Viacerí Bystričania či návštevníci mesta si určite všimli, že historický Thurzov dom na Námestí SNP, v ktorom sídli Stredoslovenské múzeum, sa oblieka do nového šatu, lepšie povedané prechádza komplexnou rekonštrukciou fasády, suterénnych a vnútorných priestorov. Pozrime sa, aká je jeho história.

Thurzov dom

Významné historické postavenie si Thurzov dom vyslúžil v spojení s osobnosťou Jána Thurza (1437 – 1508), betlanovského rodáka a krakovského podnikateľa. V rokoch 1495 – 1548 v dome sídlila Thurzovsko-fuggerovská banská spoločnosť a modernizácia objektu súvisela s obchodnými aktivitami podnikateľa.

Thurzo nechal objekt prebudovať v neskorogotickom slohu. Prestavbu realizoval majster Oswald (1557) v duchu renesancie. V prvej polovici 17. storočia upravil niekoľko klenieb majster Mušľa. Do neskorogotickej prestavby patria fragmenty kamenných portálov, klenba prejazdu, drevený trámový strop a Zelená sieň s valenou klenbou s nástennou výmaľbou.

Renesančná fasáda má výraznú atiku a sgrafitovú výzdobu. Traduje sa, že pôvodný Thurzov dom bol jednoposchodový, na prvom poschodí bola veľká sieň s troma oknami do ulice. Na sieň bola smerom do dvora napojená obytná miestnosť, ktorá mala pod stropom kosoštvorcový dymový otvor.

.

Po odchode Thurzovskej spoločnosti (1548) patril dom obchodníkovi Jurajovi Ritscherovi a v roku 1564 ho kúpil Ján Preuss, radný a správca špitála. Veľkorysú adaptáciu uskutočnil okolo roku 1580 jeden z najbohatších obyvateľov mesta, obchodník Samuel Schmeidl.

Rozšíril dom zastavaním uličky, zvýšil prístavbou druhého poschodia a dal mu bohatý vonkajší renesančný výzor so sgrafitovou fasádou, profilovanými kamennými článkami a ozdobnou atikou.

V 17. storočí Thurzov dom vlastnili komorný lekár Ján Reull a evanjelický kňaz Matej Porsch s rodinou. Mestská rada sa rozhodla dom zrenovovať a predať. V rokoch 1705 – 1706 tu sídlila Hospodárska rada s pôsobnosťou pre celé územie vtedajšieho Uhorska. V roku 1706 dom kúpil za 5000 zlatých Ján Sretter, generál v armáde Františka Rákocziho II. V roku 1761 objekt poškodil požiar.

Novým majiteľom sa stal poštmajster Ján Bitter. V 18. storočí boli na fasádu aplikované nové omietky a pôvodná štítová strecha, orientovaná kolmo na fasády, sa vymenila za rovnobežnú.

V 20. storočí sa prestavali prízemné miestnosti a obchodné prevádzky zmenili veľkosť aj dispozície otvorov na prízemí. V roku 1938 odkúpil dom od Tatrabanky Karol Beniač, posledný majiteľ objektu. Z obchodných prevádzok na prízemí tu mali obchody so železom, zbraňami a športovými potrebami Alojz Fischer, s látkami Antónia Kohútová a s remeňmi Jozef Lang. Na poschodí medzi okennými otvormi boli veľkoplošné výjavy. Išlo o vývesné reklamné štíty.

Thurzov dom bol 18. októbra 1944 zasiahnutý leteckou bombou, čím došlo k rozsiahlemu poškodeniu strechy, preboreniu takmer všetkých klenieb druhého poschodia a aj čiastočnému poškodeniu prvého nadzemného poschodia.

Thurzov dom postupne chátral, až bolo 24. októbra 1948 vydané povolenie na jeho zbúranie. V tom čase patril správe Bavlnárskych závodov V. I. Lenina v Ružomberku, ktoré sa viackrát pokúšali parcelu pod objektom predať a nový vlastník mal riešiť jeho asanáciu. Podmienkou bolo, že po zbúraní sa začne s výstavbou veľkokapacitného objektu.

Vzhľadom na pamiatkové hodnoty objektu bolo 6. augusta 1952 zrušené rozhodnutie o asanácii. Od augusta 1958 má po komplexnej stavebnej obnove v Thurzovom dome sídlo Stredoslovenské múzeum. Krátko po obnove bolo nutné pristúpiť k reštaurovaniu omietok. Práce viedol v rokoch 1969 – 1970 Ing. Úradníček, ktorý ich v roku 1974 nanovo reštauroval.

„V súčasnosti prebieha vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja kompletná reštaurácia fasády domu, podzemia, ako ja vnútorných priestorov, kde pre návštevníkov Stredoslovenské múzeum pripravuje novú expozíciu,“

hovorí Matúš Molitoris, vedúci prezentačného oddelenia SSM.