Dnešná nádielka kníh je venovaná tým najmenším čitateľom, ktorých iste zaujmú krásne obrázkové encyklopédie More a Zvieratá, ale aj deťom, ktoré rady tvoria. Tí starší sa spolu s Jackom Londonom môžu vybrať za dobrodružstvom, ktoré ponúkajú jeho najznámejšie romány Volanie divočiny a Biely tesák.

Émilie Beaumont: More

Prístav, lode, polárne živočíchy, živočíchy z hlbín, lastúrniky a kôrovce…  Panoramatická encyklopédia morského sveta More (Ikar/Stonožka, 2020) pomáha deťom spoznávať čarovný svet pod vodnou hladinou aj na nej. Informácie, otázky a hry im pomôžu naučiť sa niečo nové nielen o morských živočíchoch, ale aj o preprave na mori zábavnou formou.

Ukážky z knihy

Lode

Na moriach sa plaví mnoho typov lodí. Na prepravu rozličného obchodného tovaru sú  určená napríklad kontajnerové lode či tankery. Iné sa používajú na rybolov, ďalšie na osobnú prepravu – výletné lode či trajekty. Preteky sa konajú na katamaránoch lebo plachetniciach.

Živočíchy z hlbín

V obrovských hĺbkach oceánov, kam neprenikne slnečné svetlo, kde je čierno-čierna tma a ľadový chlad, žijú tie najzáhadnejšie tvory. Napriek ťažkým podmienkam tam tieto živočíchy žijú, nachádzajú potravu a rozmnožujú sa.

Mýtický kalamár obrovský je zahalený rúškom tajomstva aj dnes. Rybári tvrdia, že ho videli. Na plážach sa z času na čas objavia vyplavená kalamáre veľkých rozmerov, ktoré jeho existenciu potvrdzujú.

Émilie Beaumont: Zvieratá

Encyklopédia Zvieratá (Ikar/Stonožka, 2020) zavedie deti do čarovného sveta zvierat, kde sa naučia spoznávať živočíchy v ich prirodzenom prostredí: v mori, v lese, na savane či na farme. Informácie, otázky a hry im pomôžu naučiť sa niečo nové zábavnou formou.

Ukážky z knihy

Zvieratá lesa

Lesné zvieratá sa vo svojom prirodzenom prostredí správajú veľmi nenápadne. Keď máme šťastie, môžeme vidieť veveričku skákať z konára na konár, na jeseň počuť ručanie jeleňa, na jar spev slávika, alebo podvečer húkanie sovy… Veverička sa živí orieškami, žaluďmi a šiškami. Spáva v hniezde vytvorenom z konárikov a lístia. Jeleň zhadzuje parožie každý rok v období od februára do mája..

Zvieratá z polí

Niektoré poľné zvieratá, napríklad volavka, žaba či vážka, žijú pri jazerách, lúčny koník sa skrýva v tráve. Ďalšie, napríklad krtko, sa schovávajú pod zemou… Slimák sa schováva do ulity, kde prespí celú zimu. Keď je vlhko, skúma okolie. Volavka sa živí malými rybami a žabami.

Valentína Figeľová: Džbány, košíky, medovníky

Koľko remesiel vieš, toľkokrát si človekom! Pamätáte si, akému remeslu sa kedysi venoval váš starý či prastarý otec? Viete ako kedysi vznikali predmety dennej potreby? Aké nástroje používali remeselníci na výrobu sudov, kožuchov, korýt, valašiek, košíkov či krčahov?

Ak sa to chcete dozvedieť, stačí siahnuť po knihe Džbány, košíky, medovníky (Slovart, 2020). Je to nádherná ilustrovaná kniha pre deti, ktorú napísala iba 21 – ročná Valéria Figeľová. Pred dvoma rokmi spracovala zopár remesiel do knižnej podoby ako svoju maturitnú prácu a po ďalšom roku práce uzrela svetlo sveta ilustrovaná kniha pre deti.

„Do knihy som vybrala štrnásť remesiel. Je ich omnoho viac, ja som si však zvolila tie, ku ktorým som mala osobný vzťah. Niektorým z nich sa kedysi venovali moji starkí či rodičia, niektorým remeslám som sa mohla priučiť od ľudí u nás v dedine, o iných som sa učila na umeleckej škole,“

hovorí autorka.

S každým remeslom v knihe prišla do kontaktu a tak dokázala verne zobraziť a popísať postup výroby. Malí čitatelia sa v každej kapitole dozvedia o materiáloch, nástrojoch a aj spôsoboch spracovania suroviny a využití výrobkov. Malí zvedavci si všetko môžu nielen prečítať, ale aj pozrieť na obrázkoch.

Na konci každej kapitoly je tvorivá úloha. Deti si tak vyskúšajú dokončiť výšivku, vyzdobia si tanier, vymyslia vlastný vzor na modrotlač, pomôžu košikárovi vo veľkom konárovom bludisku nájsť cestu na trh či dopletú drôteného kohútika. Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Jeho popularita stále rastie a zaujíma nielen veľkých, ale aj malých. Knižka pomôže deťom spoznať ako sa spracovával tradičný materiál v slovenských dedinkách.

Valentína Figeľová vyrastala v krásnej dedinke na východe Slovenska, v Parchovanoch. Miluje Slovensko, miluje naše tradície a kultúru. Už ako dieťa mala blízko k umeniu. Navštevovala základné umelecké školy, neustále čosi kreslila a vymýšľala. Rozhodla sa, že umenie je to, čomu sa chce ďalej venovať.

Jack London: Volanie divočiny – Biely tesák

Dva z najznámejších a najobľúbenejších románov Jacka Londona v jednom zväzku. Obidva romány Volanie divočiny a Biely tesák (Slovart, 2020) sú pretkané strhujúcimi opismi, ktorými autor predstavuje život z inej ako ľudskej perspektívy.

Volanie divočiny

Buck žil vo veľkom dome v slnkom navštevovanom údolí Santa Clara. Bolo to sídlo sudcu Millera. Stálo kúsok od cesty, ukryté medzi stromami, spomedzi ktorých sa iba kde – tu ukazovala široká tienistá veranda, ťahajúca sa okolo celého domu. Prichádzalo sa k nemu po štrkom vysypaných cestách vinúcich sa pomedzi šíre trávniky a popod pospletané konáre vysokých topoľov.

A za domom bolo všetko ešte veľkorysejšie, priestrannejšie. Stáli tam veľké stajne, kde sa usilovne zvŕtalo zo desať koniarov s pomocníkmi, rady domcov pre služobníctvo obrastených viničom, nespočetné, pravidelne zoradené hospodárske staviská, dlhé pásy viníc, zelené pastviny, sady a záhony ovocných krov.

Bola tam aj artézska studňa s čerpadlom a s veľkou betónovou nádržou, do ktorej každé ráno skákali chlapci sudcu Millera a za sparných popoludní sa v nej ochladzovali. A Buck na tomto panstve vládol. Tu prišiel na svet a tu prežil prvé štyri roky. Boli tam, pravdaže, aj iné psy. Na takom obrovskom majetku nemohli nebyť, ale tí nič nezavážili.

Prichádzali a odchádzali, obývali preplnené psince alebo žili utiahnuto v útrobách domu, ako japonský pinčlík Toots či mexická bezsrstá sučka Ysabel – čudné to tvory, ktoré iba zriedkavo vystrčili nos z dverí či chodili po zemi.

Biely tesák

Stal sa skúseným bitkárom. Bojoval úporne. Nikdy neplytval silou, nikdy sa nepúšťal do dlhých ruvačiek. Útočil rýchlo, a keď minul, rovnako rýchlo odskočil. Nechuť vlkov k boju zblízka sa uňho vyvinula v nezvyčajnej miere. Neznášal dlhý dotyk s cudzím telom. Zaváňalo to nebezpečenstvom. Vháňalo ho to do šialenstva.

Byť sám, voľný, na vlastných nohách, bez dotyku so živým telom. To v ňom ešte vždy žila divočina, takto sa v ňom prejavovala. Tento pocit sa v ňom upevnil aj v dôsledku tuláckeho života, aký viedol od šteňaťa. V dotyku sa skrýva nebezpečenstvo. Je to pasca, večná pasca a strach z nej bol ukrytý v hlbinách jeho ja, vrastený až do špiku kosti.

Cudzie psy nemali proti nemu nijakú nádej. Ich tesákom sa vedel vyhnúť . Vedel na nich skočiť alebo odskočiť, a sám ostával nezranený. Vyskytli sa, pravdaže, aj výnimky….

Na motívy románu Volanie divočiny bol nakrútený film s rovnomenným názvom, v hlavnej úlohe s Harrisonom Fordom a, samozrejme, s úžasným psom Buckom. Keďže kiná sú teraz zatvorené, pozrite si zatiaľ aspoň trailer k filmu Volanie divočiny / Callof The Wild (2020):

Súťaž

Do žrebovania o knihy Zvieratá, More, Džbány, košíky, medovníky a Volanie divočiny – Biely tesák zaradíme všetkých, ktorí nám do stredajšej polnoci 8. apríla 2020 zašlú na mailovú adresu consulting.toman@gmail.com správnu odpoveď na otázku:

„V koho sídle žil pôvodne pes Buck, ktorý je hlavnou postavou románu Volanie divočiny?“

K odpovedi nezabudnite pripojiť svoju spätnú adresu s telefónom, aby sme vám v prípade vyžrebovania mohli odovzdať výhru. Ďakujeme za porozumenie.