V nedeľu 24. apríla 2022 o  14:00 hod. V Cikkerovej sieni bystrickej Radnice na Námestí SNP pokračujú tradičné Potulky mestom. Životný príbeh 13. biskupa a profesora teológie vám priblíži sprievodca Jozef Ďuriančik.

Vstupné na nedeľné Potulky mestom je 2 eurá, deti do 6 rokov v sprievode dospelých to majú zadarmo. Súčasťou potuliek bude aj návšteva hrobu biskupa Andreja Škrábika na katolíckom cintoríne.

ThDr. Andrej Škrábik

Rímskokatolícky kňaz, biskup a náboženský  spisovateľ sa narodil 13. mája 1882 v Rajci. študoval na gymnáziu v Žiline a Nitre, filozofiu a teológiu na univerzite v Budapešti 17. septembra 1904 bol vysvätený za kňaza a v roku 1911 dosiahol titul doktora teológie. V roku 1929 bol vymenovaný za nitrianskeho kanonika, neskôr za generálneho vikára nitrianskeho biskupstva.

Biskup Andrej Škrábik

Dňa 12. augusta 1939 bol menovaný za titulárneho biskupa scyrského a pomocného biskupa nitrianskeho. 17. septembra 1939 ho vysvätili za biskupa, hlavným svätiteľom bol arcibiskup Karol Kmeťko, spolusvätitelia boli Pavol Jantausch a Michal Buzalka.

V roku 1941 sa stal biskupom – koadjútorom banskobystrického biskupa Mariána Blahu. Po jeho smrti sa automaticky stal banskobystrickým biskupom. Preniesol sídlo biskupa zo Sv. Kríža nad Hronom (teraz Žiar nad Hronom) do Banskej Bystrice.

Počas SNP ukryl v seminári a v biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici mnoho politických exponentov a zachránil ich pred prenasledovaním. Spolu s Dr. Jánom Balkom verejným činiteľom v Banskej Bystrici sa zaslúžil o záchranu desiatich významných činiteľov SNP, ktorých mali Nemci popraviť.

Portrét Andreja Škrábika

Keď pred Vianocami 1944 zatkli chorú dcéru Dominika Skuteckého  maliarku Karolu Skuteckú – Karvašovú s manželom, biskup Andrej Škrábik robil posledné kroky na ich záchranu.

 „Zachrániť Karolu Karvašovú a jej manžela sa však už biskupovi nepodarilo. Ferdinand odmietol  opustiť imobilnú manželku a na smrť išli spoločne. Na zamaskovanie hromadných popráv v Nemeckej  používali kusy asfaltu, ktoré vytvorili kúdoly čierneho dymu. Malo to znemožniť šírenie zápachu spálených tiel. Popol nebohých potom sypali do Hrona,“

hovorí historik Jozef Ďuriančik.

Jozef Ďuriančik

Karola a jej manžel Ferdinand 9. januára 1945  našli spoločný hrob v mrazivom tichu vápenky v neďalekej Nemeckej, kde boli popravení. Ich jediný syn – spisovateľ Peter Karvaš tieto tragické udalosti v dejinách Banskej Bystrice prežil.

Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 mal byť pre svoje nekompromisné postoje postavený pred súd, čomu zabránila jeho choroba a predčasná smrť 8. januára 1950 v Banskej Bystrici.

Mons. Andrej Škrábik poznal aj rodinu Jána Langoša, neskoršieho disidenta a ponovembrového ministra vnútra ČSFR. „Môj malý Johan“, s týmito slovami ho občas brával na kolená. Malého Janka fascinovala nielen jeho bohatá knižnica a organ, ale aj fakt, že napriek zákazu slúžil denne svätú omšu: stál pritom pri okne s roztiahnutými závesmi, ktoré aj napriek naliehaniu príbuzných odmietal zatiahnuť. Nie zriedka sa pri tom okne pristavili a v modlitbe vytrvali okoloidúci.

Dr. Škrábik bol vysokoškolský profesor teológie, predseda Diela šírenia viery na Slovensku, riaditeľ náboženských základín, sudca cirkevného súdu, organizátor misijného diela. Bol autorom polemických prác na obranu katolíckej cirkvi a náboženstva, ale aj príručky slovenského jazyka pre Maďarov. Prispieval do viacerých novín a časopisov.