Bystrická hodinka: Sásová v stredoveku v Národnom dome

História
2 /

Vo štvrtok 17. júna 2021 sa po pandemických obmedzeniach znovu uskutoční v Národnom dome Bystrická hodinka na tému Sásová v stredoveku. Prednášať budú historik Vladimír Sklenka a Ján Kollár správca Dokumentačného centra Sásová, nadšenec miestnej histórie.

Bystrická hodinka

V prvej časti prednášky  Vladimír Sklenka bude hovoriť o význame Sásovej ako najvýznamnejšej dedine v chotári mesta. Sásovú vlastnili potomkovia prvého banskobystrického richtára Ondreja. Pomenovanie dostala po synovi Ondreja – Mikulášovi, ktorí mal prímenie Sas.

Pretože jeho otec Ondrej prišiel do Bystrice z nemeckého Saska. Sásová teda nedostala pomenovanie podľa kmeňa Sasov. V tejto časti prednášky sa dozviete mnohé zaujímavosti o Sásovej v období v stredoveku a o šľachtickom rode banskobystrického richtára Ondreja, ktorý bol jedným z najvýznamnejších a najbohatších rodov Zvolenskej stolice. Správny názov Sásovej má znieť Sasova dedina – časom sa zmenil na Sásovú – lebo slovenský jazyk je ľubozvučný.

 

Zľava Ján Kollár a Vladimír Sklenka

Zľava Ján Kollár a Vladimír Sklenka

V druhej časti tejto prednášky Ján Kollár, právca Dokumentačného centra Sásová, predstaví Sásovú už ako najväčšiu poddanskú dedinu zemepána mesta Banská Bystrica. Ako stavbár sa zameria na dve najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia, gotický kostol, ale hlavne na prvý vodovod mesta Banskej Bystrice – sásovský akvadukt. Ten okrem vodných nádrží v hrade a meste napĺňal aj vodnú priekopu mestského hradu.

V závere prednášky sú pre poslucháčov pripravené kontrolné otázky z odprednášanej histórie s možnosťou získať knižné publikácie. Záujemcovia budú mať tiež možnosť zakúpiť si historickú Wander Card Sásovej a získať odtlačok pečiatky do turistického denníka.

História sásovského kostola

Kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov dal v miernej vyvýšenej polohe v obci postaviť okolo roku 1330 Mikuláš, syn magistra Donča ako typickú vidiecku stavbu s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom a vstavanou západnou vežičkou.

V tejto podobe sa zachovala až do rozsiahlej neskorogotickej prestavby, ktorú financoval na prelome 15. a 16. storočia bohatý banskobystrický mešťan a banský podnikateľ Michal Königsberger. V rámci nej bol kostolík nanovo zaklenutý neskorogotickými klenbami a dostal dva nové vyrezávané oltáre vysokej umeleckej hodnoty.

Niekedy v tomto období bola stavba obohnaná obranným múrom. V roku 1990 sa dostal do správy saleziánov, ktorí stavbu opravili a vymenili vnútorné zariadenie. Od roku 2004 je sídlom farnosti Banská Bystrica – Stará Sásová.

Autor: Vladimír Sklenka a Ján Kollár , Zdroj: , Foto: archív