Sásovú poznáme ako mestskú časť a súčasne v spojení s Rudlovou aj ako súčasť najväčšieho banskobystrického sídliska. Bývalá samostatná obec Sásová sa v roku 1966 pričlenila k Banskej Bystrici a zachovala si okrem iného aj uhorkovú tradíciu.

So Sásovskou uhorkou sa spája viacero tradícií

V sobotu 27. júla 2019 sa na ihriskách Rudohorská pod oporným múrom na sídlisku Rudlová – Sásová uskutoční ôsmy ročník tradičného podujatia Deň Sásovskej uhorky Od 16:00 hod. začína Sídliskovým večerníčkom – predstavením Fónka a Tónka z Gramofónie domáceho Divadla pod balkónom (Divadlo Harry Teater) priamo pod holým nebom. Od 17:00 – 20:00 hod. bude priestor ihrísk patriť „Sásovskej uhorke 2019“.

História pestovania uhoriek v Sásovej siaha do 17. storočia. Uhorky sa vo väčšom rozsahu začali pestovať v Sásovej od roku 1870. Správca Dokumentačného centra Sásová Ján Kollár hovorí:

„Vzhľadom na svoju kvalitu, chuť a trvácnosť sa dokázali presadiť na vychýrenom banskobystrickom zeleninovom trhu. Tak sa už o dva roky neskôr začal používať pojem Sásovská uhorka a starí Sásovania dostali prezývku uhorkári. Po sásovských uhorkách bola druhým najpredávanejším produktom na zeleninových trhoch fazuľa.“

V Sásovej sa uhorky pestovali hlavne v troch lokalitách – na Jelšinách, Močare a Úhrade. Väčšina zanikla počas výstavby sídliska. Poslednou lokalitou s pestovaním uhoriek tak dodnes ostali Jelšiny – časť Lúke.

Neodmysliteľnou súčasťou podujatia Sásovská uhorka je samozrejme ochutnávka uhoriek, či už čerstvých alebo zaváraných. Najväčším lákadlom je nepochybne ochutnávka vynikajúcej studenej uhorkovej polievky.

Okrem uhorkových a iných špecialít organizátori ponúkajú návštevníkom aj tradičný recept na starú uhorkovú polievku. Tá sa počas leta pripravovala studená a bola vynikajúcim osviežením pre koscov na lúkach, ale aj pri práci v domácnostiach.

Recept na 4 porcie studenej uhorkovej polievky zo Sásovej

Potrebujeme 300 g zemiakov, 300 g uhoriek, 18 ml smotany na šľahanie, 30 g hladkej múky, 30 g masla, drvená rasca, mleté čierne korenie, ocot, soľ, čerstvý kôpor.

Postup: Do litra vriacej posolenej vody vložíme na kocky pokrájané očistené zemiaky a uvaríme do polomäkka. Pridáme ošúpané, na menšie kocky nakrájané uhorky bez semien, drevnú rascu, mleté čierne korenie a povaríme do mäkka. V smotane na šľahanie rozmiešame hladkú múku a pomaly vlejeme za stále miešania do polievky. Pridáme maslo, soľ, ocot, kôpor posekaný nadrobno a povaríme. Polievku podávame studenú. Celkový čas prípravy je okolo 45 minút.

A ešte niečo o prísloví: „Je vás ako Sásovänov!“ Vedzte, že korene má práve tu v Sásovej a bežne sa používalo na celom Slovensku, dokonca aj v Prahe.

„Ukrýva sa za ním zberateľ a folklorista Adolf Peter Záturecký, ktorý už na konci 19. storočia vydal v Prahe príslovia a porekadlá. Jedným z nich bolo aj toto príslovie,“

dodáva pán Kollár.

 Z histórie Sásovej

Podľa historických nálezov v obci a blízkom okolí (Hrádok a jaskyne Netopierska a Kaplnka) bolo toto územie osídlené už v mladšej dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1350 ako Villa Militis (dedina rytiera), ktorej zakladateľom bol Mikuláš Sas, syn Ondreja – banskobystrického richtára.

Mikuláš Sas bol zakladateľom dynastie zemanov zo Sásovej, ktorí takmer dvesto rokov ovládali toto územie. Majetkovým delením územia, na ktorom vznikla i blízka obec Rudlová (1390) a zadlžovaním zemanov, sa jeho vlastníkom postupne stávalo mesto Banská Bystrica. Tento fakt spečatil kráľ Ľudovít II. listinou z roku 1520 a tým sa Sásová stala poddanskou dedinou mesta až do roku 1848.

V čase udelenia výsad kráľom Belom IV. nemala Banská Bystrica kostol, preto jej obyvatelia navštevovali kostol sv. Antona Pustovníka v Sásovej. Sásová bola osídľovaná v období prvej nemeckej kolonizácie a pôvodné obyvateľstvo sa venovalo baníctvu. Ryžovalo sa zlato v bohatých pieskoch tunajších potokov, neskôr prevládala ťažba kovov v povrchových jamách.

Koncom stredoveku bola ťažba v blízkych lokalitách ukončená a obyvateľstvo sa začalo venovať  poľnohospodárstvu. Povinnosťou sásovských želiarov bolo udržiavanie čistoty vodnej hradnej priekopy okolo mestského hradu a po vzore nemeckých miest v nej chovať ryby – kapry a karasy. V tomto období vznikol v Sásovej rybník, ktorý zanikol v prvej polovici 17. storočia.

Najstarším vodovodom mesta bol sásovský akvadukt, ktorým sa napúšťala aj hradná priekopa. Sásovskí poddaní sa venovali aj pestovaniu obilnín, zeleniny a od roku 1788 začali pestovať zemiaky. Najväčšiu škodu na úrode zaznamenali 30. júla 1546 po nájazde kobyliek. Neskôr Sásová vynikala aj pestovaním uhoriek s fazuľou.

Produkty sásovského poľnohospodárstva boli určené výlučne pre mestský trh. Ich spotreba bola taká veľká, že sa tieto produkty museli dovážať aj z iných žúp. Poddanská Sásová v 16. storočí okrem vyrúbených daní mestom ešte osobitne uhrádzala 9 zlatých na krytie nákladov spojených s usporiadaním novoročnej richtárskej hostiny.

Samostatná Sásová začiatkom 20. storočia žila bohatým spoločenským, kultúrnym a neskôr i športovým životom. Prvé divadlo začali ochotníci hrávať už v roku 1917 a pokračovali ďalších šesťdesiat rokov. Založili úspešný Spevokol Štefánik Sásová (SŠS) v roku 1935 a neskôr spevokol SEM.

V auguste 1934 otvorili obecnú plaváreň a 6. júna 1938 odhalili pred vežou pomník M. R. Štefánika. Jeho busta bez čiapky bola odhalená ako prvá na Slovensku. Sásová v roku 1938 ako jedna z prvých obcí v okrese bola elektrifi kovaná a zrealizovala aj obecný vodovod. Dobrovoľný hasičský zbor existoval v obci už od roku 1894 a Potravné družstvo od roku 1908.

Po oslobodení obce 26. marca 1945 sa Sásovania pustili do budovania obce. Urobili si obecný rozhlas (1949) a vybudovali nové futbalové ihrisko (1953) a neskôr dostavali aj telocvičňu. Poslednou veľkou stavbou už pod patronátom miestneho národného výboru bola materská škola (1964), postavená na mieste bývalej ľudovej školy. V roku 1966 sa obec stala súčasťou mesta Banská Bystrica.