SSM na Radnici: Nie je hrebeň, ako hrebeň, najlepšie sú z Radvane

Výstava
1 /

Hrebene používali ľudia všetkých spoločenských vrstiev v každodennom živote na úpravu vlasov, a to už od roku 3500 pred Kristom. Hrebene sú tu tak dlho, ako dlho sa ľudia starajú o svoje vlasy. Hrebene boli najčastejšie vyrobené z dreva, kostí alebo slonoviny a často na sebe niesli aj zložité a krásne rezbárske aj šperkárske výzdoby.

Hrebenári na našom území využívali na výrobu hrebeňov najmä rohy hovädzieho dobytka a baranov. Aj keď najstarší cech hrebenárov vznikol v Prešove v roku 1658, hlavným a najznámejším strediskom tohto remesla bola Radvaň pri Banskej Bystrici.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v spolupráci s mestom Banská Bystrica výstavu vzácnych artefaktov zo zbierok Stredoslovenského múzea o živote a práci šikovných remeselníkov – hrebenárov, ktorých výrobky nemohli v minulosti chýbať na chýrnom Radvanskom jarmoku. Výstava „Hrebenárske remeslo“ sa sprístupní na Radnici v Banskej Bystrici už 5. septembra a návštevníci si ju budú môcť pozrieť do 19. septembra 2022.

Radvaň bola v minulosti remeselníckym pojmom. Mala výhodnú polohu, ležala pri hradskej ceste spájajúcej Banskú Bystricu a Zvolen. Okrem klobučníctva, nožiarstva, zámočníctva, prachárstva v 19. storočí aj súkenníctva sa tu rozvíjalo rýchlym tempom aj hrebenárstvo.

„V Radvani žilo v roku 1773 najmenej 120 majstrov. Najpočetnejší boli hrebenári, ktorých bolo 24 s ročnou produkciou 1 272 tuctov hrebeňov. Do roku 1847 ich počet narástol na 36. V Radvani tak bolo najviac hrebenárskych remeselníkov na Slovensku. Keďže remeslo sa často dedilo z otca aspoň na jedného syna i v Radvani môžeme sledovať rodiny, ktoré sa v niekoľkých generáciách venovali remeslu. Z hrebenárskych rodín to boli Hanzlíkovci, Riečanskí, Schleimerovci, Zvolenskovci, Mendovci, Bankovci, Kotvanovci,

uvádza Filip Glocko, kurátor výstavy a historik Stredoslovenského múzea.

Jeden hrebenár urobil cez deň 60 kusov obyčajných hrebeňov. Pri opracovávaní rohoviny sa najprv odrezal špic aj širší koniec rohu. Tvrdšie rohy sa museli povariť vo vode, alebo v oleji. Rozpílený roh zohrial hrebenár priamo nad ohňom v prašovacích kliešťach a vložil do dreveného lisu. Po vychladnutí a zatuhnutí vznikla rohovinová platňa, na ktorú sa prikladali hrebenárske formy z tvrdého papiera tak, aby bol odpad čo najmenší.

„Hrebenári v Radvani používali jednotné formy. Pri prikladaní foriem majstri dbali, aby hrubé zúbky boli od špicu a tenké zúbky smerovali k hornej časti rohu. Hrebene boli označené podľa veľkosti – od 4 po 12. Na pripravenej výstave sa návštevník oboznámi s históriou  hrebenárskeho remesla ako aj významnými rodinami, ktoré toto remeslo v našom meste reprezentovali “

dopĺňa Glocko.

Hotové výrobky hrebenári predávali podomovým obchodníkom, na trhoch a jarmokoch a do obchodov v Banskej Bystrici. Podomoví obchodníci (čipkári) chodievali zo Sv. Ondreja, Brusna, Medzibrodu ale aj zo Srbska či z Poľska, tí si hrebene dopredu objednávali a ďalej predávali do Ruska či na Ukrajinu.

„Azda najväčšou udalosťou pre remeselníkov v Radvani bol Radvanský jarmok, ktorý sa konal každoročne začiatkom septembra – na Máriu. Veľmi ma teší, že sme v múzeu oživili aj vzácne zbierky hrebenárskeho remesla, ktoré bolo typické pre naše mesto. Veľká časť z nich je bežne dostupná v expozícii o histórii Banskej Bystrice v Matejovom dome, no pri príležitosti konania Radvanského jarmoku sme v spolupráci s mestom našli priestor pripomenúť si týchto šikovných remeselníkov v centre súčasného jarmočného diania,“

hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

Výstavu „Hrebenárske remeslo“ sprístupní  Stredoslovenské múzeum na Radnici v Banskej Bystrici 5. septembra 2022 a potrvá do 19. septembra 2022.

Zdroj: Dana Kurtíková , Foto: SSM a achív