v Banskej Bystrici je impozantný farský kostol  Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je nesmierne bohatý na množstvo umeleckých pokladov. Jeho počiatky siahajú do románskeho obdobia v prvej polovici 13. storočia.

V dňoch 15. a 29.júla, 7. a 19.augusta 2025, kedy Farnosť Banská Bystrica 2025 organizuje  prehliadky farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, návštevníci získajú prehľad o histórii najstaršieho z banskobystrických kostolov.  Zraz účastníkov  prehliadok je  vždy o 14:00 pred farským kostolom. Vstupné je dobrovoľné vo forme milodaru. Moderuje historik a publicista – autor známej publikácie o Mestskom hrade Mgr. Jozef Ďuriančik.

Jozef Ďuriančik

Kostol nanebovzatia Panny Márie

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste – farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou. Ukrýva vzácne skvosty gotického umenia, a to nielen v interiéri, ale aj v exteriéri.

Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nazýva aj ako Nemecký kostol, pretože o jeho výstavbu sa zaslúžili bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní, ktorí výdatne prispievali na jeho výstavbu.

Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Premena pôvodnej baníckej osady na mesto viedla aj k prvej gotickej prestavbe chrámu, ktorá prebiehala počas celého  14. storočia.

Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore, patrónke baníkov.

Ničivé požiare

V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. O jeho rýchlu renováciu sa postarali vysokými peňažnými príspevkami najbohatší nemeckí ťažiari.

„Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov.

Oheň si našiel cestu aj do farského kostola a zničil interiér hlavnej lode aj hlavný drevený oltár – vyše 20 metrov vysokú archu, dielo Majstra Pavla z Levoče.

Tento oltár bol vyšší ako levočský (v Bazilike sv. Jakuba v Levoči). Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola. Po rekonštrukcii bol kostol znížený o 8 metrov, čo je vidieť na vysokých gotických oknách, pri pohľade z exteriéru.

Kaplnka sv. Barbory

Známa je aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora – mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov.

Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, je jeden zo štyroch  na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej medi, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých. Toto špecifické konštrukčné a výtvarné riešenie jena Slovensku jedinečné.

Ďalšie vzácne pamiatky v kostole

V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Jakuba v Jakube (mestskej časti Banskej Bystrice).

Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova.

Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov, ktorí držia v rukách veľké píšťaly.

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika – reliéf vo veľkej zasklenej nike, je na ňom  zobrazený Kristus na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. storočia zamurovaný.