Bystrický historik Jozef Ďuriančik napísal štyri časti o živote významného maliara Dominika Skutezkého, ktorého sté výročie smrti si pripomenieme v sobotu 13. marca 2021. Prinášame záverečnú IV. časť jeho biografie o banskobystrickom období nášho slávneho maliara.      

Banskobystrické obdobie  –  Na vrchole slávy (1889 – 1921)  IV. časť

Dominik Skutecký sa snažil vytvoriť z Banskej Bystrice výtvarné centrum. Po vzniku ČSR  bol garantom pri založení Jednoty výtvarných umelcov so sídlom v Banskej Bystrici. Jednota výtvarných umelcov Slovenska bola ustanovená 16. 10. 1920 v Banskej Bystrici a názov Jednota prijala 7. 12. 1921.

V podstate išlo o združenie výtvarníkov neslovenskej národnosti, hoci do vedenia zvolili M. T. Mitrovského a P. J. Kerna.  Zostala menšinovou výtvarníckou organizáciou. Už po svojom vzniku sa stala protiváhou bratislavského, martinsko-mikulášskeho a košického centra. Na jej čele stál dlhé roky ďalší Banskobystričan Július Flaché. V roku 1937 zanikla.

Skutezky presadzoval maliarske kolónie na spôsob dnešných maliarskych sympózií v teréne. Jeho ateliér v Banskej Bystrici navštevovali: Milan Thomka Mitrovský (1875 – 1943), Jozef Hanula (1863 – 1944), Peter Július Kern (1881 – 1963), Miloš Jiránek (1875 – 1911), Jožo Úprka (1861 – 1940) a spisovateľ Edgar Emil – Emil Kratochvíl (1884 –  ?), Leopold Horowitz (1839 – 1917) a Izák Perlmutter (1886 – 1932).

Dominik Skutecký

Hodiny kreslenia poskytoval svojim banskobystrickým priateľom, tiež Jozefovi Murgašovi, ktorého aj finančne podporoval. U neho absolvoval hodiny aj priateľ syna Ferdinanda, známy architekt Ladislav Hudec.

O najcennejšom poklade, ktorý si priniesol zo zahraničia, píše Peter Karvaš v knihe spomienok na detstvo  strávené v rodinnej vile V hniezde na str. 16 a 18 nasledovne: „Tú prekrásnu zbierku grafických listov od Fra Bartolomea a Dürera až po Goyu a Daumiera, uloženú do mapy vlastnoručne vyrobenej a vyzdobenej, na ktorej stálo vonkoncom nekrasopisné, takmer úchvatné venovanie: Môjmu vnukovi Petrovi, až bude maturovať. A dátum. Ešte som vtedy nebol na svete, ba ani moja mamka ešte nebola vydatá.“

Zbierka zmizla z vily počas okupácie Banskej Bystrice.

Karola v ateliéri

Na sklonku života pociťoval radosť zo svojej najmladšej dcéry Karoly, ktorá na naliehanie otca predsa len chytila štetec do ruky a neskôr študovala maliarstvo v Budapešti. Venovala sa plenéru, zátišiu a portrétu.

Najťažšie obdobie života prežíval v priebehu prvej svetovej vojny, keď narukovali obaja synovia so zaťom, keď dcére Zerline zomrela v Banskej Bystrici dcéra a Skuteckého vnučka Vally, keď brány zatvoril medený hámor a rovnošaty obliekli aj robotníci z kotlárne. Medený hámor osamel a majster Skutecký už viac do hámra nevkročil. Napriek tomu dokázal v tom čase vytvoriť niekoľko obrazov s námetom plápolajúceho ohňa. Po prvýkrát sa začal v rodine prejavovať nedostatok financií.

Napriek všetkému majster zostával vo svojom ateliéri a maľoval. Okrem hámra aj svojich blízkych. Priam symbolicky sa rozlúčil so svojou profesiou namaľovaním posledného obrazu Umelec v ateliéri (1920).

Umelec v ateliéri

Ateliér starého otca opisuje Peter Karvaš v knihe spomienok V hniezde nasledovne: „Podnes si pamätám najmä tú vôňu, neopakovateľnú, nepopísateľnú. Bola zložitá a lahodná ako komorná skladba. Okteto z jemne znejúcich vôní rôznych timbrov a intenzít. Prevládali olejové farby a harmanček, pod nimi veľmi staré knihy a ušľachtilé drevo rozpálené slnkom, nad nimi terpentín a poletujúci prach, práchnivejúce nitky drapérií a vzdialené čosi medzi dohánom a suchými lúčnymi kvetmi a ľútostivou pominuteľnosťou… Okrem okteta viali tu Staré Hory a Špania Dolina a Benátky, hustá mladá dubina a naliata zrelá tráva a morská soľ a riasy, Gajary, Mníchov, otcovské záhumnie a akademické výstavné siene, Laskomer s kotliarskymi dielničkami a huštácke krčmičky a londýnske galérie so svojimi vznešenými pokušeniami a zmluvami veľkého formátu a malých honorárov …“

Vo februári 1921 postihla Skuteckého mozgová mŕtvica, ktorú po niekoľkých dňoch prekonal, ale následný záchvat začiatkom marca ho natrvalo pripútal na lôžko. Nakoniec 13. marca 1921 naposledy vydýchol.

Náhrobok D. Skutezky

Posledná rozlúčka s Dominikom Skuteckým sa uskutočnila na marcové Idy – 15. marca v popoludňajších hodinách v záhrade vily. Po odspievaní židovskej smútočnej modlitby rabín banskobystrickej židovskej obce Dr. Áron Schönfeld predniesol rozlúčkový prejav v nemeckom jazyku, v ktorom vyzdvihol majstra Skuteckého ako človeka, manžela, otca a večne žijúceho umelca.

Potom sa smútočný sprievod na čele s mešťanostom Júliusom Cesnakom vydal na židovský cintorín. Tu sa s ním rozlúčili: za židovskú cirkevnú spoločnosť a v mene priateľov Filip Löwy, za ním v slovenskom jazyku ministerský radca JUDr. Otakar Sommert a nakoniec v maďarskom jazyku predseda Jednoty výtvarných umelcov na Slovensku Július Flaché.

Židovský cintorín

List Júliusa Cesnaka manželke D. Skuteckého a odpoveď

Mešťanosta Július Cesnak neskôr oslovil vdovu týmto listom, ktorý vyberáme z archívu mesta Banská Bystrica.

Milostivej Panej vdove Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici:

Uctive Vám dávam na vedomie, že blahej pamäti Vášho manžela vo správnom výbore dňa 9 – ho apríla 1921, sledujúce slová som venoval: „S trúchlivým srdcom dávam na vedomie správnemu výboru, že náš veľký maliarsky umelec Dominik Skuteczký v 73. roku veku svojho 13.  marca b. r. napochytre zomrel.

Toto je veľká strata nie len pre Banskú Bystricu, ale aj pre celé Slovensko a vôbec strata pre výtvarné umenie, poneváč nielen my sme boli hrdí naňho, že tu medzi nami účinkoval,  ale ako i v  cudzích krajinách známy a vysokovážený umelec bol On jeden z tých najprvších a najchýrnejších maliarskych umelcov Československej republiky.

Ztratili sme  s odumrelým umelcom i jedného z našich najhorlivejších mešťanov, poneváč On od 34 rokov stále tuná bývajúc sa hrdo za Bystričana považoval a za všetky verejné záležitosti mestské sa vždy oduševnene zaujímal.

Navrhujem vtedy, aby správny výbor nad touto velikou ztratou v dneskajšej zápisnici vyslovil svoj žiaľ, v tejže pamiatku jeho zvečniť nariadil, taktiež svoju sústrasť jeho pozostalej Vdove na vedomie dal.

 Holdojme pamiatke zvečnelého a dajme výraz našej precítenej piete s povstaním.”
Správny výbor slobodného mesta Banskej Bystrice na to povstaním vyslovil hold pamiatke Dominika Skuteczkýho a nariadil vysloviť sústrasť i jeho Vdove.

Tejto mojej povinnosti chcem zadosť učiniť a prosím Vás ráčte prijať úprimný výraz hlbokej bľasti celého obecenstva cítenej nad veľkou stratou utrpenou odumretím nášho veľkého Umelca  a Vášho nezapomenuteľného Manžela.

Banská Bystrica, dňa 27 – ho apríla 1921

 S hlbokou úctou Cesnak mešťanosta.

Interiér vily D. Skuteckého

Manželka odpovedala nasledovne:

Vysokovážený pán mešťanosta, Slovutný pane!

Za tak dojemne vyslovenú Vašu a sústrasť Vysokocteného Správneho Výboru Slovutného mesta Banská Bystrica prijmite vďačne moje a mojich detí úctiplné srdečné poďakovanie a prosíme, aby ste toto i Vysokoctenému Správnemu Výboru sdelit ráčil.

Zosnulý bol vždy hrdý na jeho banskobystrické mešťanstvo a nás pozostalých členov rodiny v našom zármutku posilňuje a potešuje tá okolnosť, že jeho zásluhy, jeho umenie i vedúce kruhy Slovutného Mesta a občianstvo v takej miere ocenily a tomu týmto spôsobom výraz daly.

Tento pamätný spis vždy patriť bude medzi naše najkrajšie pamätnosti.

Banská Bystrica dňa 19. mája 1921

Najstaršie deti Dominika Skuteckého opustili rodičovský dom už po 1. svetovej vojne. Vo vile po otcovej smrti zostala bývať manželka, dcéra Karola s manželom MUDr. Ferdinandom Karvašom a synom Petrom, budúcim spisovateľom, dramatikom a esejistom.

Po 14. marci 1939 sa antisemitizmus naplno rozvinul aj na Slovensku. Všetky deti D. Skutezkého boli postihnuté holokaustom. Akým spôsobom chceme predstaviť v septembri, kedy si na Slovensku pripomíname Deň obetí a rasového násilia.

Roku 1982 sa novým vlastníkom objektu stalo Krajské riaditeľstvo uhoľných skladov. Po neúspešnej reštitúcii, o ktorú sa usilovali potomkovia rodiny Bellušovcov, bola vila rokoch 1990 – 1994 za pomoci Ministerstva kultúry a mesta Banská Bystrica stavebne upravená pre výstavné účely.

Karola Skutecká Karvašová so synom Petrom

Výstavy  Dominika Skuteckého v ČSR a po jeho smrti

V samostatnom Československu r. 1919 vystavoval D. Skutecký v rámci výstavy Jednoty výtvarných umelcov Slovenska v Liptovskom Mikuláši.

Prvá posmrtná výstava sa konala v Obecnom dome v Prahe r. 1922. 43 obrazov D. Skuteckého našlo rôznorodú odozvu u vtedajších majstrov pera. Pre priblíženie atmosféry citujeme Janka Alexyho v Slovenských pohľadoch: „Jeho (Skuteckého) umenie nenosí na sebe nádych dneška, nevie oduševňovať, vábiť, povzbudzovať, jeho práca je prácou minulosti s náterom 19. storočia a Skutecký nezaslúži si ničím, aby sme si ho dnes po smrti museli získať” a F. X. Harlasa v Národní politike „D. Skutecký patří mezi virtuosy olejomalby, má pikantní techniku, světlem prochvělý kolorit. Je to umělec, jenž tu mistruje štetec a barvu.“ 

Následne vystavovali jeho diela r. 1923 v Budapešti – Mücsarnoku, 17 obrazov nachádzajúcich sa v Maďarsku. Roku 1925 v Bratislave a v Lučenci. V ďalších rokoch posunula umelecká kritika D. Skuteckého do zabudnutia. Až celoštátna výstava pod názvom Umenie 19. storočia na Slovensku v roku 1951 v Bratislave umožnila znovu sa zoznámiť s dielom jedného z najvýznamnejších umelcov tohto obdobia.

Vila Dominika Skuteckého

Monotematické výstavy v rokoch 1971, 1976, 1989, ktoré sa konali v Bratislave a v Banskej Bystrici, už predstavili D. Skuteckého ako umelca európskeho významu.

18. februára 1994 naplnila Štátna galéria v Banskej Bystrici svoj najdôležitejší výskumný cieľ a expozičný zámer sprístupnením Stálej expozície Dominika Skuteckého v jeho rodinnej  vile. Pôvodne sa počítalo aj s úpravou záhrady a vybudovaním fontány s lavičkami a exteriérovými plastikami.

14. februára 2012 Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pristúpila k reinštalácii Stálej expozície Dominika Skuteckého v jeho rodinnej vile a úprave priľahlej záhrady.

Stála expozícia D. Skuteckého

Z celkového počtu cca 500 obrazov a kresieb vytvoril majster v Banskej Bystrici 64 portrétov, 63 obrazov z Medeného hámra a 111 obrazov, v ktorých je zastúpený poločenský, mestský žáner a krajinomaľba. Spolu 238 výtvarných prác. Preto sa právom s mestom pod Urpínom spája meno umelca, ktorý tu prežil najplodnejšie umelecké roky a zapustil rodinné korene. Jeho meno nesie aj ulica.

Dominik Skutecký patrí k popredným predstaviteľom moderného slovenského výtvarného umenia, ovplyvnený spočiatku mníchovským naturalizmom a neskôr francúzskym impresionizmom. Stal sa velikánom  slovenskej realistickej figurálnej tvorby. Okrem portrétov uplatnil svoje majstrovstvo v spoločenskom, rodinnom žánri, krajinomaľbe a v pracovnom žánri sa stal doslova priekopníkom.

Jeho umelecká tvorba dosiahla európsky rozmer. Patrí k primárnym dielam nastupujúceho moderného umenia na Slovensku. Umelecký odkaz, ktorý zanechal, nestráca ani dnes vďaka výtvarným a spoločenským hodnotám  svoju aktuálnosť.

Najznámejší obraz D. Skuteckého v SSG