…tak Kollár ponúka pri hoteli Kyjev ivermektín, princezná si založí školu lietania na metle, Sulík chtiac – nechtiac doštuduje a Matovič, ako v Kubovi, plačká nad zlomeným bičíkom.

Lenže, ono to tak nie je. Žijeme v chaose, nenávisti a v strachu o budúcnosť. Už som písal o tom, že intrigán Matovič dúcha do pahreby nenávisti a závisti. A to aj v cestovnom ruchu. Viem, že to teraz nie je hlavná téma. Ako pekne sa však poukazuje na tých, ktorí sú solventní a cestujú si do exotických krajín. A chudobní nemajú ani na chleba.

Komu napadne, že nie tí solventní, ale najmä vláda sa má starať o to, aby bolo dosť chleba pre všetkých. Veď aj ja. Nemám na Dominikánsku republiku. A tak znenávidím svojho kamaráta, ktorý tam bol?  Alebo radšej ho využijem na získanie nejakých informácií?

Ešte pred pár rokmi by som sa pýtal na „baby“ hore bez, na miestne krásavice, na atraktívne dlhonohé, ako smola čierne tanečnice. Ale teraz nie. Už som vo veku, keď sa mi patrí tak trochu moralizovať.

A tak som chcel napríklad vedieť, aké suveníry sa v Dominikánskej republike kupujú. Čo si tam našinci vyberajú. No, v prvom rade rum. Potom cigary a na treťom mieste je ivermektín. Stojí zhruba 5 dolárov. Podľa veľkosti balíčka. Turisti sa vrátili domov a v Dominikánskej republike zanechali dojem, že sme krajina zamorená hlístami. A to keby vedeli, že u nás sa ivermektín predával už aj za sto dolárov…A naši , keby vedeli, že v Egypte je ešte lacnejší.

Vyše 240 klientov sa priamo pred odletom z dovolenky testovalo. Neprešla jedna pani. Musí tam ešte ostať. To je trest! Takto by sa naši mocní mali naučiť trestať ľudí.

No a ešte nepresná a z prsta vycicaná štatistika. Vo februári bolo vraj v exotike 30 až 35 000 ľudí zo Slovenska. A nakazených sa vrátilo 35 .

Pred pár dňami zase reprízovali rozhovor s neveľmi rozhľadenou infektologičkou ministerstva zdravotníctva. S tou, čo tvrdila o polovici klientov, ktorí sa nakazili a prileteli v jednom lietadle. Malo ich byť 50. Teda viac, ako uvádzajú štatistiky zo všetkých exotík.

Ešte som volal ďalšiemu kamarátovi z cestovného ruchu. Viete, ani ja toho veľa v hlave nemám. Hneď by som mohol viesť vládu. Len mám taký zlozvyk. Keď neviem, pýtam sa.

Spoločne, aj s predchádzajúcim kamarátom sme dospeli k názoru, že to číslo – cca 30 000 je nezmysel. Veď, ak by bolo egyptské lietadlo každý týždeň plné, bolo by to asi 1 100 pasažierov. A inde? No, nedostali sme sa veľmi ani nad 3 000. Dobre, počítajme s tým, že strašne veľa ľudí cestuje individuálne a sú mimo kontroly. Stretávajú sa ktovie s kým. Ale v tom prípade nie je ten počet nakazených vo svete akýsi nízky?

Nie je tu na mieste skôr otázka zavrieť hranice pred Slovenskom? Lebo vyzerá to tak, že my sme nebezpeční, nie svet. Podľa názoru nemysliacich, najnebezpečnejšie je cestovanie. Z Bratislavy a do Bratislavy teraz lietajú týždenne 4 lietadlá. Vo Frankfurte nad Mohanom za jednu hodinu 10 lietadiel. Kdepak udělali soudruzi z NDR chybu?

Na základe takéhoto poznania by som mohol vyhlásiť: „Ľudia, kto môžete, neriskujte. Cestujte do sveta. Je tam bezpečnejšie.“ My sme na tom zle, treba dodržiavať opatrenia. Ale, treba najmä pohnúť rozumom. A nie ľudí strašiť.

Ozaj a do Dominikánskej republiky ešte jedno lietadlo poletí. Čo si teraz začnú naši ľudia kupovať, keď už budeme mať ivermektín? Ja navrhujem nie jednu, ale dve fľaše rumu…