Jozef Ďuriančik: Ján Thurzo a Thurzovsko – Fuggerovská mediarska spoločnosť III. časť

História
2 /

Bystrický historik Jozef Ďuriančik sa v troch častiach svojej biografie venuje Jánovi Thurzovi a jeho mediarskej spoločnosti spolu s Fuggerovcami. V záverečnej II. časti sa venuje významu mediarskej spoločnosti pre Banskú Bystricu.

Mediarska spoločnosť a jej význam pre Banskú Bystricu

Cesta Thurzovcov do banskobystrického meštianskeho stavu viedla cez vlastníctvo ringového domu na námestí. Ján Thurzo sa tejto úlohy zhostil veľmi dobre, veď na banskobystrickom námestí získal až päť domov: okrem spomínaných Thurzovských domov, tiež Oberhaus, tzv. Horný dom (dnes na jeho mieste je postavený kostol Sv. Františka Xaverského).

Katedrála sv. Františka Xaverského

Katedrála sv. Františka Xaverského

Dom získala TFMS od Juraja Königsbergera ešte predtým, než sa tento faktor TFMS vysťahoval do Nemecka.   S prenájmom Ernstovho vlastníctva získal  Ján Thurzo Unterhaus tzv. Dolný dom, dnes dom č. 8, v ktorom sídli Generálne riaditeľstvo štátnych Lesov SR. Posledným domom bol Sturzerovský dom. Na jeho parcele v 18. storočí postavili biskupský palác.

Po týchto krokoch  vstúpil Ján Thurzo do partnerstva s rodinou skúsených augsburských bankárov, obchodníkov a aj banských podnikateľov – Fuggerovcov.

Komorský dom

Komorský dom

Kedy, kde a za akých okolností sa obidve rodiny stretli nie je známe (indície na vedú do Sliezskeho centra Vroclav). Zostali však k dispozícii obchodné dohody, z ktorých môžeme vyčítať vzájomné vzťahy a ich postavenie v spoločnom podniku.

Prvú „Predbežnú dohodu“ za rodinu Fuggerovcov parafoval Kilián Auer – obchodný spoločník Fuggerovcov vo Vroclavskej pobočke rodinného podniku. Za Thurzovskú rodinu, Ján Thurzo so synom Jurajom  dňa 15. novembra 1494. Jej obsahom bola výstavba huty na spracovanie medi z korvínskeho podniku za fuggerovské peniaze. Išlo o rafinančnú hutu v Moštenici, nazývanú tiež „poľská“ , postavenú podľa huty v Mogile. Tým, že korvínsky podnik sa zakrátko dostal do rúk synov Jána Ernsta: Žigmunda a Jána, musel prenajímateľ reagovať na novovzniknutú situáciu.

Biskupský palác

Biskupský palác

Dňa 16. marca  v roku 1495 došlo k podpisu „Zakladajúcej zmluvy“ v Bratislave, ktorú parafovali za Thurzovcov opäť otec Ján a syn Juraj, ale za Fuggerovcov už aj  Jakub Fugger a Kilián Auer. Na jej základe mali Thurzovci za Fuggerovské peniaze postaviť sciedzovacie huty v Arnoldsteine – Fuggerau pri Villachu v Korutansku a v St. Georgenthal – Hohenkirchen v Durínsku.

Obidve na pozemkoch kláštorov. Pôvodne plánovanú tretiu hutu v Tešíne už nepostavili, pretože v roku 1496 kráľ Vladislav II. udelil Thurzovcom mimoriadne privilégium slobodne vyvážať meď a striebro z krajiny a dovážať banské potreby a potravinové články bez platenia mýta a tridsiatkov.

Tretia dohoda  uzavretá 10. októbra 1495 sa týkala vytvorenia spoločného mediarskeho podniku Der Neusohler Kupferhandel – Banskobystrický mediarsky podnik, ktorý tvoril hospodársku základňu pre Ungarischer Handel – uhorskú obchodnú spoločnosť Thurzovcov a Fuggerovcov. Následné zmluvy podpísali obe rodiny v r. 1496 a 1499. Thurzovci  zostali v podniku do roku 1525, následne až do jeho ukončenia(1546) ho prevádzkovali Fuggerovci.

Pôvodný medený hámor

Pôvodný medený hámor

Priaznivé obchodno-finančné vzťahy obidve rodiny prehĺbili rodinnými svadbami. Syn Jána Thurzu Juraj sa oženil najprv s dcérou Ulricha Fuggera Annou v roku 1497, po jej smrti  s Katarínou Fuggerovou a dcéra Jána Thurzu Katarína sa vydala za Rajmunda Fuggera v  roku 1513, synovca Jakuba Fuggera, ktorý bol bezdetný.

Banskobystrický mediarsky podnik tvorili bane: Staré hory, Richtárová, Piesky, Špania Dolina; taviace – šmelcovacie huty: Staré Hory, Harmanec, Baláže, Liptovské Revúce, Jelenec; šplajsovacie – čistiace huty: Moštenica, Tajov; sciedzovacie huty: Moštenica, Fuggerau-Korutánsko, Hohenkirchen-Durínsko,; hámre:  Banská Bystrica, Hohenkirchen; sklady; faktórie a obchodné cesty. Súčasťou podniku boli aj spomínané štyri domy na Hlavnom námestí.

Problémom špaňodolinskej rudy bol nízky obsah striebra v medenej rude, preto nemohlo dôjsť k priamemu sciedzaniu – oddeľovaniu striebra od medi za pomoci olova. Ruda, tzv. čierna meď sa musela najprv šplajsovať – čistiť, t. j. zvýšiť obsah striebra v surovej medi.

Takto obohatená meď prešla procesom sciedzania striebra za pomoci olova. Zostávajúca meď sa potom hutnícky upravovala až sa z nej vyrobila vysokokvalitná meď vhodná na export, prípadne na ďalšie spracovanie v hámri.

Medený hámor dnes

Medený hámor dnes

Cesty banskobystrickej medi

Tovar banskobystrickej mediarskej spoločnosti poznala celá Európa. Vývoz prebiehal nasledovne:  Banská Bystrica – Ružomberok – Žilina – Tešín – Vratislav – Lipsko – Frankfurt n/M. –Kolín – Lübeck- Norimberk ;

  1. Bystrica – Ružomberok – Žilina – Tešín – Vratislav – Poznaň – Gdansk – Antverpy – Lisabon – Cádiz;
  2. Bystrica – Ružomberok – Žilina – Tešín – Vratislav – Frankfurt n/O. – Štetín- Antverpy;
  3. Bystrica – Ružomberok – Žilina -Tešín – Krakov – Toruň – Gdansk;
  4. Bystrica – Budín – Senj- Ptuj – Terst – Benátky;
  5. Bystrica -Bratislava – Villach – Tarvisio – Benátky;
  6. Bystrica – Bratislva – Rezno – Norimberk – Mníchov.
Thurzovsko - Fuggerovská spoločnosť

Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť

Thurzovsko – Fuggerovská mediarska spoločnosť (TFMS) nemala v tom čase porovnateľného súpera v Európe. V čase vrcholného obdobia zamestnávala cca 2000 pracovných síl z toho 1000 robotníkov v baniach a hutách. Za tridsať rokov spoločného thurzovsko – fuggerovského podnikania  (do roku 1526 sa vyrobilo v B. Bystrici takmer  50 000 ton surovej medi, z toho ďalším spracovaním takmer 30 000 ton vysoko kvalitnej čistej medi a okolo 16 000 ton ostatnej medi).

Sciedzaním bohatej medi sa získalo 67 186 kg striebra , vstupné investície dosiahli 200 000 zlatých za obdobie 1495-1526, čistý zisk spoločnosti dosiahol 869 000 zlatých; spolu za obdobie 1495 – 1546 sa vyťažilo 60 000 ton medi a 115 ton  striebra.  Náklady sa  vyšplhali až na 1 mil. zlatých, ale čistý zisk spoločnosti bol  2 milióny 500 000 zlatých. Finančný kapitál rodiny Fuggerovcov predstavoval v roku 1494  50 000 zlatých, v  roku 1527 obchodný kapitál  1 milión 500 000 , obchodný kapitál v roku 1546   5,5  miliónov zlatých.

Cesty medi

Cesty medi

Významné postavenie banskobystrického mediarskeho podniku

V širokej verejnosti je známe bohatstvo rodiny Medici, ale ich banka v roku 1464 dosiahla najvyšší kapitál 270 000 zlatých. Milan Šoka hovorí:  „Banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, výhodným transportom a obchodom, hustou sieťou fuggerovských faktórii i skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším podnikom svojho druhu v európskom baníctve a hutníctve“.

Toto postavenie podniku ovplyvnil aj kráľ Vladislav  mimoriadnym privilégiom z roku 1496, podľa ktorého môže TFMS postaviť scedzovacie huty v Banskej Bystrici, je oslobodená od povinnosti odovzdávať striebro získané scedzovaním do kráľovskej komory a môže ho spolu s meďou slobodne  vyvážať z Uhorska.

Jakub Fugger

Jakub Fugger

Ďalej si TFMS spoločnosť vymohla privilégiá na dovoz banských potrieb a potravinových článkov bez platenia mýt s tridsiatkov. Získala tiež práva používať drevo z lesov v okolí banských podnikov. Spoločnosť si sama zaisťovala zásobovanie zamestnancov potravinami. Vo vlastných rukách koncentrovala remeselnú výrobu pre mediarsky podnik, čím vznikol sebestačný hospodársky a organizačný celok.

Tieto vymoženosti TFMS viedli až na malé výnimky, viedli k zániku banskobystrických banských podnikateľov – waldbürgerov, ktorí si museli hľadať nové zamestnanie, málo porovnateľné s predchádzajúcim. Táto skutočnosť vyvolala nesmiernu nespokojnosť banskobystrického magistrátu, kde mali ťažiari výrazné zastúpenie.

Paracelsus

Paracelsus

Okrem spoločenského postavenia sa im znížili príjmy. Ako príklad možno uviesť, že pred vznikom TFMS platili 60 % mestskej mimoriadnej dane, potom ich podiel klesol na 2 %.

Podobne to bolo aj s poddanskými obcami, ktoré po vzniku TFMS prestali odvádzať dane do mestskej pokladnice. Je len prirodzené, že vzťahy medzi magistrátom mesta a TFMS boli nepriateľské až do ukončenia činnosti TFMS.

Anton Pilgram

Anton Pilgram

Spolužitie Thurzovcov a Fuggerovcov

Ale Igor Graus nachádza na spolužití oboch strán aj pozitíva: „Fuggerovský kapitál spolu s thurzovským know-how úspešne oživil upadajúcu banskú výrobu a napriek všetkým kontroverziám a sporom v konečnom dôsledku mestu Banskej Bystrici priniesol prosperitu. Stalo sa tak paradoxne aj za cenu poškodzovania záujmov mesta tým, že donútil mešťanov namiesto nerentabilnej banskej ťažby  presmerovať svoj záujem smerom k obchodu.“

Napriek všetkým  vzájomným výhradám a námietkam, sťažnostiam, prosbopisom, nárekom, obviňovaniam a súdnym procesom oboch súperov by však jeden bez druhého nič neznamenali: mediarsky podnik nemohol existovať bez Banskej Bystrice a jej nerastného bohatstva, Banský Bystrica by bez mediarskeho podniku a exploatácie nerastného bohatstva a možností, ktoré ponúkal oživený mestský trh, zostala iba malým a upadajúcim mestečkom. Kontroverzné spolužitie obom súperom v konečnom dôsledku prinieslo požadovaný úžitok.

Oltár sv. Barbory

Oltár sv. Barbory

Tým, že TFMS sídlila v Banskej Bystrici, sa mesto stáva križovatkou finančného a technického života a prispelo k rozsiahlym obchodným a spoločenským kontaktom.  B. Bystrica sa stala centrom odporu nespokojných baníkov stredoslovenských banských miest v rokoch 1525-1526, ale aj miestom nastupujúceho humanizmu a renesancie, ktorej architektonické a výtvarné prejavy, spolu s neskorou gotikou pripomínajú Zlatý vek medeného mesta. V tomto čase na  brány mesta klopali také osobnosti ako  napr. : Paracelsus, Majster Pavol z Levoče, Anton Pilgram, Gašpar Meissner.

Okrem známych osobností, pôsobili v meste a jeho okolí mnohí účtovníci, a úradníci, majstri  remeselníci, baníci a kovorobotníci, uhliari a povozníci, prevažne slovenského pôvodu. Aj oni sa podieľali na kvalitných  výrobkoch medeného mesta, ktoré boli označené razidlami  s banskobystrickým erbom a kráľovskou korunou, ako o tom svedčia nálezy z vytiahnutých vrakov potopených obchodných lodí na pobreží Stredozemného mora a najmä Atlantického oceánu.

Znaky banskobystrickej medi

Znaky banskobystrickej medi

Autor: Jozef Ďuriančik, Foto: archív