O chvíľu sú tu – Vianoce, sviatky radosti a pokoja. „Už se zase těšíme na Jéžíška, copak nám letos nadělí.“ Zamyslime sa trochu nad ich prežívaním.

Vianočný čas

Minulé Vianoce som necítila NIČ. Žiadna vianočná nálada, žiadna radosť zo života. Čakala som, kedy už bude po Vianociach a vrátime sa všetci do práce a každodennej rutiny, aby som nemyslela na svoj súkromný život, ktorý sa mi tak trošku domotal a uberal sa pre mňa neželaným smerom.

Všetky sny, plány a ilúzie z minulého roka a môjho života vôbec sa proste nesplnili a už som im prestala aj veriť.  Vôbec som si tento sviatok nevychutnala.

Ani som si nevšimla, aké mám šťastie, že nie som na Vianoce sama, že som so svojimi blízkymi, rodinou, že mám čo jesť, kde spať a vykúrený domov. A keby ma niekto začal presviedčať o vianočných zázrakoch a zaspieva mi „Jingle Bells…“ tak asi by dobre neskončil.

Bola som presvedčená, že Vianoce sú len pre zamilované páriky, ktoré si sŕkajú spoločne rannú kávu alebo varené vínko, pozerajú spolu vianočné rozprávky a filmy, smejú sa, pečú spolu koláče a vychutnávajú si romantickú atmosféru spoločne v náručí a kompletnej funkčnej rodine.

A kde sa vzala táto absurdná naivná predstava o dokonalých Vianociach v mojej hlave? Asi som pozerala príliš veľa romantických vianočných filmov plných lásky a zázrakov na DOMA a Prima Love. Neverte tomu! Takto to fakt nefunguje. Rosamunde Pilcher ani Inga Lindsröm nežijú v každodennej realite našich vzťahov či životov a v slovenských rodinách podľa mňa v živote neboli.

A takéto filmy skôr škodia všetkým single a opusteným dušičkám, ktorí sa práve s niekým rozišli, niekto ich sklamal, či roky sa nevedia spamätať z bývalých vzťahov, stratených lások a cítia sa osamelí…je treba pozerať tieto sladké „cucu“ filmy s riadnou dávkou nadhľadu.

A vtedy som svojej kamoške Aničke, ktorá miluje Vianoce a každý rok sa na ne teší ako blcha, napísala hnusnú správu „Vianoce sú len pre zamilované páry. Už nech je po nich.“

…strih v čase. Tento predvianočný čas…otočka o 180°. Ospravedlňujem sa Aničke za minuloročnú vianočnú sms a dnešná správa by znela: „VIANOCE SÚ PRE VŠETKÝCH A BUDÚ TAKÉ, AKÉ SI ICH SAMI UROBÍTE.“

A viete prečo nastala u mňa táto zmena? Mám RECEPT NA VIANOČNÚ NÁLADU. Všetko je to v našich hlavách a vnútornom nastavení. Opäť…ako vždy. Zmena nepríde zvonka, ale zvnútra, v nás sa musí niečo zmeniť. Takže sľúbený recept.

Darčeky? Menej je viac

Toho roku mnohí z nás budú mať menší rozpočet. No a čo? Kto povedal, že darčeky musia byť drahé alebo „hodnotné“, aby si ich ten druhý vážil alebo z nich mal radosť? Tento rok som každému, koho chcem obdarovať zaobstarala niečo malé, lacné a symbolické.

Každý ten darček vyjadruje to, ako obdarovaného vnímam a čo mu napríklad prajem do budúcna. Mňa osobne darčeky nevzrušujú, hoci mám na štedrý deň meniny. Vždy dám rodine zoznam praktických vecí, ktoré potrebujem, aby sa netrápili, čo majú kúpiť a je mi fuk, čo mi kto dá.

Radšej druhých obdarúvam než od nich darčeky prijímam, ale vždy ocením nie darček, ale ten pokec k nemu. To, akým spôsobom človek premýšľal, keď mi ten darček vyberal alebo vytvoril vlastnými rukami. Skúste nájsť úplnú lacnú blbosť alebo vyrobte hoci aj ikebanu z čačiny a zapichnite do nej nejaký symbolický predmet, ktorý Vám toho človeka pripomína. Bude aspoň sranda.

Vyzdobte si všetko a hocičím čo nájdete

Tento rok som zo zásuviek a krabíc vytiahla všetky možné vianočné blbosti, aké som našla. Tu tiež platí menej je viac, ale každý má svoj vkus. Možno pre iného je viac a ešte viac lepšou alternatívou. Tak si to urobte tak, ako vám vyhovuje.

Zapnite všetky tie svetelné reťaze, vyrobte si originálny strom, keď aj z dreveného rebríka alebo konára z borovice. Vytaste na police tých sobov, Santa Clausov, čertov, anjelov, snehuliakov…no a čo. Aspoň na Vianoce sa nám naša infantilnosť a gýčovitosť odpúšťa. Hlavne sa nestresujte, že Vám obrus neladí so stromčekom alebo že v Betleheme nemá čo hľadať čert či detská hračkárska motorka.

Náš hlinený Betlehem, postavený na machu vyhrabaného spred domu, každoročne privíta „nového člena“. Je to skoro ako rituál, keď jedenkrát do roka z tých zaprášených krabíc vyťahujeme storočné ozdoby z čias 80-tych rokov. Proste spomienky a ťažké retro.

Hudba je najdôležitejšia

Kedysi som si začala vianočné vypalováky púšťať už v novembri. Lenže potom sa stalo, že už koncom novembra mi šli na nervy. Nuž treba poznať mieru. Každopádne mám svoj obľúbený playlist, kde nesmie chýbať Michael Bubble so svojím Christams albumom, George Michael a jeho „Last Christmas“ či Frank Sinatra „Haveyourself a Merry Little Christmas“-

Neviem si predstaviť Vianoce bez mojich obľúbených skladieb. A viete čo je super? Že tento rok sa Vám tak nezhnusia, lebo väčšina obchodov bude zrejme zatvorená, takže tie skladby budete maximálne tak počuť v telke, z rádia alebo u Vás doma, keď si ich sami pustíte.

Gastronómia musí byť

Tak ruku na srdce, ak sa povie vianočné alebo predvianočné menu, čo sa Vám vybaví? Neviem si predstaviť Vianoce bez vianočnej „chudobnej kapustnice“. My totiž robíme len takú kyslú so sušenými hríbmi, nič viac do nej nedávame.

Vysmážaný kapor a zemiakový šalát, figové guľky od mojej tety a vianočné „potkany“, ktoré sú podľa mojej mamy zajačiky, tiež figové, vanilkové rožky a medovníky, plnené „oriešky“ so sladkou žĺtkovou plnkou, no a keby sme s otcom neokoštovali na Štedrý deň ráno vianočný likér alebo pri večeri Cinzano a pritom nežartovali o Vianociach a zvykoch, tak by sa to ani nerátalo. Jedlo a obľúbené drinky proste robia Vianoce.

Vône Vianoc

Viete si predstaviť Vianoce bez vône medovníkov alebo klinčekov či škorice? Kamarát mi spomínal, že si s frajerkou kúpili sprej s vôňou medovníkov. Vraj keď si takto nasprejujú byt, tak vonia akoby práve napiekli perníky.

To len poznámka pre „lenivé gazdiné“, ktoré potrebujú oklamať budúce svokry a tváriť sa ako usilovne piekli. Každopádne pre mňa je top vôňa na Vianoce vôňa jedle, borovice, škorice a klinčekov. Ale nájde sa u mňa aj zmeska do aroma lampy „vianočné kúzlo“. Skúste si privolať to Vaše vianočné kúzlo obľúbenou vôňou.

Tešte sa z prítomnosti blízkych bytostí

Ak nemôžete tráviť čas s tými, ktorých by ste najviac chceli mať pri sebe, tak sa tešte z prítomnosti tých, ktorých pri sebe mať môžete alebo si urobte Vianoce v iný deň. Ani ja tento rok nemôžem byť s mojím najmilovanejším človiečikom na Štedrý deň.

Tak viete čo? Urobím si Vianoce inokedy, keď toho človiečika budem mať pri sebe. Veď komu záleží na dátume? Záleží predsa na atmosfére. A ak aj na Štedrý deň nebudete mať s kým tento sviatok stráviť, skúste si ho urobiť s domácim zvieratkom. Berte ho ako toho najlepšieho kamoša, s ktorým trávite sviatky.

Alebo ak už ste sami a potrebujete spoločnosť, tak vybehnite suseda ponúknuť koláčom, čo ste práve napiekli, alebo mu len choďte zaželať Šťastné a Veselé. Veď vždy sa všetko začína smerom od nás/ zo srdca von a nie naopak. Nečakajte, kým niekto príde za Vami. Vy choďte von, do spoločnosti. Urobte ten krok ako prví.

Charita a pomocná ruka pre iných

Pre niektorých je to možno klišé, ale všimli ste si, že Vianoce v mnohých prebúdzajú chuť iným pomáhať? Je jedno či pošlete peniaze nadácii alebo darujete veci na charitu, uvaríte polievku pre bezdomovcov…všetko sa počíta. Vždy je komu pomáhať, vždy je na mieste urobiť „dobrý skutok“ a niečo láskavé pre druhých.

Minulý rok som sa pred Vianocami aj ja zúčastnila jednej akcie, ktorú organizovala jedna výnimočná žena s veľkým srdcom, ktorú nesmierne obdivujem. Mojou úlohou bolo robiť, čo treba, vybaľovať krabice, triediť potraviny či šatstvo a nakoniec vítať a usádzať prichádzajúce rodiny s postihnutými deťmi, ktorí si prišli vyzdvihnúť potravinové balíčky, pomôcky pre deti do školy či oblečenie.

Títo ľudia žili z invalidných dôchodkov na pokraji chudoby a mnohí si prešli veľmi ťažkým osudom, nehovoriac o tom, že sa starali o deti či vnúčatá so zdravotným postihnutím. Ja osobne som podľa mňa neurobila pre ne NIČ. Len som tam prišla a pomohla kamoške s vecami. Organizoval to niekto celkom iný. Ale viete čo? Najviac obdarovaná som sa cítila ja.

Pretože keď vidíte „VIANOČNÝ ZÁZRAK A LÁSKU PRIAMO PRED OČAMI“ tak zabudnete na svoje problémy či samotu. Ich príbehy a všetka ta pomoc, ktorá sa pre nich v ten deň našla a uskutočnila je ten najväčší zázrak a dar, aký môžete vidieť a zažiť.

Nečakajte na splnenie svojho sna

Nemusíte čakať kým sa Vám splnia sny a predsavzatia, žite tak, akoby ste už dnes mali všetko, čo k životu a šťastiu potrebujete. Viete čo som si priala minulý Silvester? NIČ. „Nech sa deje čo sa diať má“. A bolo to.

Žiaden stres z toho, či sa mi budúci rok znovu nepodarí schudnúť vytúžených 8kg alebo že budem viac šetriť, zdravšie jesť, viac športovať. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vlastne túžite a snívate práve o týchto konkrétnych veciach? Čo je za tým? Prečo si myslíte, že šťastie príde, až keď…?

Niečo Vám poviem. Málokto tuší, čo vlastne v živote chce a už vôbec nik netuší, čo naozaj potrebuje. A niektorí dokonca ani nevedia, čo im robí radosť a čo ich baví. Prestali sa vnímať zo svojho uhla pohľadu. Snažia sa vyhovieť predstave okolia, zapáčiť sa iným. Ale nikdy sa možno nezamyslia nad tým, čo už teraz majú, čo je ich prednosťou, čím sú výnimoční, čím druhých už dnes obohacujú.

Lebo keby sa nad tým zamysleli, prišli by na to, že sú dokonalí takí, akí sú práve tu a teraz. Netreba vôbec nič meniť. Zabudli sme sa tešiť a byť spokojní s tým akí sme a s tým, čo máme. Sústreďujeme sa na to, čo nemáme a akí by sme v ideálnom prípade chceli byť.

Všetko je tak ako má byť. Karma sa aj tak postará o všetky naše „dlhy“, ktoré si zaplatíme do posledného centu…a „odmeny“ za naše zásluhy a činy, a vráti nám aj s úrokmi všetko to, čo sme svetu a ľuďom urobili a dali.

Funguje presne ako hodinky a je zrkadlom našich skutkov a myšlienok. Takže nebojte sa, alebo bojte sa…svet sa k Vám zachová presne tak, ako ste sa Vy zachovali voči svetu. Inak povedané „Nerobte druhým to, čo sami nechcete, aby druhí robili Vám“ a bude to všetko v poriadku. Stačí sa toho držať.

Chvalabohu, že život má s nami svoje vlastné plány. Niekedy je proste lepšie, že nie ste vo vzťahu práve s tou konkrétnou osobou, po ktorej roky túžite, lebo po rokoch možno zistíte, že to nie je tak úplne ideálny partner pre Vás a že ste toho pravého našli v inom čase a na inom mieste.

Že ste dostali od života niečo oveľa lepšie. Skrátka ak nedostanete to, po čom túžite, tak to možno znamená, že je pre Vás niekde pripravené niečo omnoho lepšie, o čom sa Vám ani nesnívalo. A tak je to so všetkým. Aj s prácou, o ktorú ste prišli. Napadlo Vás, že je možno čas vykročiť iným smerom a skúsiť nové veci, hoci sa vnútri tej zmeny bojíte? Veď kedy by ste sa prinútili myslieť a konať inak?

Strach by Vás brzdil. Nenašli ste odvahu zmeniť veci, tak ich život zmenil za Vás. Tak mu za to poďakujte, že Vás nakopol a nasmeroval inam.

Pamätáte na film „Forrest Gump“? A ten slávny výrok hlavného hrdinu: „Moja mama vždy hovorievala…život je ako bomboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš“.

Forrest skrátka vedel žiť a byť šťastný a spokojný za každých okolností.Učte sa byť ako Forrest a povedzte si „tak fajn“ a iba žite to, čo Vám život práve naservíroval a skúste v tom hľadať odpoveď na otázku: „V čom je dobré to, čo sa mi stalo?“ Verím, že na to prídete. Šťastné a Veselé Vám v predstihu prajem…