Špecializovaný trestný súd zatiaľ neprávoplatne rozhodol o nevine Kočnera a Zsuzsovej

POLEMIKA
0 /

Pre mnohých šok a prekvapenie, pre niektorých je to logický dôsledok vyhodnotenia dôkaznej situácie. Tak znejú reakcie na dlho očakávaný súdny verdikt vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ku ktorej došlo 21. februára 2018 vo Veľkej Mači.

Na rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, ktorým trojčlenný senát oslobodil obžalovaných Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú vo veci prípravy a objednávky vraždy dvoch mladých ľudí, už reagovalo množstvo ľudí, politici a právnici.

Aby sme do veci nevnášali naše subjektívne názory, vybrali sme pre Vás relevantné vyjadrenia predsedu ŠTS Jána Hrubalu, bývalého vyšetrovateľa Jaroslava Ivora, bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského a bezpečnostného analytika Milana Žitného. Napokon každý si môže urobiť vlastný úsudok.

Ján Kuciak a Martina Kušnírová

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala

K štvrtkovému rozhodnutiu senátu o oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sa bezprostredne po vyhlásení verdiktu trojčlenného senátu vyjadril predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

Spravodlivosť verdiktu súdu odmietol komentovať s tým, že si to zo svojej pozície ani nemôže dovoliť, postavil sa však za rozhodnutie senátu:

„Možno sa mýlia, nie sú bezchybní – oni, ja a aj moji ďalší kolegovia sme omylné bytosti. Som však presvedčený, že svoju prácu sa snažili spraviť najlepšie, ako vedeli. Vypočuli ste si naozaj podrobné a dlhé zdôvodnenie, prečo senát rozhodol tak, ako rozhodol.“

Ján Hrubala

Na tlačovej konferencii niekoľkokrát poukázal na skutočnosť, že ak nastanú akékoľvek pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť dôkazmi, treba rozhodnúť v prospech obvinených. Hoci uznáva, že senát sa môže v tomto rozhodnutí mýliť, tvrdí, že sudcovia určite nekonali na základe iných motivácií ako spravodlivosti.

„Môžete investigovať sprava, zľava, zhora, zdola, neexistuje a podľa môjho názoru nezistíte, že by v prípade týchto troch sudcov išlo o sudcov, ktorí by rozhodovali na základe strachu alebo nebodaj horších motivácií,“

povedal Hrubala. 

Bývalý vyšetrovateľ Jaroslav Ivor

Ak má súd pochybnosť o zistenom stave, musí teoreticky rozhodnúť tak, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina. Povedal pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor.

Odborník na trestné právo reagoval na rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku slovami:

„Ak súd chce rozhodnúť o vine a treste, musí konštatovať zistenie materiálnej pravdy. Súčasný Trestný poriadok hovorí o tom, že musí zistiť skutok bez dôvodných pochybností. Ak tak nie je, ak teda súd má nejakú pochybnosť o zistenom stave, musí rozhodnúť opak. Lebo vlastne v teórii sa zase hovorí, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina, to je pravidlo. To je záver a mne z toho vyplýva samozrejme len, že súd pravdepodobne konštatoval, že skutkový stav nie je zistený bez dôvodných pochybností,“

Zároveň Ivor zdôraznil, že prirodzene nemá informácie o vyšetrovacom spise a nevie ho posúdiť cez jednotlivé dôkazy:

 „Ak vychádzam len z medializovaných informácií, tak tie informácie neboli celkom presvedčivé. Ale neodvážim sa hodnotiť dôkaznú situáciu, tú hodnotí súd podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia, a na základe voľného hodnotenia dôkazov. Treba si uvedomiť, že toto je len prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu môžu podať strany, či už strana žalujúca alebo žalovaná, opravný prostriedok.“

Podľa jeho názoru pocit dôkaznej núdze v prípade nastal potom, ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal nový návrh na doplnenie dokazovania na ŠTS. Prokurátor ho podal tri dni pred plánovaným vynesením rozsudku.

 „Doteraz získané dôkazy nevylučujú účasť obžalovanej na skutku, ale na odsúdenie to nestačí, tvrdí súd o Alene Zsuzsovej. Orgány činné v trestnom konaní nezhromaždili dostatok dôkazov. Súd povedal, že aplikuje zásadu in dubio pro reo, teda pochybnosti v prospech obvineného.“

Súd tvrdí, že v Threeme musí platiť to, čo sa doslovne píše:

„V zásade platí doslovný význam, nemožno za všetkým vidieť šifru či kódovanú komunikáciu a na základe toho si fabulovať vlastný príbeh,“

dodal Jaroslav Ivor.

Jaroslav Ivor

Bývalý policajný prezident Milan Lučanský 

V októbri 2019 informoval Policajný zbor SR o tom, že vtedajší policajný prezident Milan Lučanský rozpustil vyšetrovací tím prípadu Kuciak:

„Som rád, že bola vražda, ktorá otriasla celým Slovenskom, vyšetrená v takom krátkom čase. Teraz je už na ťahu súd,“ 

Vyšetrovací tím bol zriadený 1. marca 2018. Pôvodne mal 82 členov. Bol zložený z vyšetrovateľov, operatívcov a analytikov. Neskôr bol tím oklieštený na 39 členov, zostali tam len vyšetrovatelia a operatívni pracovníci, ktorí sa sústredili na vykonávateľov a objednávateľa vraždy Príslušníci vyšetrovacieho tímu, ktorý sa zaoberal vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, vykonali spolu 15 výsluchov obvinených, 18 výsluchov poškodených, 280 výsluchov svedkov a 55 domových prehliadok.

V rámci vyšetrovania tím analyzoval napríklad 50 terabajtov dát, vykonal jednu rekonštrukciu skutku a dva vyšetrovacie pokusy. Vyšetrovací spis tvorí 55 zväzkov v rozsahu 25 400 strán,160 príloh a 40 vecných stôp.

https://www.facebook.com/1488631054500445/videos/406942790242444

Dočasný policajný prezident Peter Kovařík, ktorý je v kontakte s dozorovým prokurátorom prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, pre médiá uviedol:

Môj predchodca Milan Lučanský nerozpustil vyšetrovací tím v októbri 2019 predčasne. Ten už nemal praktickú náplň práce. Členovia tímu spoločne s vedúcim posilnili tím Novinár, ktorý sa zameriava na možnú trestnú činnosť, o ktorej písal Kuciak vo svojich článkoch tak, aby práca bez prieťahov a kontinuálne pokračovala. Dohodli sme sa, že bývalý vedúci vyšetrovacieho tímu je naďalej k dispozícii a prípad Kuciak je prioritou.“

Peter Kovařík

Peter Juhás, ktorý viedol vyšetrovací tím Kuciak, si naopak myslí, že nebolo dobrým riešením, keď jeho tím rozpustili ešte pred právoplatným ukončením celej veci na súde. Rozsudok ho prekvapil. Pre Pravdu povedal:

„Je nám ľúto, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré sme my zabezpečili v prípravnom konaní počas vyšetrovania, súd by sa možno inak pozeral na celú vec. Venovali sme tomu veľmi veľa času a preto veríme, že Najvyšší súd rozhodnutie vysvetlí a zároveň zvráti.“

Peter Juhás

Dnes už bývalý policajný prezident Milan Lučanský na sociálnej sieti napísal:

„Nečakal som, že tento prípad sa pred cieľom takto skomplikuje. Od začiatku bol nevšedný, hlavne jeho súbežná medializácia popri vyšetrovaní. Treba si uvedomiť, že vinu nevyslovujú médiá, ani verejnosť, ale máme na to súdy. Dúfam, že novinári teraz nezlynčujú členov súdneho senátu za svoj názor. Od nemenovaného denníka je veľmi nezodpovedné, že uverejnili podrobnosti z ich rozhodovania.“

Lučanský pokračoval:

 „Ak by boli dôkazy jednoznačné, senát o vine rozhodne. Mám však za to, že je to vizitka vyšetrovateľa, ktorý sa stále správa ako ,ohrozený a chránený druh‘. Neskúsený policajt, ktorý si nedal nikým poradiť. Každého upodozrieval, že mu ide ,po krku‘. Stratil akúkoľvek pokoru a odrazilo sa to na závere senátu. Sám vyhodnotil, že už v ňom nemá čo viac urobiť a teatrálne za prítomnosti pozvaných médií ho s návrhom na podanie obžaloby odovzdal prokurátorovi. Juhásove reči o predčasnosti zrušenia vyšetrovacieho tímu sú z jeho strany len výhovorkou, ktorou chce prekryť svoju neschopnosť. Myslím si, že všetci budeme čakať na to, ako rozhodne Najvyšší súd SR, nakoľko rozsudok ešte nie je právoplatný.“

Podľa Lučanského polícia poskytla všetku súčinnosť počas hlavného pojednávania či už súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry, čo je aj písomne zadokumentované.

Milan Lučanský

Bezpečnostný analytik Milan Žitný

Už dávnejšie upozorňoval na to, že ak sa obžaloba Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej opiera len o výpoveď Zoltána Andruskóa ako o kľúčovú, nemusí obstáť. Jeho svedectvo voči objednávateľom bolo navyše nepriame. Súd sa len riadil tým, čo ukladá zákon, myslí si bezpečnostný analytik Milan Žitný.

V právnom štáte by podľa Žitného nemali dojmy stačiť k odsúdeniu páchateľov a posledné slovo v prípade obžalovaných v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bude mať aj tak Najvyšší súd SR.

„V každom takomto prípade sa žiada zachovať si chladnú hlavu a nechať emócie bokom. Slovo bude mať ešte Najvyšší súd SR, ktorý buď potvrdí rozsudok, alebo nie. A nech už bude mať akýkoľvek právny názor na vec, treba to rešpektovať,“

zdôraznil Žitný.

Podľa jeho názoru však oslobodzujúci rozsudok neprekvapil nikoho, kto zaznamenal, že tvrdeniu odsúdeného Zoltána Andruskóa o Marianovi Kočnera ako o objednávateľovi vraždy, chýbajú presvedčivé a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by to potvrdili.

„Médiá, ktoré z rozhorčenia i z obáv, aby sa už neopakoval podobný prípad, vyvolali chtiac-nechtiac vo verejnosti dojem, že prípad je jasný a vinníci budú odsúdení. V právnom štáte ale dojmy k odsúdeniu nestačia. My môžeme byť jednoznačne presvedčení o vine obžalovaných, nestranný súd však musí vychádzať zo zásady, že ak nie sú dôkazy o vine presvedčivé, jednoznačné, obžalovaného musí oslobodiť,“

povedal Milan Žitný.

Podľa jeho vyjadrenia, pokiaľ budú silnieť hlasy, aby za tento rozsudok nasledovali politické čistky v polícii, prokuratúre a súdnictve, bude sa Slovensko od zásad právneho štátu iba vzďaľovať.

Veľká Mača

Milan Žitný oceňuje postoj predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu, ktorý sa snažil verejnosti vysvetliť rozhodovanie senátu tohto súdu:

„Na druhej strane očakávania časti verejnosti boli silné a vyvolávali dojem, že sudcovia rozhodnú podľa mienky médií a musia uložiť Kočnerovi exemplárny trest. Považujem to za chybu, pretože je to dôsledok nezákonného vynášania zo spisu. Neustálym neodborným zverejňovaním informácií zo spisu niektoré médiá len vo verejnosti tento pocit masírovali. Teraz je aj verejnosť nahnevaná, a ak sa časť „odtrhne“, vybehne do ulíc a nastúpi takzvaný sudca lynč. Ide to na hlavu tých, ktorí to vynášali, a tých, ktorí to zverejňovali s tým, že to musel byť Kočner. To je zlá cesta. Toto chceli? Kto upustí od zásady právneho štátu, musí rátať s tým, že sa stane zrnkom, ktoré bude zomleté. Kto teda v prípade zlyhal? Polícia, prokuratúra či súd?“

Žitný už dávnejšie upozorňoval, že pokiaľ sa obžaloba opiera len o výpoveď Andruskóa ako o kľúčovú, pričom tá nebola verifikovaná žiadnym silným dôkazom, nemusí obstáť. Navyše toto svedectvo nie je ani priame, pretože Andruskó nebol aktérom žiadneho stretnutia, kde by padli slová o objednávke.

„On to len mal počuť od Aleny Zsuzsovej. Je teda len nepriamy svedok. Môžeme si myslieť, že sa to stalo, ako je to opísané v obžalobe, ale jedna výpoveď súdu zjavne nestačila. Priame dôkazy, ktoré by jeho slová silno potvrdzovali, sme však nevideli. Preto ma vôbec neprekvapilo, ako senát rozhodol. Platí zásada, že ak nie sú dôkazy natoľko presvedčivé, že vyvracajú akékoľvek pochybnosti, vždy sa musí prihliadať na práva obvineného. Aj keby sme si mysleli, že to spáchal, nepodarilo sa to dokázať. To je zásada právneho štátu. Inak by bolo možné kedykoľvek kohokoľvek odsúdiť bez presvedčivých dôkazov. Toto sa v právnom štáte nesmie stať. Museli by sa objaviť nové dôkazy. Keď sa ale doteraz neobjavili, ťažko môžeme čakať nejaké nové. Ak aj prokurátor bol s výsledkami vyšetrovania spokojný a ukončil ho podaním obžaloby, len sotva si viem predstaviť, že by sa mohlo objaviť ešte niečo nové,“

myslí si Žitný. Podľa neho Marian Kočner bol ako podnikateľ relikt 90. rokov, ktorý si nevšimol zmenu pomerov a jeho neohrozenosť a drzosť ho nasmerovali tam, kde sa teraz ocitol. Stal sa symbolom toho, že tá éra sa skončila.

Milan Žitný

Rozsudky

Senát Špecializovaného trestného súdu  v Pezinku odsúdil v decembri 2019 obvineného Zoltána Andruskóa, ktorý sa k činu priznal a spolupracoval s políciou, na trest 15 rokov odňatia slobody v strednom stupni stráženia za úkladnú vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Rozsudok je právoplatný vzhľadom na to, že Andruskó súhlasil s dohodou o vine a treste.

Zoltán Andruskó

Miroslav Marček, ktorý sa priznal k vražde, odsúdil súd v apríli na 23 rokov. Proti rozsudku sa odvolal prokurátor.

Tomáš Szabó, ktorý bol uznaný za vinného z vraždy mladej dvojice a podnikateľa Petra Molnára, dostal trest vo výške 25 rokov. Marian Kočner a Alena Zsuzsová  boli prvostupňovým súdom oslobodení spod obžaloby. Keďže proti rozsudku senátu Špecializovaného trestného súdu sa odvolali poškodení a prokurátor, rozsudok musí potvrdiť alebo vrátiť Najvyšší súd, kam putuje celý spis.

Miroslav Marček

Marian Kočner napriek oslobodzujúcemu rozsudku ostáva vo väzbe za kauzu falšovania televíznych zmeniek, kde bol neprávoplatne odsúdený na 19 rokov spolu s Pavlom Ruskom. Kočnera uznal ŠTS vinným iba z nedovoleného ozbrojovania, za čo dostal peňažný trest 5 000 eur s náhradným trestom odňatia slobody na 5 mesiacov.

Vo väzbe zostane aj  Alena Zsuzsová, ktorá  čelí obvineniu z príprav vrážd prokurátora ÚŠP Maroša Žilinku, prokurátora Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica. Zároveň ako sprostredkovateľka je obžalovaná v prípade vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.

Tomáš Szabó, Marian Kočner a Alena Zsuzsová

Zdroj: (tom), agentúry a Pravda, Foto: TASR a ilustračné