Práve téme pobytu členov kráľovskej rodiny v meste pod Urpínom bude venované ďalšie cyklické podujatie Stredoslovenského múzea – Čo sa skrýva v depozitári. Historik Filip Glocko vám porozpráva o ich ceste prostredníctvom denných zápiskov arcivojvodu Leopolda.

Viac sa návštevníci Matejovho domu môžu dozvedieť už v utorok 20.júla o 17:00 hod. na prednáške  Návšteva princov v Banskej Bystrici. Jozef II. a Leopold II. s vojvodom Albertom Tešínskym navštívili mesto pod Urpínom 28. júla 1764.

Filip Glocko

Baníctvo na území dnešného Slovenska malo cez dlhé stáročia mimoriadny význam, a to nielen produkciou zlata, striebra, medi, železa a iných kovov, ale aj prínosom do rozvoja banskej, úpravníckej a hutníckej techniky a technológie.

Práve banské mestá sa stali stredobodom záujmu vtedajšej panovníčky Márie Terézie, ktorá vyslala svojich dvoch synov, následníka trónu a neskoršieho cisára Jozefa II. a jeho mladšieho brata, tiež neskôr cisára Leopolda II. v rámci ich vzdelávania na študijnú cestu práve do oblasti stredoslovenských banských miest.

Mapa banských miest

Na túto vzácnu návštevu sa pripravovali úradníci troch stredoslovenských banských komôr, ako aj okolitých stolíc. Opravovali sa cesty, budovy, robili sa prípravy v banských závodoch, mešťania a banskí úradníci si chystali uniformy, zostavovali sa banícke vojenské jednotky, pripravovali sa nápoje a potraviny. Na Vindšachte pri Banskej Štiavnici, v Kremnici a na námestí v Banskej Bystrici sa stavali slávobrány.

„Rímsky kráľ Jozef, arcivojvoda Leopold a saský a tešínsky vojvoda Albert najprv navštívili Banskú Štiavnicu a Kremnicu a v sobotu 28. júla 1764 sa princovia a ich sprievod odobrali do mesta Banská Bystrica. Práve vďaka Leopoldovi a jeho denníku máme skvelý prehľad o tom, ako ich cesta vyzerala a aké zážitky si z nej odniesli,“

vysvetľuje historik Stredoslovenského múzea Filip Glocko, podľa ktorého ide o pútavé čítanie, a to aj napriek tomu, že od samotného napísania ubehlo už niekoľko storočí. V rámci prednášky v Matejovom dome, bude možné vidieť aj predmety, ktoré priamo súvisia s návštevou princov.

Písomnú pamiatku na návštevu nášho mesta nájdeme aj v denníku samotného Leopolda, v ktorom zanechala náučná cesta hlboký dojem:

„V sobotu, dňa 28. júla sme po omši odcestovali do Banskej Bystrice. Vystúpili sme z koča pri Komorskom dome, stojacom uprostred námestia. Mesto je široko rozľahlé a jeho poloha je nádherná. Keďže pred troma rokmi mesto ľahlo popolom, domy, ktoré boli sčasti opravené, zdajú sa byť celkom nové. […] Keď sme sa večer o ôsmej hodine vracali do nášho bytu, boli sme veľmi príjemne prekvapení pohľadom na námestie, ktoré bolo celé zmenené. Za našej krátkej neprítomnosti postavili uprostred námestia krásnu záhradu, rozdelenú na štyri malé záhony s chodníkmi, posypanými pieskom, lemovanými pomarančovníkmi, ozdobenými zimo-zeleňou a živými kvetmi.“

Počas nasledujúcich dní navštívili princovia so svojím sprievodom Mlynskú lúku, aby si pozreli vojenské cvičenie baníkov a tzv. Kupferhammer – medené hámre, kde sa pomocou vody vyrábali medené plechy. V Španej Doline bližšie spoznali výrobu banského zeleného farbiva a železa. Cez úzku banskú chodbu v miestnej šlamovni potom prešli až na Staré Hory.

Takmer dvojtýždňová náučná cesta sa vydarila a ovplyvnila najmä princa Leopolda, ktorý sa odvtedy živo zaujímal o baníctvo a všetko, čo s ním súviselo. Návštevu habsburských princov pripomínajú aj viaceré predmety zo zbierok Stredoslovenského múzea, napríklad pamätné medaily vyrazené pri príležitosti ich návštevy či symbolický kľúč od mestskej brány v Banskej Bystrici z roku 1764 s vyrytým nápisom „A.1764.D.28.JUL“.