Profesor Vladimír Krčméry bol donedávna členom permanentného krízového štábu, ktorý 23. marca zriadila vláda SR pre boj s pandémiou koronavírusu. K tejto téme poskytol rozsiahly rozhovor pre denník Pravda, z ktorého sme vybrali podstatné časti.

Úspešný boj s koronavírusom na Slovensku

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. (* 23. júla 1960, Bratislava) je významný slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách

Je zakladateľom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave(VŠZaSP), kde v rokoch 2002 – 2013  pôsobil aj ako rektor. Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2007 zriadilo na jeho podnet Národné referenčné centrum pre tropické choroby v Bratislave ako špecializované pracovisko Ústavu verejného zdravotníctva na VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave. Od 15. marca 2017 je opäť rektorom školy.

Podľa profesora Krčméryho v boji s koronavírusom zo zdravotného hľadiska zatiaľ môžeme hovoriť o úspechu. Nie sme však ešte na konci cesty, preto musíme byť pokorní, aby sme boli pripravení aj na prípadnú ďalšiu vlnu pandémie, ktorá môže prísť a mohla by byť ešte horšia.

Kľúčové opatrenia

Za kľúčové opatrenia, ktoré rozhodli o našom úspešnom vysporiadaní sa s koronakrízou, považuje to, že sme v Európe ako prví uzavreli letiská, zavreli vysokoškolské internáty, ukončila sa výučbu na vysokých školách, ale aj na stredných a základných školách vrátane materských škôlok.

Dôležité bolo povinné zavedenie  nosenia rúšok, rovnako ako zatvorenie obchodov a prevádzok služieb, ale aj kontrola na hraniciach hraníc s karanténnymi opatreniami. To všetko stihla prijať ešte predchádzajúca vláda.

K tomu pridala nová vláda podľa profesora Krčméryho ďalšie štyri veľmi dôležité opatrenia. Tým prvým bolo zabezpečenie dostatočného počtu ochranných prostriedkov. Ďalším dobrým krokom bolo aktívne testovanie. Obidvom vládam sa podľa Krčméryho podarilo do procesu  ochrany zdravia zapojiť celý národ,  čo bolo extrémne dôležité.

Ďalším pozitívnym krokom bolo vyhľadávanie infikovaných ľudí v rómskych osadách či spustenie testovania v domovoch sociálnych služieb. Krčméry ocenil aj nákup liekov a prístrojov.

Máme už koronavírus za sebou?

Prvú vlnu nákazy máme už za sebou, druhá vlna býva importovaná. Preto si myslím, že by sme sa mali poučiť z krajín, ktoré si mysleli, že sú za vodou a predčasne sa otvárali navonok. Som optimista, ale varujem pred prehnaným optimizmom.

Každá epidémia sa správa inak.  Krajiny, ktoré teraz zažívajú druhú vlnu, ako Singapur, Hongkong či Kórea, sa príliš skoro otvorili a vrátil sa k nim vírus zvonku. Zdá sa, že prvú vlnu máme za sebou a keď sa poučíme z týchto krajín, druhá vlna môže byť v niektorých ohľadoch taká, že si ju ani nemusíme všimnúť. Osud druhej vlny nezávisí len od nás, skôr od situácie v okolí.

Na Slovensku je najnižší počet nakazených spomedzi ostatných štátov v Európe. Aj preto sa pri uvoľňovaní spojili druhá a tretia fáza. Čo k tomu prispelo?

Už asi mesiac vieme a cítime, že ochorenie COVID-19 bolo na Slovensko zavlečené. Situácia vo vnútri štátu je podstatne menej riziková, než situácia zvonku. Všetky prípady, okrem minima, boli zavlečené najprv z Talianska, potom z Rakúska a Českej republiky, neskôr z Británie a aj tranzitom. Preto je dôležité mať stále kontrolu nad vonkajšími hranicami, vo vnútri štátu si však upúšťanie z opatrení dovoliť môžeme.

Nebude to mať však negatívny dosah, ktorý pocítime neskôr?

Keď sa spojí príliš veľa fáz, je tam jedno riziko. Ak to bude fungovať, nezistíme, vďaka čomu. A naopak, ak to fungovať nebude, nezistíme, ktorý z tých jednotlivých procesov je rizikový. Na druhej strane sú počty nakazených nízke aj pri vysokom počte testovaných. Preto prišlo rozhodnutie, že je lepšie, keď spoločnosť vidí efekt svojej uvedomelej disciplíny.

Tím odborníkov sa radil vyše osem hodín a žiaden z ministrov a ani premiér nijako nezasahovali do rozhodnutí odborníkov. Niektoré riziká sa zvažovali veľmi ťažko, niektoré pomerne ľahko. Vypracoval som prehľad, ako vyzerá druhá vlna epidémie. Druhé vlny sú najmä vďaka nezodpovednému správaniu sa štátu, ktorý sa rýchlo otvorí navonok – väčšinou ide o prípady importované zvonka či už študentmi alebo ľuďmi, ktorí sa vracajú zo zahraničia.

Teoreticky o dva týždne by sa mala spustiť štvrtá fáza uvoľňovania opatrení. Znamenalo by to, že by sa k nám vrátil normálny, bežný život?

Tento scenár je možný. Z psychologického hľadiska by bolo dobré, keby už spoločnosť prestala myslieť len na jeden typ choroby, ale aj na pekné veci. Negatívny ekonomický dosah na našu ekonomiku a spoločenský život len veľmi málo súvisí so situáciou okolo koronavírusu na Slovensku. Oveľa viac súvisí so situáciou u kľúčových hráčov ekonomiky.  

Ak aj príde k štvrtej fáze, budeme sa tešiť, ale pre ekonomiku to bude mať zmysel len vtedy, keď sa začnú otvárať aj okolití veľkí hráči. A zdá sa, že postupne k tomu spejeme. Najväčším šťastím bolo, že epidémia nevypukla naraz na celej zemeguli, to by sa svetová ekonomika zrútila. Najprv bol problém v Číne, potom v Európe a Spojených štátoch. Teraz je postihnuté Rusko. Dobrá správa pre našu krajinu je, že situácia v krajinách veľkých ekonomických hráčov sa postupne začína meniť k lepšiemu.

Kedy nastane uvoľňovanie aj smerom von a ľudia by mohli ísť na dovolenky do zahraničia?

Dovolenky by som odporúčal doma. Slovensko je úžasná krajina, ktorá má objektívne veľa možností – máme vodu, hory, kultúrne pamiatky, relatívne dobrú infraštruktúru, ubytovacie zariadenia, dobrú kuchyňu. Preto by som dovolenky v máji, júni a možno aj v júli videl na Slovensku. Samozrejme, ak niekto veľmi túži po mori, určite budú destinácie, ktoré budú bezpečné.

Keď sa pozrieme na Balkán, je tam situácia relatívne priaznivá. Čiernu Horu, Chorvátsko, Bulharsko či Albánsko z hľadiska vývoja koronavírusu vidím optimisticky. Treba si však dávať pozor na vývoj v iných krajinách. Môže sa totiž stať, že na pláži v auguste či v septembri z pravej strany bude sedieť turista z Ruska, kde sa epidémia skončila pred týždňom, no a z ľavej strany turista z Londýna, kde sa skončila pred dvoma týždňami. V septembri by mohla byť situácia priaznivejšia, po prázdninách už nebudú destinácie preplnené.

Ako sa vírus správa v lete?

Teplo je z hľadiska šírenia epidémie dobrá správa. Väčšina respiračných epidémií, okrem eboly, bola viazaná na zimu a začiatok jari. Vírusom sa totiž darí v suchom a chladnom počasí. Leto nám pomôže, musíme však počítať, že opäť príde zima. Budeme ale už lepšie pripravení a ľahšie budeme zvládať aj napríklad klasické chrípky. Epidemiológovia sa dokonca pred dvoma týždňami zhodli, že od zavedenia nosenia rúšok sa chrípková epidémia skrátila o dva až tri týždne.

Ako dlho ešte budeme musieť nosiť rúška?

Ak sa vyhneme druhej vlne epidémie alebo bude nenápadná a ak sa budeme rozumne správať, viem si predstaviť, že nebudeme musieť nosiť rúška každý deň pri všetkých procesoch. Na druhej strane si viem predstaviť použitie rúšok, keď príde ďalšia chrípková epidémia v decembri, januári či februári budúceho roku. Určité procesy už možno budeme vykonávať len s rúškami, možno bude pre nás prirodzené cestovať preplnenými dopravnými prostriedkami s rúškami.

Kedy očakávate druhú vlnu?

Ak dôjde k scenárom s nerozumným otváraním hraníc, tak príde v priebehu niekoľkých týždňov. Pokiaľ sa nám však podarí udržať situáciu na hraniciach pod kontrolou a ľudia sa budú správať rozumne, vtedy možno budeme vidieť druhú vlnu u nás ako zastabilizovanie plató. Ak je totiž epidémia typu plató, nevidíme prudké vzostupy ani poklesy. Preto ani druhá vlna nemusí mať prudký nástup a pokles. Je však možné, že druhú vlnu máme za sebou.

Pred veľkonočnými sviatkami boli nízke počty nakazených, ale dve týždne po sviatkoch narástol počet pozitívne testovaných v rizikových skupinách – v domovoch sociálnej starostlivosti a osadách. Máme údaje, že do domovov seniorov bola choroba zavlečená. Aj keď sú návštevy zakázané, klienti môžu ísť do obchodov či na návštevy. Skončil lockdown po Veľkej noci, otvorili sa obchody, klienti domovov šli von a toto bol asi ten fenomén, ktorý nám priniesol takzvanú druhú vlnu. Sú však aj tretie vlny, či štvrté.

V akej fáze je vývoj vakcíny na ochorenie COVID-19?

Medicínsky časopis Lancet avizoval, že dve vakcíny v prvej fáze boli úspešné – jedna kórejsko-oxfordská a druhá nemecká. Rýchlosť do druhej a tretej fázy môže byť od týždňa až po mesiace. Spojené štáty sú s vývojom vakcíny najďalej, hoci o tom najmenej hovoria, vakcínu majú už v druhej fáze. Osobne verím, že vakcína bude dostupná v priebehu mesiacov. Otázkou zostáva, koľko ľudí bude mať záujem využiť vakcínu. Posledný prieskum hovorí, že len tretina občanov by si ju dala podať.

Mala by sa pridať do zoznamu povinných očkovaní?

Nechal by som to zatiaľ na báze dobrovoľnosti. Ak by však prišli ďalšie vlny, ktoré by boli ničivé, zaviedol by som to do povinného očkovania.

Skloňuje sa váš odchod do dôchodku. Prečo ste sa tak rozhodli?

Myslím si, že je čas, keď treba prenechať miesto svojim žiakom. Mám veľké šťastie, že som ich po celom svete vychoval dostatok. Je to veľmi dobrý pocit, keď sú moji žiaci lepší než ja. A je tu ešte jeden ukazovateľ – človek sa celkom prirodzene cíti unavený a potrebuje zmenu, pretože rastie riziko chybných rozhodnutí. Ak sa bude epidémia uberať takým smerom ako posledné dni, časom sa aj krízový štáb bude môcť rozpustiť.