Slávime Deň Ústavy Slovenskej republiky a pripomíname si 30. výročie jej prijatia v slovenskom parlamente

SVIATOK
4 /

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994, sa ustanovil 1. september ako štátny sviatok – Deň Ústavy Slovenskej republiky.

Prijatie Ústavy SR

Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky – Česká a Slovenská, dobrovoľne odovzdávajúce časť svojich kompetencií federálnym orgánom, kým politická reprezentácia ČNR zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.

Po júnových parlamentných voľbách novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratickej strany, najvplyvnejších politických zoskupení dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993.

Aj keď rozdelenie Československa nebolo prijaté referendom, dodnes to slúži ako vzor pokojnej dohody medzi národmi, čo vo svete ani dnes nie je pravidlom.

Zľava Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar

Zľava Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu SR schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.

Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí a účinnosť nadobudla 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu, či sa dodržiava, má na starosti Ústavný súd SR.

Ústavný zákon

Je to najvyšší zákon demokratického štátu. Ak je ústava písaná, tak je tvorená ústavnými zákonmi. Spolu tak tvoria základný prameň ústavného práva a tým aj základný prameň práva v štáte a predstavujú normy najvyššej právnej sily. Prostredníctvom ústavných zákonov sa teda vykonávajú aj zmeny v ústave. Keďže Ústava Slovenskej republiky je ústavou rigidnou, na jej zmenu treba prijatie ústavného zákona, čo vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR.

Národná rada môže rozhodnúť o tom, či je predmetná úprava natoľko závažná, že je nutné ju upraviť formou ústavného zákona, čo sa za 27 rokov udialo niekoľkokrát.  Samotná ústava však túto formu vyžaduje explicitne v prípade vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku s iným štátom (alebo vystúpenia z neho), pričom ešte takýto ústavný zákon musí byť potvrdený referendom. Tiež v prípade zmeny hraníc Slovenskej republiky.

Po 30 rokoch…

Tridsaťročná prax používania najvyššieho zákona štátu ukazuje, že v platnej ústave nie sú celkom doriešené otázky vypísania referenda o predčasných voľbách, o čo sa teraz snažia opozičné strany. Preto navrhujú príslušné zmeny v texte  Ústavy SR.

Expremiér a poslanec NR SR Peter Pellegrini (HLAS – sociálna demokracia) spolu s ďalšími predstaviteľmi opozície dnes hovorí o potrebe zmeny Ústavy SR:

„ Máme čierne na bielom z Ústavného súdu , že čo sme si celý život mysleli v ústave údajne neplatí. Aak človek moc dáva, tak ju môže aj odobrať. Ústavný súd nám povedal, že referendum o predčasných voľbách nemôže byť, lebo ústava nedovoľuje skrátiť poslancom ich volebné obdobie, lebo je ich ľudské právo tam byť štyri roky. Takže tu by ešte bolo treba ústavu zmeniť. Nie tak, ako si nejaká politická strana želá, ale tak, aby sme ju dali do súladu s nálezom ústavného súdu, aby  nikto nemohol viac v budúcnosti spochybniť, že ak ľud moc dáva, ľud má právo ju aj odobrať.“

Lipy a pamätný obelisk k prijatiu Ústavy SR na bystrickom Námestí slobody

V meste pod Urpínom si prijatie Ústavy SR každoročne pripomínajú Miestny odbor Matice Slovenskej a mesto Banská Bystrica pri pamätnom obelisku na Námestí slobody.

Lipy na Námestí slobody boli vysadené 23. októbra 1992 predstaviteľmi Matice slovenskej za prítomnosti vtedajšieho predsedu NR SR Ivana Gašparoviča, neskoršieho  prezidenta Slovenskej republiky.

Pamätník pod lipami vo forme kamenného obelisku s reliéfom bol slávnostne odhalený 22. septembra 2000. Jeho autorom je banskobystrický akademický maliar a sochár Marián Miklóš, v spolupráci s kremnickými sochármi a medailérmi Pavlom KarolymŠtefanom Kuzminom  a Jánom  Volkom.

Autor: (tom), Foto: archív a ilustračné