Jarmoky patria k najstarším verejným podujatiam. Boli to miesta, kde sa nakupovalo a predávalo, ale zároveň to boli miesta veľkého spoločenského pohybu – ľudia sa stretávali, počúvali hudobníkov, rozprávali si novinky, nadväzovali kontakty.

Podľa pravidiel organizácie trhov sa jarmočníci zoraďovali podľa druhu tovaru. K jarmokom tiež patrili zábavné atrakcie, komedianti, cirkusanti či veštkyne. Aký bol Radvanský jarmok  a prečo stále patrí k tým najkrajším sa dozviete na prednáške venovanej 770. výročiu mesta.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pokračuje v besedách venovaných 770. výročiu mesta Banská Bystrica. Jesenné obdobie sa v meste spájalo s organizovaním Radvanského jarmoku a preto sa stal hlavnou témou prednášajúcej etnologičky Jany Koltonovej. Vo štvrtok 11. septembra 2025 o 17:00 hod. v Matejovom dome sa prenesieme do 17. storočia, kedy dostal Radvanský jarmok jarmočné právo.

„Jarmočné právo získala Radvaň v roku 1655. Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve Panne Márii. Množstvo ľudí zúčastňujúcich sa na púťach začali využívať radvanskí remeselníci na predaj svojich výrobkov. Postupne vznikol práve tu jeden z najvýznamnejších jarmokov v širokom okolí,“

informuje Jana Koltonová, etnologička Stredoslovenského múzea.

Pod pojmom jarmok rozumieme veľký výročný trh. Podľa druhu tovaru sa ustálili dva typy jarmokov: výkladné jarmoky so spotrebným tovarom a jarmoky na hospodárske zvieratá (dobytčie, konské, ovčie trhy). Už v súvislosti s kráľovským udeľovaním práva výročného trhu mestským sídlam v 14. storočí je známe ich terminovanie k cirkevných sviatkom. Mesto, ktoré toto právo malo, lákalo obchodníkov z celého regiónu.

„Radvanský jarmok preslávil predovšetkým kvalitný tovar, ktorý sa tu predával. Každý remeselník a obchodník pripravoval predovšetkým svoje najkvalitnejšie výrobky a tovar. Na jarmok prichádzali predávajúci a kupujúci z blízkeho aj širokého okolia,“

pokračuje Koltonová.

V 50. rokoch 20. storočia socialistický obchod jarmoky obmedzoval a rušil ako neopodstatnenú formu obchodu. Nezanikli však úplne a s odstupom času sa tradície výkladných jarmokov začali oživovať. Popri obchodnej funkcii predstavujú v súčasnosti najmä kultúrno-historickú hodnotu.

„Radvanský jarmok a jeho symbolika zostala zachovaná do súčasnosti. V roku 1966 keď sa Radvaň stala súčasťou mesta Banskej Bystrice, mesto plynule prevzalo organizáciu jarmoku pod svoju starostlivosť. Podľa podmienok zlúčenia týchto dvoch sídel ponechalo jarmoku aj jeho názov podľa Radvane. Postupne v dôsledku asanácie starobylej Radvane, došlo k presúvaniu miesta konania jarmoku z vlastného intravilánu Radvane bližšie k centru mesta Banská Bystrica, až bol nakoniec Radvanský jarmok presunutý na banskobystrické hlavné námestie,“

uzatvára Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.