Od utorka 19. mája Múzeum SNP sprístupňuje pre návštevníkov aj expozíciu na Kališti. Otvorená bude každý deň okrem pondelka vždy od 10:00 do 17:00 hod.

Múzeum SNP sa obracia na návštevníkov s nasledovnou prosbou:

„Prosíme Vás o dodržiavanie nasledovných hygienických predpisov – vstup do domčekov je obmedzený na maximálne 5 osôb alebo rodinných príslušníkov a pri vstupe je potrebné mať prekryté horné dýchacie cesty rúškom, šálom, šatkou a podobne Zároveň pokračujeme aj spoznávaní histórie Kališťa, tentoraz krutej tragédie, ktorá sa tu odohrala.“

Kalište 1944

Obec Kalište je známa najmä hrdinstvom a obetavosťou jej obyvateľov počas 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Už v lete 1944 tu dochádzalo k prvým výsadkom partizánskych skupín a prví obyvatelia Kališťa sa stretávali s partizánmi. Po vypuknutí SNP, už 10. septembra 1944, vytvorili obyvatelia na čele s Júliusom Mistríkom a Teodorom Palúchom Revolučný národný výbor a začali organizovať pomoc povstalcom.

Geografická poloha predurčila Kalište na centrum partizánskeho oddielu Napred pod velením pplk. Michaila Petroviča Osipova-Morského. Ten bol počas SNP náčelníkom štábu partizánskej skupiny Žiar. Od 22. 3. 1945 bola jeho skupina podriadená oddielu Slovan, Slovenskej národnej partizánskej brigády.

V Kališti sídlila aj časť partizánskej brigády Smrť fašizmu pod velením Stepana Silantieviča Petrova-Korpuľova. V čase SNP bol veliteľom 18-člennej sovietsko-československej spravodajskej skupiny partizánov, ktorá 19. 9. 1944 priletela z Moskvy na letisko Tri Duby pri Zvolene a zorganizovala partizánsky oddiel Petrov, ktorý bol pod jeho velením začlenený do brigády Smrť fašizmu.

Časti partizánskej brigády Smrť fašizmu velil vtedy aj Alexej Afanasjevič Martynov. Ten vytvoril, po pribratí príslušníkov dvoch východoslovenských divízií, oddiel Stalin. V brigáde Smrť fašizmu, ktorá pozostávala z niekoľkých partizánskych oddielov, bojovali Slováci, Česi, Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Juhoslovania, Maďari, Francúzi, Rakúšania a Nemci. Vybudovali si zimný tábor a partizánsku nemocnicu v Balážoch.

V oblasti osady pôsobila od decembra 1944 aj časť partizánskeho oddielu Pomstiteľ, ktorému velil mjr. Semion Georgievič Morozov. Jeho základ tvorila 22-členná sovietsko-československá partizánska organizátorská skupina Vernyje, ktorá bola vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia do oblasti operácií partizánskej brigády Sergej, a to do Vyšnej Jablonky v Poľsku. Koncom októbra 1944 oddiel odišiel spolu s brigádou Smrť fašizmu do priestoru severného Slovenska a odtiaľ sa postupne presunul do Nízkych Tatier a usadil sa v priestore Balážov.

Po okupácii Banskej Bystrice jednotkami nemeckej armády sa začala časť nemeckých síl sústreďovať práve na juhozápadných výbežkoch Nízkych Tatier. Nemecké vojenské jednotky a narýchlo formujúce sa protipartizánske teroristické skupiny začali podnikať výpady do okolitých osád. Na toto územie prenikla aj jednotka z SS-divízie „Dirlewanger“ a juhovýchodne na línii Kyslá voda a Kalište operovala bojová skupina SS „Schill“. Väčšinu útokov partizáni odrazili a urobili úspešné protiútoky, keďže dôkladne poznali terén a mali podporu civilného obyvateľstva.

Prvá nemecká jazdecká vojenská hliadka prenikla do osady Kalište koncom októbra 1944. Nakoľko sily partizánov ešte neboli dostatočné, bolo medzi Revolučným národným výborom na Kališti a partizánmi dohodnuté, že sa im nebude klásť odpor, aby sa nepomstili na civilnom obyvateľstve. Nemeckí vojaci tak mali osadu pod kontrolou celý deň.

Neskôr sa brutalita nemeckých jednotiek rozrástla. Prvotriedne vyzbrojená silná nemecká skupina podnikla 14. novembra 1944 neočakávaný prepad partizánskeho oddielu, ktorý odpočíval v blízkosti Kališťa. Nemci Kalište obsadili, ostali tam i cez noc a urobili domové prehliadky. Pri bojoch došlo k stratám na životoch na obidvoch stranách. Zahynulo 9 partizánov a 19 bolo ranených. Partizáni neskôr odpovedali protiútokom a opäť obsadili Kalište.

Dňa 11. decembra 1944 Nemci znovu prepadli Kalište, a to smerom od Moštenice. Partizáni útok nepriateľa odrazili. Zahynulo 11 ľudí zo strany povstalcov a 19 bolo ranených. Na strane protivníka zahynulo 26 vojakov. Potom sa Nemci stiahli do Moštenice a sľubovali pomstu.

Situácia bola pre obyvateľov Kališťa v týchto chvíľach mimoriadne kritická, keďže sa nachádzali v priamom ohrození života. Ich postavenie sa zhoršilo, keď do osady prenikla časť maďarských vojakov, bojujúcich na strane nemeckej brannej moci, kedy prepukla v osade epidémia týfusu. Chorých museli izolovať a umiestniť do zemľaniek. Na Kališti okrem maďarských vojakov na týfus zomrelo 25 obyvateľov.

Kalište 1945

V súvislosti s ústupom jednotiek nemeckej armády z východného frontu prenikla do osady dňa 17. marca 1945 ďalšia nemecká výzvedná hliadka. Ráno 18. marca 1945 sa do obce vrátilo vojsko v počte asi 300 mužov.

Tento dátum sa zapísal do kroniky ako posledný a najtragickejší v celej histórii tejto malej horskej osady. Nemci obkľúčili južný a východný okraj osady a ostreľovali hlavnú cestu, ktorá ako jediná bola pre vysoký sneh schodná. Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Manželku Alexandra Bučka Jolanu Bučkovú zastrelili na prahu vlastného domu.

21- ročná Tonka Komorová bola zasiahnutá dávkou z automatu pri tom istom dome. Vo vlastnom byte nacisti zavraždili 61 – ročného Jána Kaliského. Na hornom konci osady, v dome, ktorý bol vtedy označený číslom 7, zhorela za živa v plameňoch Sabína Mistríková spolu so svojím synom Emilom Mistríkom, 17 – ročným Vasilom Longauerom a jeho 18 – ročným priateľom, robotníkom Vladom Kamhalom.

V horiacich troskách svojho domu našiel smrť tiež Gustáv Kaliský a 67 – ročná Anna Kaliská. Za živa upálili i bezvládnu 90 – ročnú starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú.

Výsledkom beštiálneho nacistického vraždenia  bola smrť 14 nevinných  ľudí a smutný fakt, že osada sa zmenila na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6, do ktorých sa nasťahovali tí, čo prežili. 58 rodín tam žilo v stiesnených podmienkach ďalej aj s obavami, či sa Nemci opäť nevrátia.

Po oslobodení (na siedmy deň po tragédii 25. marca 1945) ďalší pobyt v obci už nebol možný.

Kalište tak zostalo jedinou obcou spomedzi všetkých obcí vypálených na Slovensku v dôsledku fašistických represálií, v ktorej nebol obnovený život a stalo sa symbolom všetkých slovenských obcí postihnutých tragickým osudom..

Pre obyvateľov Kališťa boli potom vybudované nové domy na ulici Nové Kalište na Fončorde v Banskej Bystrici. Treba povedať, že návšteva pamätného Kališťa – súčasnej oázy ticha a krásnej prírody poznačenej mementom vojnovej tragédie spred 75 rokov, je príjemný a zaujímavý výlet aj pre rodiny s deťmi.