Vysoký 23-ročný Slovák Ján Andrej Cully (192 cm) v nedeľu v uliciach Minska budil zaslúženú pozornosť. Krátko po štarte cestných pretekov cyklistov na 180 km v rámci Európskych hier sa totiž odtrhol z viac než 130-členného pelotónu, dostihol uniknuvšiu dvojicu – Bielorusa Samoilaua a Luxemburčana Petelina – a spolu s ňou udával tempo pretekov zhruba počas desiatich z celkového počtu 12 kôl!

Maximálny náskok tejto trojice presiahol počas pretekov šesť minút. Chvíle, keď sa na Andreja Cullyho upierala pozornosť všetkých ľudí, ktorí sledovali preteky, opísal náš cyklista z banskobystrickej Dukly nasledovne:

„Mal som v pláne uniknúť krátko po štarte – čo najskôr. Podarilo sa mi to trochu s oneskorením, keďže dvojica súperov sa odpútala už skôr. Bolo dobré, že trať mestského okruhu bola dosť kľukatá, pretože pri úniku to vyhovuje. Výborne sme spolupracovali a vďaka tomu sme si vybudovali náskok až šesť minút. Výhoda bola aj v tom, že v úniku bol i domáci pretekár, takže množstvo divákov nás veľmi povzbudzovalo a hnalo dopredu. Kulisa bola perfektná. ”

J. A. Cully dodal, že potom sa niektoré silné tímy, ktoré mali jazdcov v ,balíku´, asi zľakli:

„Hlavne Taliani, ktorí tu majú veľmi silný tím. Začali sa na nás doťahovať a zhruba dve kolá pred koncom nás dostihli. Našej trojici krátko pred tým skomplikovalo situáciu aj to, že keď sme vyšli z mesta von, fúkal veľmi silný vietor a do kopčeka sme vychádzali v protivetre, čo pri mojej vysokej postave bol dosť značný problém. Po zhruba 140 kilometroch v úniku sme toho už začali mať akurát dosť. Takže pelotón sa na nás pomerne rýchlo dotiahol.“

Trať v Minsku sa síce javila ako rovinatá, ale cyklisti celkovo nastúpali okolo 1800 metrov.

„Málokde to bola úplná rovina. Kopčeky síce boli malé, ale išli sme chvíľu hore, chvíľu dolu a každú chvíľu bola nejaká zákruta. Trať bola dosť členitá a nenazval by som ju preto ľahkou,”

– povedal ešte na margo pretekov mladý Slovák z Dukly, na ktorého hrdinskom výkone v silnom vetre nemení nič ani skutočnosť, že v závere mu došli sily a métu preťal z pätice slovenských pretekárov ako posledný až na 103. mieste so stratou 11:23 min na víťazného Taliana Balleriniho.

Kto je vlastne tento vysoký mladý muž? V dokladoch má napísané priezvisko Cully, pretože jeho rodičia kedysi emigrovali do Nemecka a tam si pochopiteľne začali písať mená bez mäkčeňov a dĺžňov. Ale sám hovorí, že je Čully – teda s mäkčeňom. Narodil sa 9. decembra 1995 v Altöttingu, ale žije v Bratislave a je člen VŠC Dukla Banská Bystrica. Trénuje ho Banskobystričan Martin Fraňo, ktorý v Minsku vedie partiu našich cestných cyklistov. K ich nedeľnému výkonu pre Bystricoviny uviedol:

„Veľmi musím pochváliť Andyho Cullyho, splnil to čo sme si povedali pred štartom. Naskakoval do únikov a aj sa mu podarilo odísť. Šiel veľmi pekne. V trojici to ale mali veľmi ťažké, hlavne Taliani do nich šli naplno, chceli to dnes vyhrať a aj sa im to podarilo. Ostatní jazdili dobre v prvej polovici pelotónu, no keď sa začal lámať chlieb v závere, tak sa prepadávali v skupine a na to sme veľmi doplatili. Nemali šancu zachytiť ataky, ktoré napokon boli úspešné a ani do špurtu nedokázali ísť tak, aby mohli bojovať o popredné umiestnenie. Marek Čanecký sa dobre snažil držať Matúša Štočka tak, aby z toho mohol niečo vyťažiť, ťahal aj špicu pelotónu ešte v poslednom kilometri, no nevyšlo to Matúšovi ideálne. Škoda tej pozičnej jazdy, s ktorou často bojujeme. Našim cieľom bolo dosiahnuť výsledok v Top 20. To sa nám nepodarilo. Ale nebol to ani žiadny prepadák. Chlapi splnili väčšinu pokynov. Bolo to veľmi dobre zorganizované podujatie. Pekný okruh. Ak by som porovnal OH v Riu a tieto EH v Minsku, tak tu to bolo lepšie zorganizované.“

Až 140 km z celkovej porcie 180 km prešiel v nedeľu v trojčlennom úniku Európskych hier v Minsku Andy Cully . Ostatní chalani jazdili vpredu v pelotóne a pripravovali miesto Matúšovi Štočekovi a Marekovi Čaneckému. V záverečnom stúpaní „kontinentálnej olympiády“ finišovali Marek Čanecký a Patrik Tybor spolu s Matúšom s časom +0:54 s na víťaza Taliana Davida Balleriniho.