Túto otázku si verejne položila prezidentka OZ NIE RAKOVINE Jana Pifflová-Španková a nie je sama. Napríklad v Českej republike sa to isté pýtal senátor a popredný onkológ z Brna prof. MUDr. Jan Žaloudík, CSc.
Boj s koronavírusom má prednosť
Podľa najnovších informácií ministerstva zdravotníctva SR sme od 6. marca do 1. mája 2020 mali 1 407 pozitívne testovaných pacientov na koronavírus a 24 obetí, pričom sa celkom testovalo 94 770 ľudí. Za posledné dní stúpa počet nových pacientov na COVID-19 denne po jednotkách, z ochorenia sa vyliečilo 608 pacientov.
Faktom je, že v okolitom svete sú dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 omnoho horšie jednak v počte infikovaných, ale najmä čo sa týka obetí, ktoré po infikovaní vírusom zomreli na zlyhanie životne dôležitých funkcií, najčastejšie pľúcneho charakteru.
Asi nikto si nedovolí spochybňovať nutnosť prijatých opatrení na zamedzenie šírenia nebezpečného vírusu, aj keď s ich postupným uvoľňovaním vzhľadom na nízky počet pribúdajúcich prípadov a stále hlbšie upadajúcu ekonomiku by Slovensko malo kopírovať okolité krajiny.
Tam je situácia zložitejšia, ale vlády sa nerozpakujú štartovať malé i veľké firmy, aby ľudia nepadli na kolená v dôsledku straty práce a príjmu. Nehovoriac o tom, že to bude stáť štát nemalé financie a zaťaží rozpočet krajiny na dlhé roky. Navyše čo sa týka nemocníc, tieto sa museli pripraviť na najhorší krízový variant šírenia koronavírusu medzi ľuďmi, v dôsledku čoho sa rušilo množstvo plánovaných operácií a vyšetrení pacientov s inými chorobami.
A čo rakovina?
V tejto súvislosti vyvstala otázka, či na Slovensku nie sú zdravotného hľadiska vážnejšie iné ochorenia obyvateľstva, než ako je aktuálne COVID-19. Verejne ju vyslovila prezidentka OZ NIE RAKOVINE Jana Pifflová – Španková:
„Onkologická situácia na Slovensku je oveľa vážnejšia ako situácia s COVID-19. Dokopy máme koronavírusom infikovaných okolo 1 400 ľudí s 24 obeťami. Pre porovnanie rakovina každý rok pripraví u nás o život takmer 14 000 pacientov. Denne pribudne 94 chorých na rakovinu a 38 ľudí zomrie!“
Podľa Jany Pifflovej – Špankovej existuje reálna predstava, koľkým ľuďom by sa dalo zachrániť život, keby sa na Slovensku, podobne ako pri COVID-19, rozbehli skríningové testy pre 2 000 až 5 000 ľudí denne:
„Na riešenie následkov koronavírusu je vyčlenených 1,5 miliardy eur. Keby sme z toho dostali aspoň 5 percent na skríning kolorektálneho karcinómu, zachránime 2000 ľudí.“
Napríklad rakovina hrubého čreva a konečníka by nemusela byť smrteľná, keby sme ju zistili včas. Realita je však taká, že zo 4 000 ľudí, ktorí na ňu u nás ročne ochorejú, polovica zomrie. A to bolo v dobrých časoch pred koronavírusom! Ten zastavil sľubne sa rozbiehajúce skríningy, teda cielené vyhľadávanie ochorenia v populácii.
Pifflová – Španková pokračuje:
„Každá štvrtá kolonoskopia končí pozitívnym nálezom. Tri až päť percent pozitívnych testov má už kolorektálny karcinóm, štyridsať percent pozitívnych testov na okultné krvácanie má polypy, ktoré sa môžu zvrhnúť na nádor, ale keď ich odstránime, nebude z toho rakovina.“
Nezabúdajme na iné vážne ochorenia
Prezidentka pacientskej organizácie upozorňuje, aby sa v prehnanej starostlivosti len o jednu zdravotnícku problematiku, akou je COVID-19, nezabúdalo na tie ďalšie. Pred koronou sme na Slovensku ročne zachytili do 3 000 pacientok s karcinómom prsníka. Väčšina žien si niečo našla a prišla. Lenže teraz sa boja alebo ich návštevu lekári odsúvajú, pretože nie sú akútnymi prípadmi. Navyše skríningové vyšetrenia, ktoré prepláca štát a mohli by zachrániť 300 žien, čo už prišli neskoro, momentálne stagnujú.
„Len pomaly sa opäť rozbiehajú skríningy kolonoskopie, ale bolo by potrebné ľudí upokojiť, začať situáciu uvoľňovať, aby sa zas pacienti začali dožadovať vyšetrení, pretože teraz sa ambulanciám neraz zbytočne vyhýbajú. Testy na okultné krvácanie tiež stoja, lebo tie sú v rukách všeobecných lekárov ako súčasť preventívnej prehliadky pre ľudí od 50 rokov. V tejto situácii sa totiž preventívne prehliadky takisto odsúvajú,“
vysvetľuje Jana Pifflová – Španková a dodáva:
„Ďalší skríning, a to krčka maternice, spustil štát v novembri minulého roka. Test je k dispozícii v ambulancii gynekológa, avšak informačná kampaň sa neurobila, takže o tom máloktorá žena vie. My ako pacientske združenie sme preto plánovali rozbehnúť kampaň, aby sa o tom vedelo, bohužiaľ ju pre koronavírus presúvame na jeseň.“
V radoch pred nemocnicami donedávna stáli aj onkologickí pacienti. Aktuálne majú rovnako ako tehotné ženy a imobilní pacienti prednosť. Stav výskytu a dopadov rakoviny na ľudí je v našej krajine alarmujúci a problém dlhodobo pretrváva. Korona ho ešte zhoršila.
„Keď sme chceli televízne spoty pred správami s pozvánkou na prevenciu – nedalo sa. O Covid-19 sa vysielajú spoty dokola. Pán boh zaplať… ale, koľko životov sme tak už mohli zachrániť pred rakovinou a nedalo sa. Koľko sme ich mohli ochrániť povinným skríningom, systematickým vpúšťaním moderných liekov, technológií, modernizovaním pracovísk…. Teraz sa môžeme legitímne pýtať, či boj s rakovinou budeme brať rovnako vážne, ako boj s koronavírusom,“
uzatvára tému Jana Pifflová – Španková.
Azda nezaškodí vypočuť si v kontexte podobný názor českého senátora prof. MUDr. Jana Žaloudíka, CSc, popredného onkológa z Brna:
Zdroj: (tom), Bratislavskenoviny.sk a Superbabky.sk, Foto: ilustračné