Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici v spolupráci s Múzeom SNP zvyčajne máva začiatkom novembra vo svojom každoročnom programe činnosti pietnu spomienku pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke.

Za účasti svojich členov, žiakov a študentov banskobystrických ZŠ a SŠ, ako aj predstaviteľov mesta a VÚC či spoločenských organizácií si tak dôstojne pripomínajú tragické udalosti po potlačení Povstania.

Tohto roku mala pietna spomienka v utorok 10. novembra predpoludním celkom iný charakter – kvôli karanténnym opatreniam zašla k Pamätníku obetiam fašizmu iba malá delegácia OblV SZPB na čele s predsedom Jánom Pacekom.

Napriek nežičlivým okolnostiam sa poklonili stovkám obetí represií, ktoré pripomína areál pamätníka. Uvedeným spomienkovým aktom chceli preklenúť obdobie, kedy pandémia koronavírusu nedovoľuje v plnom rozsahu napĺňať ich spoločenské poslanie – formovať vedomie o historických udalostiach nášho národa v období druhej svetovej vojny.

Zostáva veriť, že sa situácia upraví tak, aby bolo možné vrátiť sa k predchádzajúcim zvyklostiam. Prípadne ich cez prizmu neľahkej súčasnosti upraviť tak, aby mali ešte výpovednejšiu hodnotu najmä vo vzťahu k mladej generácii.

Pripomeňme si preto ťaživé obdobie spred 76 rokov aspoň v skratke – v Kremničke, či vlastne v neďalekom priestore južne od obce boli počas Povstania vykopané protitankové zákopy na obranu Banskej Bystrice.

Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných.

Na začiatku novembra 1944 bola už väznica preplnená, preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG. Za miesto popráv bola vybratá už spomínaná lokalita pri Kremničke.

K prvej hromadnej poprave došlo 5. novembra, potom postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších väznených až do 5. januára 1945. Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, k popravám dochádzalo ešte aj v Kremničke.

Celkom sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku. Z uvedeného počtu bolo 211 žien a 58 detí, najväčšiu časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450).

Okrem nich tu boli zavraždené desiatky civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov, vrátane zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl. Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo v Kremničke.

Autorom Pamätníka obetiam fašizmu v Kremničke je významný slovenský architekt Dušan S. Jurkovič, odhalený bol roku 1949, za národnú kultúrnu pamiatku ho vyhlásili o 14 rokov neskôr.

V roku bol 1995 doplnený aj o pamätník zavraždeným židovským obyvateľom – symbolickým svietnikom Menora – ktorého autorom bol slovensko- izraelským architektom Jurajom Arieh Fatranom.