Záverečná večerná prehliadka  Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie pod vedením historika a publicistu a  Jozefa Ďuriančika  bude 21. augusta  2026 na tému Veľkonočný požiar v roku 1500 a obnova Farského kostola Antonom Pilgramom. Zraz je o 17:30 hod. pred Farským kostolom s voľným vstupom.

Účastníci podujatia  získajú informácie o prvom veľkom požiari mesta, kde vznikol, aký mal priebeh a najmä aké boli jeho následky pre obyvateľov mesta. Magistrát  sa vtedy rozhodol riešiť situáciu pozvaním Antona Pilgrama, skúseného staviteľa a kamenosochára, biografiu ktorého predstaví Mgr. Jozef Ďuriančik. Dôležitým momentom večera bude skutočnosť čo zostalo do dnešných čias z tvorby tohto slávneho majstra v Banskej Bystrici.

Jozef Ďuriančik      

História mesta sa odrazila aj na cirkevnom živote obyvateľov. Banská Bystrica ako slobodné kráľovské mesto malo od svojho vzniku rozsiahlu cirkevnú autonómiu. Pritom  cirkevný život  ovládala a usmerňovala mestská rada na čele s richtárom, ktorej podliehala aj slobodná voľba farára. Výstavba kostolov – budov kresťanmi používaných na bohoslužby bola priamo úmerná duchovnej vyspelosti obyvateľov mesta.

Najstarším sakrálnym objektom v Banskej Bystrici je impozantný Farský kostol  Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je nesmierne bohatý na množstvo umeleckých pokladov. Jeho počiatky siahajú do románskeho obdobia v prvej polovici 13. storočia.

Farský kostol  Nanebovzatia Panny Márie

Premena pôvodnej baníckej osady na mesto viedla aj k prvej gotickej prestavbe chrámu, ktorá prebiehala počas celého  14. storočia.

Jej počiatky  sa spájajú s legendárnym županom  Zvolenského domínia rytierom magistrom Dončom, ktorý v tom  čase podnietil výstavbu viacerých sakrálnych objektov medzi Hronským Beňadikom a Breznom.

Anton Pilgram

Od 70. rokov 15. storočia sa realizovala honosná neskorogotická prestavba samotného chrámu výstavbou bočných kaplniek, ktorú viedli niekoľkí majstri: majster Štefan, ďalej majster Ivanuš, majster Hanuš a majster Tibald.

Ďalšie  informácie o vývoji Farského kostola po požiari v roku 1500 a po požiari v roku 1761  získajú  návštevníci priamo  na tvári miesta  od erudovaného sprievodcu, ktorý pripomenie návštevníkom pôsobenie Majstra Pavla v Banskej Bystrici a jeho nádherný neskorogotický oltár Svätej Barbory, najzachovalejšie neskorogotické dielo v meste.

Majster Pavol: Neskorogotický oltár Svätej Barbory