V týchto dňoch si pripomíname najväčší požiar v Banskej Bystrici, od ktorého uplynulo 260 rokov. Požiar  v roku 1761 bol druhý najväčší v 18.storočí v Európe. Okrem mesta pod Urpínom zničil aj Hamburg.

Svedectvo o tomto najväčšom požiari v Banskej Bystrici pochádza z pera dvoch evanjelických kňazov pôsobiacich v meste pod Urpínom. Prvé svedectvo podal v kázni 9. augusta1761, banskobystrický  evanjelický kňaz a zvolenský senior  Ján Jakub Adami (1714-1792). Neskôr,  ale ešte v tom istom roku jeho kázeň vyšla knižne spolu s popisom požiaru.

Ďalší banskobystrický evanjelický kňaz Samuel Lišovíny (1712-1774) rovnako podrobne popísal požiar  v spise „Veľký požiar v Banskej Bystrici 1761“ vydanom v roku 1885. Aj Emil Jurkovič  vo svojej známej knihe o Banskej Bystrici píše o tejto katastrofe. V poslednom čase sa téme venuje Ing. Július Burkovský.

Dňa 3. augusta 1761 bol pondelok, čas konania pravidelných týždenných trhov. Popoludní začal fúkať silný vietor a o 21:00 hod. bola víchrica. V meste uprostred leta bolo sucho, nepršalo niekoľko týždňov. Stodoly boli pritom naplnené po dokončenej žatve.

Dielňa v hámri

Krátko po polnoci stráž z mestskej veže ohlasuje požiar v predmestí Hámor. Tesári v medenom hámri Andrej Kubala a Matej Aigler si v tesárskej dielni v medenom kotlíku opekali  pred polnocou baranie stehno v pahrebe, ktorú im priniesol strážnik hámra Ján Vajda. Baraninu zapíjali pivom a nečudo, že  zaspali  skôr ako oheň dohorel.

Požiar zbadal v dielni strážnik Vajda, ale sám nebol schopný oheň uhasiť. Ten v noci z 3. na 4. augusta 1761, asi 15 minút po polnoci, najprv likvidoval objekty  medeného hámra. Prvá zhorela tesárska dielňa, potom taviarenské pece, sklady i domy robotníkov a úradníkov.  Zásluhou vetra, ktorý sa premenil na víchricu, vznikli veľmi dobré podmienky na rozšírenie požiaru do celého mesta. Šíril sa dvomi smermi.

Z jednej strany zachytil domy ležiace pri hámri a majere ležiace blízko Striebornej brány. Druhý smer išiel predmestím Lazovnej ulice, kde horeli hospodárske budovy, pričom obišiel evanjelickú faru a školu.

O druhej hodine ráno vhupol oheň do Lazovnej ulice, cez Farský dvor (tam boli ubytovaní hudobníci mesta) a cez  chodby mesta sa dostal do dnešnej Bakossovej ulice. Nešťastím bolo 50 vozov sena blízko Lazovnej brány z pondelňajšieho trhu. Seno sa vznietilo a ako sopka roznášalo oheň do celého mesta. Ľudia prichádzajúci do Lazovnej ulice neboli schopní oheň uhasiť.

Medený hámor

Druhý prúd ohňa sa dostal do Dolnej ulice zásluhou  silného vetra  a rýchlo sa šíril námestím ku Kapitulskému kostolu a Kapitulskej ulici cez Komorský dom, ktorý utrpel ťažké straty. Zhorel pivovar, stajne, maštale, miestnosť kde bolo veľké množstvo banského loja sa stal zdrojom pre rozšírenie požiaru, banské a iné hospodárske potreby úplne vyhoreli. Diecézny kostol v interiéri nevyhorel. Jezuiti z neho vyniesli všetko čo sa len dalo.

O tretej hodine ráno vietor zmenil smer požiaru do mestského hradu, kde sa zachytil na vežiach zvonice a cez okná vnikol do interiéru kostola s výnimkou kaplnky sv. Barbory, ktorá bola oddelená múrom od lode kostola. Zo sakristie kostolník Ján Servác Gregor cez portál kaplnky vyniesol s nasadením vlastného života vzácne omšové rúcha vyšívané zlatom a vykladané diamantmi.

Z Farského kostola preskočil oheň na strechu Slovenského kostola, ktorá síce zhorela, ale interiér sa zachoval. V Pretóriu oheň zničil celé poschodie, tu uložený archív sa podarilo zachrániť,  podobne  na poslednú chvíľu  v podzemí  6 väzňov.

Mestský hrad

Vyhorela aj zbrojnica v dnešnom Matejovom dome v ktorej  bolo 7 diel a iné vojenské nástroje, príbytky trubačov a drabantov .Rovnako aj vysoká zvonica zostala úplne pustá. Obrovský zvon Generál, zvony Mediál, Špeciáli a ostatné malé zvony spolu s mestskými bijúcimi hodinami sa roztopili.

Z mestského hradu   preskočil oheň na strane jednej do Kapitulskej ulice a  Novej ulice; potom prešiel cez zničenú Hronskú ulicu na predmestie ku Hronu, dokonca víchor zaniesol oheň aj cez Hron. Horel Urpín a lesy pozdĺž Mičinskej cesty.

Na strane druhej sa živel obrátil aj na Hornú ulicu, kde okrem domov za obeť požiaru padol kostol sv. Ducha a starobinec. Odtiaľto o piatej hodine ráno prešiel na druhú stranu námestia od Cisárskemu domu, v ktorom v tom čase bolo mestské väzenie, až po Dolnú ulicu.

Obyvatelia mesta zostali v šoku a víchrica im bránila v hasení ohňa. Boli radi, keď si zachránili holý život, utekali na voľné lúky a polia, nakoniec na Kalváriu, aby tu prosili Boha o záchranu. Tu bohatí i chudobní, starí i mladí sa bezmocne pozerali, ako sa na ruiny mení to, čo ľudská usilovnosť stavala a tvorila po celé stáročia.

Našli sa aj takí, ktorí sa spoliehali na svoje murované domy s mocnými klenbami, kde hľadali záchranu. Tu mnohí zahynuli  udusením, spálením a zrútením krovov. Žiadne pivnice neboli bezpečné. Tí, ktorí prežili, upadli potom do nebezpečných chorôb, zápalu pľúc, bolestiam hlavy a očí, mnohí týmto chorobám podľahli. Len málo bolo tých, ktorým sa zdravie navrátilo.

Historický pohľad na Banskú Bystricu a Hron

Škody boli vyčíslené na 2 milióny zlatých. Hádam najstrašnejší bol pohľad na mestský hrad, ktorý bol najväčšou ozdobou mesta. V ňom bol najcennejší Farský kostol. Okrem očadených, zadymených, popadaných múrov a stien zvonka nič nebolo vidno. Prehorená klenba sa zrútila a v hlavnej lodi bolo všetko zničené – fantastický hlavný oltár z cédrového dreva, vysoké tabernákulum, obidva organy – veľký s 22 píšťalami aj malý v presbytériu, bočné oltáre, kazateľnica, celá výzdoba chrámu vrátane veľkého počtu epitafov, všetko ležalo v rumoch a popole.

Z nádhernej monštrancie s príslušenstvom sa našlo sotva ¼ kila striebra. Veľký kamenný chór sa úplne zrútil. Zostali niektoré bočné kaplnky izolované múrom od hlavnej lode.

Obhorené bolo aj opevnenie mesta a 16 bášt. Veľa domov zhorelo do základov, oheň prenikol aj do pivníc. Zhorelo obilie, seno, dobytok, hydina, záhrady a sady. Požiaru za obeť padlo 132 ľudí, ktorí boli pochovávaní aj bez cirkevných obradov do spoločného hrobu.

Zo  414 budov mesta zostalo 109 menej poškodených, dalo sa v nich bývať: Horná a Dolná Strieborná ulica 36, Dolné predmestie 51, Horné predmestie 22.

Zhorelo : Komorské stavby 2, jezuitský kláštor, bašty 16, Domy na rínku 32, v Hornej ul. 45, Kapitulskej 31, Hronské predmestie 30, Dolná ul. 55; Horná Strieborná 1, Lazovná a Bakossova 40,  Lazovné predmestie 32 stavieb.

Oltár v kaplnke sv. Barbory

Dňa 7. augusta na verejnom zhromaždení  sa prijali nevyhnutné opatrenia a bola vyhlásená verejná zbierka, ktorá činila 12 172 zlatých. Banská komora ponúkla zdarma drevo a župa povozy. Panovníčka Mária Terézia odpustila mestu na tri roky kontribúcie a mestskú daň.

Koncom mesiaca sa pod vedením richtára G. Mollera začalo vyšetrovanie . Obvinení boli tesári medeného hámra Andrej Kubala a Matej Aigler i strážnik Ján Vajda, ktorý im priniesol pahrebu.

Rozsudok banského súdu 12. septembra znel: 4 resp. 5-ročné nútené práce v okovách s dennou jednotkou 6 grajciarov (to bol denný zárobok, ktorý sa odvádzal v prospech mesta). Dvorská komora zmenila trest. Dala  14. októbra 1761 odsúdených  v okovách odviesť na dvojročné nútené  práce, berúc do úvahy poľahčujúcu okolnosť, že  obrovská víchrica, ktorá v tom čase zúrila v meste a jeho okolí, zohrala dôležitú úlohu v šírení ohňa.

Hoci boli prijaté aj prísnejšie protipožiarne opatrenia, červený kohút v Banskej Bystrici opäť zakikiríkal . Do konca storočia na týchto miestach:

1769 – požiar na Hornej ulici

1771 – vyhoreli mäsiarske jatky na Moyzesovej ulici

1781 – vyhorelo 8 domov na námestí od biskupskej rezidencii smerom do Lazovnej ulici

1782 – vyhorel kostol sv. kríža v Mestskom hrade

1783 – požiar vznikol v Dolnom mlyne a zachytil celé mesto

1794 – požiar v dome U raka, horelo 58 domov a hrad: zhorela veža Farského kostola s cennými listinami mesta.

Jozef Ďuriančik