Cestovanie a cestovný ruch. To je moja milovaná téma. Nie politika. To je len také nevyhnutné zlo. Človeku nedá mlčať. A ja chcem, aby sme sa dostali z problémov a aj to, čo teraz napíšem, aby bolo realitou pre viacerých ľudí.

Napriek tomu, že časopis, ktorý som vlastnil, je už pár rokov minulosťou, ostalo mi niekoľko kamarátov. Nad nimi vyniká Mikuláš Milko z CK Hydrotour. Mali sme aj konflikty, poznali sme aj napätie, ale bol jediný, kto so mnou neprerušil spoluprácu pri organizovaní novinárskych ciest.

Tou, zatiaľ poslednou bola cesta do Ománu. Písal som o tejto krajine viackrát a písať som aj prestal. Nebol žiadny Omán. Ale už je. Nie je to ponuka taká bohatá ako predtým, ide skôr o pokus, či sa to podarí vôbec predať, ale je to už tu.

Pokoj, ticho, umelá lagúna s bielym pieskom v kontakte s bazénmi a kokosovými palmami. K tomu Indický oceán, niekedy mierny, inokedy búrlivý a dokonca aj zamračený. Tak to občas býva na sklonku leta. Leto je veľmi horúce a veľmi búrlivé. Skoro nikto tam vtedy necestuje.

Aj my sme si užívali prázdne pláže. Boli sme tam ešte predtým, ako sa začali komerčné lety. Živo je tam teraz. Že živo? A čo corona? Prosím, nepanikáriť. Mám pocit, že my sme najväčšia krajina hrôzy, strašenia a nekompetentnosti. Tam to nie je ani zďaleka také plné ako pred pandémiou, hygienické opatrenia sú špičkové, atmosféra pohodová, až trochu ospalá a lenivá.

Nebolo mi dobre, keď som Omán navštívil. O pár týždňov sa to prevalilo. Ale aj tak si spomínam na úžasnú pohodu pri káve a barovom pulte, na ležadle s nohami zaborenými do piesku, pri plávaní v teplučkej morskej vode.

Len tak som teraz nakukol do  ponuky Ománu. Každý deň 28 – 29 stupňov Celzia. Bože, rozprávkové leto, žiadne zničujúce páľavy. Aj na výlety sa dá ísť. K vodopádom na púšti, aké nemáme ani na Slovensku, k piesočným dunám, na miestnu tržnicu, na koštovku ťavieho mäsa…

A samozrejme, ale to je v takýchto krajinách normálne, vždy je problém, čo si vybrať. All inclusive ako hrom. Nás, diabetikov, ponuka sladkostí až trápila.

Predstavte si, že práve to jedlo som akosi ani nenafotil. Viete, more všetko prebilo. A čarovná púštna krajina. Tam som sa vždy snažil zachytiť čo najviac. Veď to teraz postupne všetko aj pripomínam. Omán je znovu realita.

A prosím vás, nezáviďme. Ja viem, že to nie je pre každého. Doprajme tú krásu tým, čo na ňu majú. Prajme si úspech navzájom. A prajme si navzájom aj krásne zážitky.

https://www.facebook.com/1659465694/videos/pcb.10216215105284539/10216215102444468