Prinášame vám postrehy Marianny Bárdiovej, slovenskej hudobnej historičky, múzejníčky a pedagogičky,  z naštudovania opery Svätopluk v roku 2023 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Autorka si všíma aj skvelé výkony sólistov z banskobystrickej Štátnej opery.

Opera

SND o opere Svätopluk uvádza: „Monumentálna historická opera nie je len sondou do dávnej slovanskej minulosti, ale aj presvedčivou hudobnou drámou so zaujímavým vnútorným svetom hlavných postáv. Vládca Svätopluk má pred sebou dilemu: postaviť sa za novú kresťanskú budúcnosť alebo ustúpiť pohanom, nasledovať odkaz Rastislava alebo sa držať moci za každú cenu? Jeho vnútro je sužované i osobnou drámou panovníka, ktorý sa na ceste k moci dopustil ťažkých morálnych deliktov. Zmierenie s Bohom i vlastným svedomím prichádza ako vyvrcholenie drámy na záver v podobe prorockej panovníckej múdrosti a zhovievavosti. Nová inscenácia režiséra Romana Poláka však otvára aj témy, ktoré rieši súčasná spoločnosť. Postavíme sa za slobodu a udržateľnú budúcnosť alebo ustúpime tým, ktorí nevidia ani niekoľko krokov.“

Opera zachytáva posledné tri dni kráľovho života. O vážnosti diela vypovedá aj skutočnosť, že kráľovské fanfáry z 1. dejstva opery sa stali slávnostnou prezidentskou fanfárou SR.

Inscenácie opery Svätopluk v SND

Opera Svätopluk je hudobná dráma v troch dejstvách na libreto Eugena Suchoňa, Ivana Stodolu a Jely Krčméry-Vrteľovej, ktoré bolo voľne spracované podľa divadelnej drámy Ivana Stodolu Kráľ Svätopluk.

V Opere SND bolo  dosiaľ jej 5 naštudovaní. Svetovú premiéru mala 10. marca 1960. Režisérom bol Miloš Wasserbauer, dirigentom Tibor Frešo, zbormajstrom Petr Josef, autorom scény bol Ladislav Vychodil a autorkou kostýmov Elena Holéczyová. Postavu Svätopluka stvárnil Ján Hadraba, neskôr sólista a v rokoch 1968 – 1973 riaditeľ banskobystrickej opery. Potom sa v tejto úlohe preslávil Ondrej Malachovský.

Svätopluk v SND 1960

Druhá inscenácia mala premiéru 14. júna 1970 a tretia 7. mája 1985. V hlavnej úlohe alternovali Ondrej Malachovský a Peter Mikuláš. Štvrté naštudovanie v réžii Juraja Jakubiska v roku 2008 k storočnici Eugena Suchoňa pútalo pozornosť ako upravená hudobnodramatická historická freska. Postavu Svätopluka stvárnil Ján Galla. (Slovenská Libuša alebo Svätopluk v Slovenskom národnom divadle | Opera Slovakia).

Zatiaľ ostatné, piate naštudovanie diela, malo premiéru dňa 24. februára 2023 s názvom Svätopluk. Mýtus, realita, posolstvo. Predchádzala ju pomerne búrlivá diskusia na rozličných platformách o jeho modernom poňatí, či je pre túto historickú a vážnu tému pre Slovákov vhodná, či nebude znevažujúca a niektorí konzervatívne založení ľudia sa rozhodli radšej premiéru nenavštíviť.

Opera SND pripravila aj tretiu premiéru so zlacnenými vstupenkami, ktorá sa konala 28.2.2023 v dopoludňajšom čase. Michaela Mojžišová k tomu napísala: „V utorok 28. februára som v Sále opery a baletu SND zažila šok. Hľadisko do posledného miesta plné, v publiku prevažne mladá a stredná generácia. Je pravda, že sa to v ostatnom čase občas prihodilo – operný súbor hrá tak málo, že milovníci tohto druhu umenia sa chytajú každej šance. Lenže v ten večer neboli na programe Turandot ani Bohéma, ale tretie predstavenie novej inscenácie opery Eugena Suchoňa Svätopluk.

Vášnivé spory o tom, či sa k 30. výročiu republiky malo uviesť práve toto dielo a či je inscenácia Romana Poláka skvelý kus alebo premárnená šanca, sa natoľko rôznili, že jedinou možnosťou, ako dospieť k vlastnému názoru, bolo ísť a presvedčiť sa.

Pri slávnosti, na ktorej otec odovzdáva synom dekréty, sa naplno vyplavia vzájomné nevraživosti a názorové rozpory. Mojmír vyčíta otcovi, že dal vyhnať žiakov Cyrila a Metoda. Svätopluk mladší, ktorý je nespokojný s podielom na moci, má bližšie k franským kňazom. Líšia sa aj v postoji voči pohanským kmeňom: Mojmír je proti ľudským obetiam, ktoré vykonávajú, chce ich potrestať a oslobodiť mladú otrokyňu Milenu, za ktorú prosí jej matka Blagota. Naopak, Svätopluk mladší plánuje využiť vojenskú silu pohanov a v boji o moc je ochotný spolupracovať aj s Uhrami.“ (Štandard – Na Svätopluka v SND si treba spraviť vlastný názor (standard.sk).

Novú inscenáciu opery pripravili:

Hudobné naštudovanie: Martin Leginus

Dirigenti: Martin Leginus, Adam Sedlický

Réžia: Roman Polák

Scéna: Barbora Šajgalíková

Kostýmy: Pavol Dendis

Svetelné objekty: Ján Šicko

Svetelný dizajn: Ján Ptačin

Zbormajsterka: Zuzana Kadlčíková

Choreografia: Ladislav Cmorej

Dramaturgia: Jozžef Červenka

Hlavnú postavu Svätopluka vytvoril Peter Mikuláš

Filmový záznam z nového naštudovania opery Svätopluk v STV2 v nedeľu 28. januára 2024 a vyjadrenia jeho tvorcov

Všetkých priaznivcov operného umenia vrátane mňa veľmi potešila informácia, že Slovenská televízia 28. januára 2024 odvysiela sfilmovanú verziu nového naštudovania opery Svätopluk. Autori dokumentu využili možnosť počas prestávok medzi dejstvami ponúknuť divákom pohľad do zákulisia a skúšok predstavenia, ako aj vyjadrenia tvorcov a protagonistov inscenácie.

Práve pre rozporuplné názory na inscenačnú podobu bolo zaujímavé vypočuť si názor režiséra, dirigenta aj predstaviteľa Dragomíra Pavla Remenára. Pre pochopenie hlavného zámeru inscenácie sú zásadné slová režiséra Romana Poláka:

„Prvá myšlienka, keď som dostal ponuku na Svätopluka z Opery SND bola, paradoxne, taká, že som si rýchlo prečítal libreto. Teda, to libreto bolo výborné, pretože to malo shakespearovské rozmery – boj o moc, krutosť v rodine, intrigy politické a tak ďalej, no, bolo to veľmi zaujímavé pre mňa a potom som začal počúvať hudbu a tá hudba bola tak isto skvelá. Nie na prvé počutie, ale keď sa do nej človek dostane, tak naozaj má úctu k Suchoňovi, ktorý dokázal nie prvoplánovo vytvoriť linku hudobnú, ktorá podporovala konkrétne situácie na javisku a veľmi invenčne a zaujímavo, určite nie na nejakú prvú.“

Martin Leginus, ktorý dielo hudobne naštudoval a dirigoval, sa vyjadril: „Pre mňa je to najkvalitnejšia slovenská opera. My sami v opere si vždy hovoríme, že sme na polovičku muzikanti a na polovičku divadelníci a to divadelnícke je hrozne dôležité. Aby dráma fungovala na javisku a aby fungovala aj v orchestrálne jame, k tomu nám môže skladateľ veľmi pomôcť. A to dielo funguje vynikajúco. A to je všetko okrem pera Eugena Suchoňa. Jednoducho akúkoľvek situáciu, od tej najlyrickejšej až po tú najdramatickejšiu hudobne uchopil neobyčajným spôsobom.“ Sólista Pavol Remenár sa pozastavil nad aktuálnosťou tohto diela: „Je to tak aktuálne práve teraz, v tejto dobe, tá rozdelenosť v spoločnosti. Jak proste nevieme si nevieme prísť na meno – brat s bratom, sused so susedom, za to, že má nejaký iný politický názor. Myslím si, že to autor aj tak myslel, že 1 000 rokov budeme žobrať my, bez vlasti, teraz vlasť  máme a nevážili sme si ju. Tam sú zakódované také odkazy, že súdny človek nemusí byť vôbec hudobne vzdelaný, tak to musí pochopiť na prvú.“

Potvrdzuje to aj výpoveď Záboja (Tomáš Juhás) v epilógu: „Odišiel si, kráľ môj, do večnosti preklínajúci a nezmierený. No ja verím, že ľud v tejto zemi kliatbu tvoju zlomí. Voľne bude rásť, keď tisícročie uplynie a naplní sa čas.“

Peter Mikuláš

Účinkovanie sólistov Štátnej opery v Banskej Bystrici v modernej inscenácii opery Svätopluk

Po pozretí filmového záznamu opery Svätopluk v Slovenskej televízii v nedeľu 28. januára 2024 som zostala užasnutá z veľkoleposti a moderného scénického poňatia historickej témy. Výborné libreto dáva skladateľovi možnosť výborne tému hudobné stvárniť.

A toto je priam vzorová ukážka toho, ako vybrať a spracovať témy, motívy, prvky zo starého slovanského  pohanského sveta, ľudových melódií, z latinského cirkevného prostredia, starých modálnych harmónií a ako ich prelínať, prepletať a skĺbiť ich do majstrovskej modernej kompozičnej štruktúry.

Celkove ma inscenačná podoba diela veľmi oslovila – hudobné naštudovanie ,réžia, choreografia, scénografia, kostýmy. Scénu tvorili veľké steny starej zničenej továrne, ktorú opravovali a dolaďovali stavební robotníci, čím navodzovali atmosféru čohosi síce, zanedbaného, no oživovaného.

V hornej časti pravej steny bol hranatý priezor, v ktorom podľa situácie a atmosféry defilovali primerane nasvietení sólisti. Na horizonte,  v zadnej stene bol najmä okrúhly otvor, v ktorom sa premietali symboly a podobenstvá (oblaky, holubica, malé kmitajúce tvory a iné.), pôsobivá tam bola postava Záboja (Tomáš Juhás) počas epilógu za priehľadnou oponou, ktorá zvýrazňovala snovú atmosféru a víziu budúcnosti.

Oceňujem prácu so spevom, vypracovanie fráz a deklamácie textu sólistov, ktoré boli zrozumiteľné a dikcia presne zodpovedala danému obsahu a situácii. Výborne sú v tejto inscenácii spracované aj zborové scény – scénicky, kostýmovo aj choreograficky. 2. dejstvo, ktoré sa odohráva v prostredí pohanských zvykov a vzývaním staroslovanského boha Perúna, bolo choreograficky aj scénicky pôsobivé.

Michaela Kušteková

Veľmi ma, iste aj hudbymilovných Bystričanov a širokého okolia, potešil aj prekvapil nemalý zástoj sólistov Štátnej opery v Banskej Bystrici Michaely Kuštekovovej a Petra Račka, ktorý v tejto inscenácii majú. Obaja sú čoraz viac žiadanými sólistami na domácich aj zahraničných operných scén, kde vytvorili rad významných postáv. Disponujú pekne sfarbenými hlasmi, výbornou speváckou technikou a navyše vynikajúcimi hereckými schopnosťami. To im umožnilo aj tu presvedčivo formovať a kreovať svoje postavy.

Michaela Kušteková (soprán) v opere Svätopluk vytvorila postavu Mileny, ktorá podala výborný emocionálny, podľa danej situácie priebežne umne tvarovaný spevácky výkon s veľkým časovým priestorom a významom najmä druhom a treťom dejstve. (Kušteková | stateopera).

Peter Račko (tenor), ktorého verejnosť pozná aj ako speváka kapely Slovak Tango, stvárnil postavu najmladšieho Svätoplukovho syna Predslava, ktorý sa stal mníchom. Aj keď jeho postava má menší časový rozsah a priestor,má veľký obsahový význam.Jeho vyspelá hlasová technika a herecké danosti mu umožnili túto postavu vyjadriť dramaticky a veľmi presvedčivo. (Račko | stateopera).

Peter Račko

Bola som z nich nadšená! A to väčšina bratislavských recenzií nespomenula ani ich meno.

Pre úplnosť väzieb na Banskú Bystricu spomeniem aj alternujúceho dirigenta inscenácie Adama Sedlického, vnuka známeho banskobystrického hudobného pedagóga, teoretika, zbormajstra a dirigenta doc. PhDr. Tibora Sedlického, CSc., ktorého storočnicu si pripomenieme 2. apríla 2024.

Som vďačná dcére Eugena Suchoňa a jej manželovi, Danke a Petrovi Štilichovcom, že sa systematicky starajú o vydávanie a propagáciu Suchoňovho diela a že vďaka ich úsiliu sme si túto pozoruhodnú inscenáciu pozrieť v televízii.

Peter Mikuláš ako Svätopluk