Bystrické kúpalisko otvorili pred 60 rokmi

História
9 /

Máloktoré mesto na Slovensku a možno aj na Svete má vo svojom centre plážové  kúpalisko. Banská Bystrica sa tým popýšiť môže. S prípravou a výstavbou pláže sa pri medokýši a Tajovskom potoku začalo v prvej polovici päťdesiatych rokov XX. storočia. Otvorená bola v lete 1957, presne pred 60 rokmi.

Bazén, jazero a lúka

Zo začiatku bol oddychovo športový a rekreačný mestský areál kúpaliska tvorený len bazénom  50-tkou, v tom čase napúšťaným vodou z Tajovského potoka, dnes z medokýšového prameňa, ďalej jazerom, zelenou trávnatou plochou a šatňami s WC. Jazero malo pôvodne zeminové dno s okrúhlymi kameňmi. Z toho dôvodu v ňom vtedy neboli riasy.

Neskôr boli použité betónové panely čo zapríčinilo rozmnoženie rias. Jazero bolo využívané na plávanie, člnkovanie, preteky lodných modelov, či na cvičenia pre požiarnikov a podobne. V jeho strede bol obľúbený ostrov s vŕbou, lavičkami a hniezdami kačiek. Trávnatá plocha (v časti od ZAaRESu) bola využívaná na hry (volejbal, nohejbal) a na oddych na  dekách. Tak aj terasy smerom k súčasnému Belvederu. Od tiaľ bol aj prvý vchod – prechodom cez mestský park. Až neskôr sa vchádzalo súčasnými využívanými vchodmi – od medokýša a od ZaaRESu.

Občerstvenie si nosili ľudia z domu

Prvé šatne na oblečenie ( s WC) fungovali tak, že pracovníčka prevzala cez okienko veci a vydala za to gumičku s číslom. Neďaleko vznikol bufet s ponukou spočiatku len žltej limonády a piva. Jedlo si ľudia nosili svoje. Na pláž chodil aj zmrzlinár, ktorého príchod vždy ohlasoval najmä netrpezlivým deťom plavčík.

Okrem toho sa návštevníci mohli občerstviť aj ovocím a zeleninou od príležitostných trhových predajcov. Pamätníci radi spomínajú na postavičky – „známe firmy“ – ako napr. Beta, ktorá sa často procedúrovala pomedzi deky  aj  ako sa vraví … „hore bez“.

Legendárny plavčík Šimčík

Určite najviac skloňovanou postavou z kúpaliska, na ktorú dodnes nostalgicky  spomínajú návštevníci bol vrchný plavčík Ján Šimčík. Okrem toho že precízne dohliadal s píšťalkou na krku a „megafónom“ z plechu nad bezpečnosťou a životom na kúpalisku, bol aj účastníkom SNP, školníkom, zápasníkom a futbalovým rozhodcom.

Úsmev aj po dlhých rokoch vyvoláva spomienka na jeho hlášky, napr. keď  volal na niekoho kto sa snažil preplávať na nafukovačke za bójky (na červeno a bielo pomaľované pivové sudy spojené reťazou) : „De sa j…š na tom šezlóne“, alebo ak niekto nešiel na loďke podľa jeho pokynov: „Člnkuj, čo máš tie ruke klavie? Čo máš habarke?“.

Legendárnym sa stal jeho originálny spôsob učenia plávania. „Milostivá pani“ odovzdala dieťa, musela odísť, plavčík Šimčík  mu, alebo jej cez hruď uviazal opasok, ktorý bol spojený motúzom s tyčou, ktorú on držal v rukách ako udicu, následne dieťa smerovalo do vody a výučba sa mohla začať. „Plávaj ruke nohe…, ruke nohe…“, ak to nešlo, nastala zrazu chvíľa pod vodou, potom hneď zase hore a „Nehabarkuj, plávaj ruke nohe“. Nebolo miesta ani času pre slzu či protest. Kým prišla mama po dieťa, to už plávať vedelo, lebo inú možnosť  ani nemalo.

Rozvoj a súčasnosť

V neskorších obdobiach pribudli ďalšie bazény, reštaurácia, WC, bufet Rotunda, tobogány a kĺzačky. Kúpalisko prevádzkovalo mesto a jeho organizácie. Od roku 2009 ho má v prenájme súkromný podnikateľ.

V roku 2011 bola organizovaná vzhľadom na výhrady ku kvalite toaliet, budov, vody, občerstvenia a úpravy areálu petícia za zlepšenie stavu. Dodnes mestu i jeho obyvateľom záleží na stave plážového kúpaliska, lebo ho majú radi. Je miestom aj ďalších voľnočasových a športových aktivít.

Redakčná poznámka:

Na 60. výročie plážového kúpaliska vznikol a bol tam umiestnený panel pripomínajúci históriu kúpaliska, ktorý koncepčne a obsahovo pripravil Marcel Pecník, v spolupráci s pamätníkmi – Ivanom Janovcom a  Lubicou Bučkovou. Vzácne fotografie poskytol pán Vladimír Bálek z Banskobystrického spolku ochranného a okrášľovacieho.

 

Autor: Marcel Pecník, Foto: archív, Ivan Janovec, Miroslav Šimčík