Je neuveriteľné, že napriek veľmi kritickej situácii vo vývoji pandémie koronavírisu na Slovensku ani odborníci nevedia, koľko ľudí prichádza do nemocníc ako noví pacienti a koľko ich odchádza. Nevedia posúdiť, čo spôsobuje nárast hospitalizácií a ani koľko ľudí v skutočnosti leží na umelej pľúcnej ventilácii, pretože čísla, ktoré zverejňujú štátne inštitúcie, nesedia.

Odborníci nevedia ani to, na základe čoho je vyhodnotený zoznam okresov v COVID automate, pretože z údajov od štátu sa  nedá vypočítať presné reprodukčné číslo vírusu ani 7-dňová incidencia pozitívnych prípadov. Výsledky z PCR testovania sú evidované na základe trvalého pobytu testovaného človeka, no antigénové testovanie podľa miesta vykonania testu. Situácia v okresoch je preto neprehľadná, ale ľudia sa musia riadiť vládnymi opatreniami prijatými na základe nedôveryhodných čísel.

Richard Kollár

Matematik Richard Kollár z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave po stretnutí odborníkov s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v súvislosti s pandémiou vyhlásil, že sme v dátovom pekle. K tejto téme sme pre vás vybrali jeho status na sociálnej sieti:

A najmä momentálne je situácia veľmi zmätená, nevieme veľmi na čom sme, len veľmi málo rozumieme tomu, ako efektívne sú opatrenia, ktoré máme. Nie je jasné, čo robiť ďalej, miniatúrny nepriateľ je veľmi silný a my ani nevieme, koľko ho je a či je na ústupe, alebo pripravuje nový útok.

Nerozumieme, prečo obrovské množstvo testov nepomáha takmer vôbec zlepšiť situáciu, nerozumieme, prečo niektoré dáta ukazujú iné trendy ako druhé dáta. Málokto rozumie, ako môžu faktory v COVID automate naozaj popisovať epidemiologickú situáciu lokálne, keď v incidencii nezapočítavajú počet testov, v hospitalizáciách spočítavajú hospitalizovaných v okresu takmer celosvetovo, a reprodukčné číslo vychádza z rôznych ukazovateľov úplne inak a netrúfa si ho ako jednu hodnotu spočítať nik. Málokto chápe spôsob ofarbenia okresov a asi nik si nemyslí, že sú ofarbené správne. Celkom isto vieme vlastne povedať, že nie sú.

A do toho únava. Únava ľudí, únava zdravotníkov, únava samospráv, únava vlády. Aj ja som unavený – veľmi unavený a to zajtra začína nový semester.

A do toho ešte problémy vo vedeckej literatúre. Už aj Nature napíše miestami pomaly hocičo a neoverí si úplne základne fakty – vedecká literatúra ako predĺženie politického boja. A to nehovorím o Lancete.

A do toho si politici osvojujú, alebo sa o to aspoň snažia, vedcov, či iných odborníkov alebo aspoň influencerov. Lebo tak sa vedie politický boj, v zastúpení.

A do toho príspevky na Facebooku, kde treba preverovať, kto a prečo píše. Keď do diskusie významne zasahujú anonymní prispievatelia. Kde sú aj dôležité svedectvá o tom, ako to vyzerá v nemocniciach, prešpikované dezinformáciami. Dom horí a nie je spôsob, ako to vôbec spoľahlivo opísať, nieto ešte hasiť. V to, že to dokážeme, už asi verí málokto. Nasleduje spoločenská rezignácia a s ňou túžba vrátiť sa k normálu. Zábrany idú dole a všetkých opatrení sú zrazu plné zuby, aj tých efektívnych.

Prichádza rozklad. To čo vidíme v priamom prenose vo vládnej koalícii je len odrazom celej našej spoločnosti. Rozpadá sa všetko. Zasahuje to rodiny, obce, komunity. Nevieme sa dohodnúť, či otvoriť tú alebo hentú školu, či testovať viac, či menej, či testovať tak, alebo onak. Či liečiť týmto, alebo niečím iným. Či je zlý jeden test, alebo druhý. Pozeranie diskusie o akejkoľvek téme vedie len k väčšiemu rozkladu, a nemusí to byť len diskusia politikov, ale aj odborníkov v televízii na akúkoľvek tému.

A na všetko má každý názor, lebo je to už dlho, a každý už niečo počul, videl, čítal. A aj medzi vedcami si jeden myslí, že vírus unikol z laboratória a druhý, že len zmutoval a bol v populácii už dlho. Jeden si myslí, že niečo zaberá, iný, že nie. Nie sú na to často spoľahlivé dáta. Pozrú sa oni na vedecké štúdie a tam jedna podporuje ten argument a iná druhý. A všetko kvalitné časopisy a renomovaní vedci.

Z tohto pramení radikalizácia. Tak ako potraty či prisťahovalci z Afriky, dnes spoločnosť rozdeľujú parametre antigénových testov, čo je inak pri pohľade zvonku asi absolútne absurdné. Či antiparazitikum je východiskom alebo nie. Či vakcíny fungujú alebo nie.

Ale v dôsledku tohto sa radikalizujú aj naše konverzácie. Nik nie je odolný. A tak osoba A napadne B, následne preto C napadne A, a A to C vráti. Máme desiatky malých vojen, a tieto otriasajú sociálnymi sieťami. Je extrémne ťažké sa tomu vyhnúť, a samozrejme, aj ja som toho súčasťou, lebo som na tom po tej dlhej dobe už emocionálne zainteresovaný a stávam sa citlivým na detaily, ktoré sa práve mne zdajú dôležité, iní to vidia, samozrejme, inak.

Každý verí iným, každý sa opiera o iné autority. Každý má svoju pravdu, pretože vychádza v vlastných skúseností, schopností, a informácií. Jeden pozná človeka, ktorému niečo zachránilo život a druhý iného, ktorého to isté zabilo. Sú za tým emócie, ale aj osobná skúsenosť, a často aj Dunning-Krugerov efekt v makroskopickej mierke.

Je to extrémna spoločenská kríza, ktorú vystupňovala extrémne polarizačná komunikácia politikov. Pre ich preferencie je totiž v tejto fáze možno ideálne, keď za nimi stoja angažované šíky, vtedy sa im komunikuje najľahšie, keď sa ich budú zastávať ich odvážni obhajcovia, ktorí majú nekonečne veľa času.

Nie, z tejto situácie nie je už asi žiadne východisko. V tejto kríze sa to bude už asi len zhoršovať, až kým kríza nepominie a sama neustúpi, kým sa nezačneme opäť polarizovať napríklad na potratoch, alebo inej agende.

Zostáva nám už len počítať počet sečných rán na každej strane. A ešte budú nové veľké slovné vojny, v ktorých sa bude sekať hlava nehlava. Vlastne ani nie je cesta, ako sa im vyhnúť, lebo polarizácia už príliš pokročila.

A tak už len dúfam, že naozaj tá vakcinácia zaberie a podarí sa nám ju zrealizovať čoskoro. Pretože v ekonomickej, sociálnej a psychologickej úzkosti ľudia robia zúfalé činy. A nemožno im to úplne vyčítať, ktovie čo by sme robili na ich mieste my sami.

Nie, nevyzývam teraz ľudí, aby sa umiernili. Bolo by to nemiestne. Mnohí sú v situácii, keď je ich jediným riešením a východiskom svoje emócie aspoň nejako ventilovať. Keď veria iba plošnému testovaniu alebo ivermektínu, myslia to úprimne, bez nich sa im zrúti svet.

Prosím skôr o to, aby sme všetci aj v extrémne vyhrotených vojnách chápali aj postoj druhej strany. Že skúsenosti sú naozaj veľmi rôzne.

A teda, ak sa vo vojne ocitnete, aspoň sa ju snažte s úctou k druhej strane ukončiť. Áno, môže to byť ťažké, keď diskutuje s konšpirátorom, či s niekým, kto je ochotný kolaborovať s tým, čo spoločnosť dlhodobo najviac polarizuje, či niekým, kto nedodržiava ani základne štandardy vedeckej argumentácie.

Tie jazvy už určite zostanú, ale tie sú tiež produktom tejto krízy, tak ako tí, čo zomierajú na COVID. Epidémia postihuje celú spoločnosť a to veľmi rôznymi spôsobmi.

Snažme sa preto chápať aj druhú stranu, aj keď jej naložíme. Slovensko má historickú skúsenosť presne s historickým zabúdaním, či zmierovaní obetí s tyranmi. Tentokrát to bude určite napokon prínosom, akokoľvek sa mi to osobne bridí.