Kresťanský svet slávi 6. januára sviatok Troch kráľov

SVIATOK
0 /

Vo štvrtok  6. januára 2022  je sviatok Troch kráľov a podľa ľudových zvykov chodia chlapci prezlečení za týchto troch kráľov po domoch. Spievajú koledy a predvádzajú trojkráľovú hru zobrazujúcu návštevu troch kráľov po narodení Ježiša v Betleheme chodením s hviezdou.

Kresťanský sviatok

Kresťania na Slovensku i vo svete si 6. januára pripomínajú sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov, ktorý sa slávi už od 3. storočia. Je to deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom.

V rímskokatolíckej cirkvi je 6. január prikázaným sviatkom, ktorého ústrednou témou je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do Betlehema pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary – zlato, kadidlo a myrhu. Troch kráľov – Gašpara, Melichara a Baltazára priviedlo k malému Ježiškovi svetlo betlehemskej hviezdy.

Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov a sú tiež témou vianočných a trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi počas slávnostných omší posväcujú trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymianom. Vo viacerých kostoloch bývajú popoludní alebo večer trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry.

Na sviatok Troch kráľov sa v minulosti zvykla konať aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov – G. M. B. Na mnohých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes.

Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále.

V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V byzantsko-slovanskom obrade (ale aj v iných východných obradoch) sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume – 6. januára.

Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa – 25. decembra. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce. 

Tromi kráľmi začínajú fašiangy

Na Troch kráľov sa definitívne končia vianočné sviatky a školákom zimné prázdniny, začínajú sa fašiangy. Do polnoci sa museli dojesť posledné zvyšky novoročných jedál. Nastáva obdobie zábav a hodovania. Vrcholom bola fašiangová zábava s maskami, ktoré predstavujú rôzne zvieratá.

Ukončením fašiangov je potom „pochovávanie basy“. Po fašiangoch kresťania dodržiavajú štyridsaťdňové obdobie veľkonočného pôstu, jedia jednoduchá stravu a nekonajú sa zábavy.

Podľa Biblie sa traja králi prišli pokloniť narodenému Ježišovi v Betleheme a priniesli mu vzácne dary – zlato, kadidlo a myrhu.

Zlato naznačovalo kráľovský pôvod dieťatka, kadidlo božskú podstatu jeho existencie a myrha, ktorá sa používala pri balzamovaní, bola vraj predzvesťou jeho golgotského osudu. Doteraz 6. januára navštevujú koledníci prezlečení za troch kráľov domy, na hlavách majú papierové čiapky alebo koruny a spievajú:

„My tria králi ideme k vám, zdravia, šťastia vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betléma myseľ naša.“ 

Svätenie vody a predpovedanie budúcnosti

V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: Gašpar + Melichar + Baltazár. Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom).

Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily. Veľký význam malo i svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom aj hospodárskym zvieratám, aby prospievali.

Počas trojkráľového večera sa predpovedala budúcnosť. Kto sa chcel dozvedieť, čo ho čaká, pripravil si 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil svoj hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo koho čaká.

Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie. V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora. Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Trojkráľové pranostiky

Ak je  jasno a v noci vidieť veľa hviezd, bude dobrá úrodu zemiakov, pšenice, ale aj veľa oviec a dobytka.

Jasné hviezdy veštia príchod tuhej a vytrvalej zimy – na Tri krále zima stále.

Ak je na Troch kráľov odmäk a teplé počasie, jar na seba v takom roku nedá dlho čakať.

Tri krále ľadové mosty stavajú alebo ich zboria.

Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.

Ak sa trblietajú v noci pred Troma kráľmi hviezdy, budú sa rodiť biele barany.   

Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.  

Traja králi prinášajú vlahu na polia.

Autor: (dem), Foto: ilustračné