V stredu sa na pôde banskobystrického Mestského úradu uskutočnilo ďalšie zasadnutie pracovnej skupiny, ktorej aktivity smerujú k záchrane historickej a kultúrnej pamiatky Medeného hámra.

Začal proces verejnej diskusie o využití areálu Medeného hámra

Hlavnou úlohou členov bude v najbližšom období naštartovať participatívny proces a zapojiť verejnosť, subjekty občianskeho a súkromného sektora i ďalších partnerov do procesu tvorby zámeru využitia tohto areálu.

Najvýznamnejšia technická pamiatka Banskej Bystrice s medzinárodným významom a jedna z posledných stôpnašej banskej histórie má pre rozvoj cestovného ruchu veľký potenciál. Samospráva preto vyvíja aktivity na prípravu a nadobudnutie dvoch zo štyroch existujúcich objektov Medeného hámra a pozemkov pod nimi do majetku mesta. Na ich odkúpenie odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo finančné prostriedky vo výške 250 000 eur. Tím nadšencov pre záchranu historického areálu zároveň pracuje na ďalších krokoch.

„V čo najkratšom čase sa pracovná skupina za záchranu Medeného hámra zameria na naštartovanie participatívneho procesu, ktorý by mal trvať približne pol roka. Do rozhodovania o tom, čo by malo v lokalite tejto najstaršej technickej pamiatky vzniknúť, chceme zapojiť Banskobystričanky a Banskobystričanov i širokú odbornú verejnosť. Verím, že získame adekvátne výsledky a názory ľudí nám ukážu, čo by chceli v tomto priestore mať,“

uvádza Stanislav Mičev, predseda pracovnej skupiny za záchranu Medeného hámra.

Pracovná skupina plánuje osloviť nezávislý kolektív architektov a sociológov, ktorí sa zaoberajú urbanizmom a zapájaním verejnosti do tvorby verejných miest. Pre správne zadefinovanie celkového zámeru pôjde o odborníkov, ktorí nepôsobia v meste pod Urpínom a nie sú s ním nijako spätí.

„Kolektív odborníkov začne so zhromažďovaním rôznych informačných zdrojov o Medenom hámri. Do polovice júna by mal byť pripravený online dotazník sprístupnený verejnosti minimálne počas jedného mesiaca. Nasledovalo by jeho vyhodnotenie a zverejnenie, v septembri by sme sa zamerali na prípravu  rozhovorov s  historikmi i architektmi, ktorí majú k téme smerovania Medeného hámra tiež čo povedať. Všetky názory a zistenia nám poslúžia ako podklad pre ďalšie rozvojové aktivity,“

objasňuje Lívia Gažová, členka OZ Za! Medený hámor a pracovnej skupiny, urbanistka a expertka na participáciu.

Prostredníctvom sociálnych sietí chce pracovná skupina zároveň prinášať ľuďom historické články o Medenom hámri, aby sa o ňom verejnosť dozvedela čo najviac. V určitom štádiu sa bude uvažovať aj o vyhlásení verejnej zbierky na záchranu tejto historickej pamiatky.

„Celý areál Medeného hámra sa už určite nepodarí zachrániť. Preto sa treba sústrediť na reálnu záchranu objektov, ktoré by boli premostením medenej cesty z Banskej Bystrice na Španiu Dolinu, kde sa nachádza Múzeum medi. Pre mesto Banská Bystrica by to prinieslo určite pozitíva,“

hovorí historik Vladimír Sklenka, iniciátor záchrany Medeného hámra.

Na tému Medeného hámra sa vytvorila FB diskusná skupina dostupná na  https://www.facebook.com/groups/1052073401917638/?ref=share.

Medený hámor

Historická a kultúrna pamiatka – Medený hámor, niekdajší veľkovýrobný podnik na území Slovenska, ktorý fungoval nepretržite 500 rokov (1496 – 1991),  je v centre pozornosti zástupcov mesta Banská Bystrica, poslancov banskobystrického mestského zastupiteľstva aj mnohých aktívnych ľudí či iniciatív už dlhodobo.

Keďže nepatrí do majetku mesta, primátor Ján Nosko sa už niekoľko rokov snaží rokovať s majiteľmi a hľadať riešenia, ako získať do vlastníctva miesto, ktoré je neodmysliteľne späté s našou banskou tradíciou.

Na aktivitách vedúcich k záchrane Medeného hámra, tvorbe zámeru jeho obnovy či budovaní aktívnej komunikácie s verejnosťou pracuje aj tím ľudí: iniciatíva Za! Medený hámor – Iveta Niňajová, Lívia Gažová, Juraj Havlík a poslanci banskobystrického mestského zastupiteľstva – Hana Kasová, Vladimír Sklenka, Marcel Pecník a Stanislav Mičev.