Dňa 31. 10. 2001 poslanci NR SR schválili 9. september za Pamätný deň – Deň obetí holokaustu a rasového násilia (holokaust = premyslený a takmer dokonale zorganizovaný proces perzekúcie a masového vyhladzovania Židov v nacistickom Nemecku a v krajinách pod jeho kontrolou).
Židovský kódex
Prečo tento deň? V tento deň 9.septembra 1941 bolo prijaté Vládne nariadenie č. 198 Slov. z. O právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.
Stanislava Mičev v texte Protižidovské zákonodarstvo na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 na stranách 106 -108 približuje Vládne nariadenie č. 198 nasledovne:
„Vo svojom závere rušil dovtedy 47 platných protižidovských nariadení vydaných od 14. 3. 1939 do 8. 9. 1941.“
Kódex mal 12 častí a 270 paragrafov. Nariadenie v úvode vymedzovalo pojem Žid, židovský miešanec, židovské združenie alebo iný druh židovského podniku. Židia boli definovaní na rasovo – etnickom a nábožensko – konfesionálnom princípe.
Prvá časť obmedzovala spoločenské, občianske, náboženské a osobné práva židovských osôb. Druhá časť kódexu sa týkala majetkovoprávneho postavenia. Tretia, najobsiahlejšia časť hovorila o prevode židovského majetku, t. j. o vyvlastnení.
Súčasťou kódexu boli paragrafy 255 a 256 , ktoré umožňovali prezidentovi SR kohokoľvek vyňať spod rámca Židovského kódexu a neplatil pre už pokrstených Židov. Výnimky sa týkali aj rodinných príslušníkov.
Podľa sčítania obyvateľov na Slovensku z 15. 12. 1940 žilo na Slovensku 88 951 občanov židovskej národnosti. K 1. januáru 1940 ich bolo pokrstených na Slovensku 75. Títo nespadali pod tzv. Židovský kódex a deportácie.
Deportovaných bolo v prvej etape 57 752, v druhej 11 532. Spolu bolo deportovaných 69 284 Židov. V Banskej Bystrici počet Židov dosiahol 1 327 (10,2 % obyvateľov mesta). Po 2.svetovej vojne sa len málopočetná skupina banskobystrických Židov vrátila do rodného mesta. Nebolo takej židovskej rodiny, ktorej by sa nedotkol holokaust.
Milan Olejník o holokauste povedal:
„Premyslený a takmer dokonale zorganizovaný proces perzekúcie a masového vyhladzovania Židov v nacistickom Nemecku a v krajinách pod jeho kontrolou.“
Zerline Sára Skutecká – Neumannová
Bola zo Skuteckého štyroch detí najstaršia. Narodila sa vo Viedni 4. decembra 1881. Počas štúdia hudby v tomto meste sa zoznámila s Alexandrom (Šalamúnom) Neumannom z Viedne, dopisovateľom Tages Postu, za ktorého sa vydala v roku 1900 v Bratislave. Rodičia Šalamúna – Abrahám Neumann a Júlia Skutecká pochádzali z mesta Pécs.
Otec navštevoval svoju prvorodenú dcéru v Terste v rokoch 1903 a 1911, kde jej manžel pracoval v nemeckom liberálnom denníku Pester Lloyd (začal vychádzať v Budapešti roku 1854). Zerline v meste získala angažmá ako operná speváčka.
Figyelö 26. decembra 1915 uverejnili krátku správu o smrti a následnom pohrebe Vally Neumannovej, vnučke Domimika Skuteckého (podľa údajov ŽNO – cintorín je uvedené meno Zally narodená 1902. Zomrela v Banskej Bystrici 21. 12. 1915 a bola pochovaná na druhý deň na tamojšom židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste).
Podľa banskobystrických novín Figyelö vystúpila Zerline na dobročinnom večierku 7. mája 1918. Spievala árie od Johannesa Brahmsa, Richarda Wagnera a Emannuela Wolfa.
Z medzivojnového obdobia sme našli poznámky, podľa ktorých banskobystrické Naše noviny uverejnili tieto informácie:
„16. september 1938 – zasadnutie mestskej rady zo dňa 14. 9.1938: Bolo vyhovené žiadosti o prísľub domovského práva na udelenie čsl. občianstva vdove C. Neumannovej, rodenej Skuteckej. 23.september 1938 – zasadnutie mestskej rady zo dňa 16. 9. 1938: Prísľub domovského práva na prípad, že obdrží čsl. občianstvo dostala vdova C. Neumannová rodená Skutecká.“
Žiaľ Zerline do Banskej Bystrice neprišla. V roku 1939 bola presunutá z Terstu do Viedne a 23.11.1941 bola z Viedne deportovaná do litovského mesta Kovno (dnes Kaunas), kde bola 29.11.1941 v tamojšom židovskom gete popravená.
Autor: Jozef Ďuriančik , Foto: archív