Eva Kráľová: Medený hámor a otázky jeho využitia

História
3 /

Svetový význam Medeného hámra v histórii Banskej Bystrice je všeobecne známy a spravidla ho nik nepopiera: Takmer 500 – ročná súvislá veľkovýroba (1496 – 1991), druhá najstaršia na území Slovenska po Kremnickej mincovni.

Medený hámor

Ešte aj v období 20. storočia osem svetových patentov! Stavby v areáli sa stali Národnými kultúrnymi pamiatkami už v roku 1921 ihneď po vzniku Československa. Banskobystrická meď tvorila 40 % svetovej produkcie medi – základ bohatstva Jakuba Fuggera – Bohatého z Augsburgu a šľachtickej rodiny Thurzovcov z Betlanoviec. Banská Bystrica bola sídlom Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti.  Jedna z posledných technických pamiatok Banskej Bystrice vôbec odkazujúc na slávnu banskú minulosť.

Inak sa však situácia javí v súvislosti s aktuálnym stavom budov, ktoré kedysi patrili do jeho výrobnej štruktúry: z pôvodného funkčne previazaného výrobného, manažérskeho a sídelného komplexu sa dodnes zachovalo už len jadro z ostatnej výrobno – technologickej fázy, a aj to v torzálnom stave.

Napriek tomu, všetky zachované budovy a zvyšky technologických zariadení stále predstavujú autentický dokument, ktorý nevyvrátiteľne potvrdzuje historický fakt existencie výroby a spracovania medi, jej vysokej technickej a technologickej úrovne a v neposlednom rade aj unikátnych produktov, ktoré na sa vyrábali.

Všetky zachované objekty a torzá sú preto neopakovateľnými nosičmi množstva informácií, ktoré – ak sa primerane zverejnia a sprístupnia – majú potenciál podnietiť novú prosperitu lokality.

Pri pohľade na aktuálny stav areálu – jeho zanedbanosť, užívateľskú rozdrobenosť a zreteľnú bezohľadnosť k historickým objektom, logicky sa vynárajú otázky typu: Čomu môžu slúžiť? Čo môžu poskytnúť dnešným obyvateľom / návštevníkom mesta? Pozrime sa, teda, na areál bližšie a avizované jeho možné perspektívy vyjadrime konkrétnejšie!

Ako tieto „staré baraky a haraburdy“ môžu podnietiť nejakú prosperitu?

Je pravda, historické objekty areálu sú staré: najstarší (tzv. hiarty) má aspoň 500 rokov, možno aj viac. Ďalšie sú síce mladšie, avšak aj ich „vek“ sa pohybuje v rozmedzí cca 130 – 200 rokov (zatiaľ odhadom, lebo v areáli zatiaľ nebol robený archeologický výskum). Ich nosné konštrukcie sú napriek ich veku ešte stále schopné plniť pôvodnú nosnú funkciu (pri zachovaní jestvujúcej výšky stavieb).

Pravda, chýbajú dvere a okná, strecha je miestami deravá, chýba užívateľská infraštruktúra (kúrenie, osvetlenie a ďalšie „moderné vymoženosti“). Ale nosné konštrukcie stoja a vymedzujú veľkoplošné priestory rozmerov, ktoré ani dnes nenachádzame na každom kroku. Máme šťastie, že naši predkovia ich robili s výhľadom dlhodobej funkčnosti aj pri minimálnej údržbe.

Priestory takéhoto charakteru sú v súčasnosti v celom svete vyhľadávané pre ich jedinečnosť, neopakovateľnosť a zvláštnu, silne pôsobiacu atmosféru. Výrobné prevádzky vždy boli (dodnes sú) neprístupné osobám, ktoré v nich nepracovali. Preto pocit prekračovania „tabu“ dodnes pôsobí v podvedomí návštevníkov ako zvláštne fluidum.

A preto objekty po predošlej (zaniknutej) priemyselnej výrobe sú vyhľadávané na umiestnenie nových súčasných funkcií, preto sa tiež stávajú novými ikonickými atrakciami svojich pôvodných miest. Zároveň sa stávajú lákadlom pre návštevníkov, ktorí by tam inak ani neprišli. A táto atraktivita – to je faktor budúcej prosperity. Záleží len na schopnostiach ako sa využijú.

Genius loci Medeného hámra, jeho technicky unikátne stavby s nevšednými interiérmi, aj lokalizácia areálu v rámci mesta, to všetko vyzýva k obnove areálu a k aktívnemu využívaniu všetkých jeho neopakovateľných priestorov na aktivity slúžiace obyvateľom a návštevníkom mesta.

Priestory, konštrukcie a ostatné zachované autentické prvky vyslovene vyzývajú: sme tu, funkčné, odolné, nezvyčajného tvaru aj výrazu, veľkoplošné a voľné – čo s nami, s našou tajomnou atmosférou a v našom neopakovateľnom prostredí dokážete vymyslieť a urobiť?

Čo umožňujú? Čo môžu poskytnúť dnešným obyvateľom / návštevníkom mesta?

Nuž, čokoľvek, čo na ich plošnej výmere môže fungovať a čo je v súlade  s ich individuálnymi pamiatkovými hodnotami, t. j. nepoškodzuje ich, neprekrýva, neruší, ani neobmedzuje.

V predošlom období, popri skúmaní hodnôt a potenciálu využiteľnosti areálu Medený hámor bol analyzovaný aj Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica. V ňom bola konštatovaná potreba a následne bol sformulovaný perspektívny zámer:

„Zlepšiť / rozšíriť podmienky na rozvoj kultúrnych aktivít obyvateľov a občianskych združení, vytvoriť priestory na spoločenské a tvorivé voľnočasové aktivity mládeže, rozvíjať miestne a kultúrne tradície, prezentovať významné historické udalosti mesta a tým budovať a posilňovať patriotizmus obyvateľov k svojmu mestu.“

Vychádzajúc z premisy, že pamiatka takého významu ako Medený hámor, by mala byť využívaná v súlade s jej pamiatkovými hodnotami, ako najvhodnejšie sa javí kultúrne a infomačno – edukačné centrum so zameraním na prezentáciu histórie areálu a všetkého, čo sa v ňom a s ním dialo. Skrátene – múzeum.

Moderné múzeum, ktoré je o aktívnom objavovaní, poznávaní a sprostredkovaní toho, čo história priniesla a čo sa tu udialo, ale aj o vymýšľaní a kreovaní nových vecí a aktivít, ktoré z toho predošlého (alebo na základe toho predošlého) vieme nanovo vytvoriť.

Múzeum, to nie je nehybná skládka starých vecí. Moderné múzeum je vážená inštitúcia, miesto zbierania, uchovávania ale najmä prezentácie a šírenia informácií. Informácie vždy hrali kľúčovú úlohu v procesoch rozvoja.

Rovnako je to dnes  a platí to aj o Medenom hámri. Informácie o jeho histórii a všetkom, čo s ním bolo spojené, sú dnes zdrojom, na ktorom je možné stavať rozvojové aktivity: budovať a rozvíjať edukačný, konferenčný aj kultúrny turizmus, rozvíjať vedecký výskum, formovať a udržiavať medzinárodnú spoluprácu, kreovať nové hmotné aj nehmotné produkty inšpirované znalosťami získanými z histórie Medeného hámra.

Ako zdroj informácií, je vyhľadávané, navštevované, prispieva k naplneniu viacerých potrieb z vyššie spomínaného programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Dobre fungujúce múzeum je šíriteľom dobrého mena mesta, motívom na návštevu, atrakciou pre návštevníkov.

Pozrime sa teda, čo jednotlivé objekty skrývajú a čo ponúkajú na využitie

Objekt priľahlý k Laskomerskej ceste (bývalé „hiarty“) očividne tají, že si najviac „pamätá“. V jeho vnútri stoja mohutné kamenno-tehlové stĺpy nesúce rozložité klenby, po bokoch v múroch sú tajomné výklenky a dodatočne zamurované otvory. O tom, čo sa tu dialo a ako tu ľudia pracovali, nám bohatú obrazovú výpoveď zanechal maliar Dominik Skutecký vo svojom cykle Kotlári. (Výnimočnosť tohto dokumentu v kontexte histórie maliarstva potvrdzuje fakt, že jeden z obrazov zachytávajúci kotlárov práve v tomto objekte, má svoje miesto v Galérii moderného umenia v Ríme.)

Aj pomocou týchto obrazov sa virtuálna realita histórie stáva takmer hmatateľne reálnou. Priestory tohto objektu sa preto ponúkajú na informačno-výstavnú funkciu. Nevylučuje sa však ani využitie ako atraktívneho miesta na posedenie a občerstvenie.

Objekt bývalých dielní leží pri „hiartoch“, paralelne s trasou neďalekej estakády. Je v najhoršom technickom stave, na strane od estakády sa mu prepadáva strecha a v nárožiach sú široké trhliny. Napriek tomu podľa zachovaných častí je možné exaktne zrekonštruovať aj poškodené a preborené časti.

Ako využitie po obnove sa núka analógia pôvodnej funkcie – priestory pre tvorivé dielne rozličného kultúrneho alebo aj technického zamerania (napr. historické, literárne, výtvarné, rozličné remeselné, ale aj digitálne, či iné), prípadne miesta na semináre alebo vzdelávacie krúžky. Popri tomto objekte zo strany estakády „prebieha“ žľab bývalého vodného náhonu, ktorý privádzal vody z potoka Bystrica na hnacie koleso, ktoré bolo umiestnené na teraz voľnej ploche medzi „hiartami“ a dielňami.

Jeho rekonštrukcia je technicky možná, avšak vodu z pôvodného potoka už neprivedie, lebo výstavba diaľničnej križovatky povyše areálu definitívne zmenila trasovanie vodných tokov v tejto časti mesta. Preto prezentáciu jeho funkcie bude treba urobiť inými, modernými expozičnými alebo digitálnymi technológiami – čo však môže byť pre návštevníkov nielen zaujímavé ale aj zábavné.

Ďalšie dva výrobné objekty Medeného hámra sa nachádzajú paralelne s cestou na Donovaly. Podľa výzoru vyzerajú novšie, avšak aj ich základy a steny pamätajú prinajmenšom 19. a snáď aj ešte staršie storočie. Bližšie k mestu je budova bývalých laboratórií, ktorá obsahuje viaceré autentické a ojedinelé konštrukcie a riešenia. V jej severnej časti, v dotyku so susednou budovou sa jej už preborila strecha v dôsledku zanedbanej údržby, avšak podstatná časť autentických konštrukcií je krytá ešte funkčnou strechou a je v udržateľnom technickom stave.

Jasné, že budova si bude vyžadovať nové krytie strechy, výmenu všetkých výplní otvorov (okná, dvere), úpravu stien a podláh a všetku technickú infraštruktúru – ale poskytuje veľkoplošný vysoký priestor prekrytý mohutným dreveným trámovým stropom s plochou cca 300 m², okolo ktorého „obiehajú“ široké chodby (neskôr podelené priečkami na menšie priestory).

Podľa riešenia nového krytia strechy by priestor mohol byť využívaný aj v dvoch úrovniach. Funkčne môže byť využitý buď ako výstavný priestor, mediatéka a informačné centrum vrátane čitárne a študovne, alebo aj ako priestor na spoločenské podujatia v kontexte s celkovou organizáciou využitia priestorov.

Zo severnej strany (smer na Donovaly) sa k budove laboratórií primkýna budova – bývalá hala elektrolýzy. Je to budova, ktorá predstavuje najmladší technologický míľnik areálu: v roku 1891 bol tu inštalovaný najväčší a najvýkonnejší elektrolyzér svojej doby v celom Uhorsku, ktorého produktom bola meď čistoty 99,9 %. Budovu tvorí jediná miestnosť – dobre presvetlená hala o ploche 400 m².

Prekrýva ju strecha nesená súborom prútových väzníkov, do ktorých je priehľad z priestoru haly. V hale je zachovaný pôvodný mostový žeriav, ktorý však vôbec neobmedzuje vnímanie atraktívneho veľkopriestoru. Jej využitie je možné okrem výstavných akcií aj na akékoľvek hromadné podujatia – od konferencií, cez koncerty, mimoscénické divadelné predstavenia alebo talk-show, prezentácie rozličného druhu (napr. módne prehliadky, predstavenie nových modelov áut alebo iných produktov a pod.) až po spoločenské a zábavné podujatia (udeľovanie výročných cien a vyhlasovanie výsledkov súťaží, stužkové, plesy a pod.).

Možnosti budúceho využitia areálu Medený hámor týmto výpočtom potenciálnych aktivít nekončia. Naopak – je to len náznak toho, čo si Banská Bystrica zvolí v kontexte vytvárania podmienok napĺňajúcich potreby obyvateľov i návštevníkov mesta.

V prípade zapojenia sa do medzinárodnej kultúrnej a turistickej trasy Fuggerovská cesta je to príležitosť na vybudovanie atraktívneho multifunkčného kultúrno – spoločenského centra vo formáte moderného interaktívneho múzea s komplementárnymi edukačnými, informačnými a spoločenskými aktivitami.

Čo na záver?

Medený hámor je dar našich predkov mestu Banská Bystrica a jeho obyvateľom. Dar, ktorého hodnota je obdarovaným ešte stále skrytá: treba ju vydolovať, objasniť, vyniesť na svetlo, prispôsobiť aktuálnym potrebám a primerane užívať.

Tak, ako to naši predkovia robili s kameňmi rudy, z ktorých postupnými krokmi dostávali meď a z nej napokon prekrásne a užitočné výrobky. Je dobré, že ľady okolo Medeného hámra sa začali hýbať. Nech to dolovanie a vynášanie na svetlo bude úspešné!

Autor: Eva Kráľová , Foto: archív a ilustračné