Vladimír Sklenka: Kúpele Korytnica – slovenské Švajčiarsko

Blog
19 /

V súčasnosti počujeme a vidíme v médiách ako ničí požiar české Švajčiarsko a saské Švajčiarsko. O našom Švajčiarsku kúpeľoch v Korytnici, kde zastal čas,  som písal presne pred 4 rokmi na stránkach Bystricovín  https://www.bystricoviny.sk/tip-na-vylet/vladimir-sklenka-kupele-korytnica-ktorych-zastal-cas/ .

V Korytnici zastal čas

Kúpele Korytnica na hraniciach Banskobystrického a Žilinského kraja, nie sú najstaršie, ale boli najvyššie položenými kúpeľmi nielen v bývalom Uhorsku, ale aj v Československu. Kúpele, ktoré sa mali stať od roku 1859 českými Karlovými Varmi naďalej chátrajú – nezničil ich požiar ani žiadna pohroma, len…  Už v roku 1859 tu bola dokonca plnička sklenených fliaš a voda z Korytnice sa dostávala do celej vtedajšej Rakúskej monarchie.

História kúpeľníctva v Korytnici siaha až do 16. storočia. Jej minerálna voda získala v minulosti významné prestížne ocenenia na svetovej výstave 1873 vo Viedni a 1904 v americkom St. Louis. Od roku 1908 do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica zo smeru Ružomberok – Korytnica.

Na prelome 19. – 20. storočia patrili kúpele  Korytnica k  najvýznamnejším kúpeľom Rakúsko – Uhorska. Kúpele síce prežili dve svetové vojny, počas tej druhej tu bola dokonca povstalecká nemocnica, fungovali počas socialistickej éry, nejaký čas po revolúcii, ale napokon neprežili obdobie po privatizácii a v roku 2002 skončili v konkurze. Dnes sú kúpele tvorené schátranými budovami s prehnitými drevenými trámami a schodiskami.

Kúpele v Korytnici prežili dva veľké požiare, jeden v roku 1911 a druhý v roku 1921, kedy zhorela väčšina drevených budov (ale skoro neprežili 21. storočie). Tento stav donútil majiteľov predať majetok na dražbe. Majetok získala spoločnosť Liptovská sporiteľňa, ktorá kúpele obnovila a v roku 1927 poskytovala v nových priestoroch ubytovanie až pre 250 hostí.

Počas druhej svetovej vojny tu dokonca fungovala i vojenská povstalecká nemocnica. V roku 1941 sa Korytnica stáva kúpeľmi Ústrednej sociálnej poisťovne v Bratislave. Roku 1949 prešla do správy Národnej poisťovne a od roku 1953 ju začlenili do Správy kúpeľov, sanatórií a zotavovní Revolučného odborového hnutia, v roku 1957 Korytnicu prevzala štátna zdravotná správa a tá tu zaviedla nielen aktívne plnenie fliaš na minerálku z prameňa Klement.

Nebudeme bedákať na stavom kúpeľov v Korytnici, ale veriť v to, že hádam sa nájde sila na Slovensku a Slovensko si začne chrániť svoje pamiatky a  prírodné vodné bohatstvo a hlavne s citom. A to v dobe, keď sa na nás chrlí množstvo správ o dôležitosti ochrany životného prostredia a nedostatku vody a vodných zdrojov. Po štyroch rokoch sa budem venovať teraz  najstaršej histórii týchto kúpeľov, ktorá má svoje čaro.

Korytnická dolina v roku 1859      

Korytnica je veľkolepá horská kotlina v hlbokých liptovských horách deliacich liptovskú stolicu od zvolenskej stolice. Leží pod vysokou horou Prašivá.

Ľud kotlinu nazýva Medokýšskou dolinou, pretože tu 3 zdravé minerálne pramene sa nachádzajú, pre ktoré sa Korytnica kúpeľným miestom stala. Korytnicou sa nazýva vlastne celá osadská dolina, za dedinou Osada na liptovskej strane až k týmto kúpeľom.

Kúpele v Korytnici v roku 1859

„Kúpele v Korytnici sa každým rokom rozvíjajú a ich rozvoj sľubuje stať sa v rakúskom mocnárstve kúpeľmi ako sú svetoznáme Karlovarské kúpele v Čechách. Aký je to rozdiel medzi starou Korytnicou v roku 1851 a novou Korytnicou v roku 1859! Až do roku 1851 tu boli len 4 budovy a síce: riaditeľská budova so starou kuchyňou, Sollusovský dom, budova jedálne (Speisesaal),  jeden kúpeľný dom – vlastne tiež len obyčajná budova k bývaniu.

Teraz v roku 1859 tu už stojí okrem 2 kúpeľných budov a hostinca (hostinec sa nazýva aj pustovňa), ďalších krásnych 12 budov s vkusne upravenými 41 izbami, potom šopa pre vozy a kone a budova k zapchávaniu fľašiek s medokýšom. K okrase kúpeľov slúžia prístrešky nad albrechtovským a františko – jozefským minerálnymi žriedlami, aby sa hostia i v čase daždivom pri pití vody mohli prechádzať, ďalej je tu kvetinový skleník, 4 fontány v krásnom korytnickom prostredí a iné podobné predmety.

Predtým odvšadiaľ viedli do Korytnice len krkolomné cesty, teraz spojuje ju s ostatným svetom aspoň z jednej strany pevná vozová cesta. Je to cesta jedľami a topoľmi vysádzaná, ktorá sa napája na trnavsko-krakovskú cestu vedúcu od Banskej Bystrice cez velebný vrch Šturec do Liptova.  

Chvályhodnú vec teda urobili, keď cisársko-kráľovskému finančnému riaditeľovi v Ružomberku Václavovi Kochovi, vďační ctitelia jeho pomník v roku 1856 na spôsob dreveného pavilónu na 8 stĺpoch stojaceho urobili s týmto nápisom „Venceslao Koch, caeasareo regio financiarum consiliario sanati at aegroti spe salutis recreati ex pio gratoque sensu lubentes posuere MDCCCLIV“. 

Václav Koch sa snaží, aby sa kúpele Korytnica stali znamenitým a svetoslávnym liečebným ústavom, on pamätal aj na to, aby hostia okrem prirodzenej liečivej vody, využívať mohli aj prameň božský a pre tie účely postavil v Korytnici aj kaplnku. Vnútrajšku drevenej kaplnky dominoval maľovaný obraz svätého Ondreja.

Na začiatku doliny stála brána, ktorá vítala prichádzajúcich s nápisom „Chorým spásu“ a s odchádzajúcimi z kúpeľov sa lúčila nápisom „Zdravým útechu“. Brána bola ozdobená rakúskym orlom a čierno – žltými rakúskymi zástavami.

Najväčšou slávnosťou bolo posvätenie kaplnky 25. augusta v roku 1859. Na následnej hostine na ktorej hrala slovenské pesničky slovenská cigánska hudba Piťova zo Svätého Mikuláša mali poprední hostia príhovory po nemecky, maďarsky, ale kňaz profesor slovenského cisársko-kráľovského gymnázia z Banskej Bystrice Juraj Slota predniesol svoj nádherný príhovor po slovensky.“

Juraj Slota

O korytnických kúpeľoch v roku 1859 píše kňaz a profesor slovenského cisársko -kráľovského vyššieho katolíckeho gymnázia Juraj Slota.  Pôvodne mal po slovensky 25. augusta v roku 1859 viesť kázeň pri príležitosti posvätenia drevenej kaplnky svätého Ondreja v Korytnici.

Nakoniec ho nahradil pán farár, ktorý viedol ceremoniál po nemecky. napriek tomu Juraj Slota na záverečnej hostine vystúpil po nemeckých a maďarských príhovoroch po slovensky:

„A komuže sa  väčšie dobrodenie stalo založením a povznesením korytnických kúpeľov, ako nám Slovákom, ktorí po právosti Korytnicu svojou nazývame? Stojac teda na zemi otcov našich slovenských ja syn národa slovenského slovenským hlasom volám: Vysokoblahorodeného pána peňažného radného Václava Kocha, ktorý zvelebením Korytnice ľudu slovenskému nielen mocný prostriedok k nadobudnutiu strateného zdravia, ale i nové žriedlo výrobku k zlepšeniu jeho blahobytu otvoril a prístupné učinil, nech i s jeho drahou rodinou pri dobrom zdraví a hojnom požehnaní všemohúci a dobrotivý Hospodin mnohé premnohé roky zachová! Sláva mu!“ 

 

Gustáv Adolf Šefránka

Doktor Liptovskej župy a Korytnických kúpeľov Gustáv Adolf Šefránka o kúpeľoch písal v roku 1863.  Korytnica zaznamenala neuveriteľný rozvoj od roku 1852, kedy sa urobili prvé  rozbory minerálnej korytnickej vody. V roku 1863 už bola jedným z významných liečebných miest vo vtedajšom Uhorsku.

„Korytnická dolina dostala svoj názov od slovenského pomenovania koryto – pretože pripomína tento tvar. Minerálne pramene v Korytnici patrili k Lučianskemu lesnému revíru v rámci Likavského komorského panstva. Prvé zachované správy o korytnickej minerálnej vode pochádzajú z roku 1600. Vtedy podaný z dediny Lúžna nosili minerálnu vodu grófovi Štefanovi Illesházymu na Likavský hrad. Príležitostne ich navštevovalo panstvo. Až v rokoch 1830 – 40 nechal riaditeľ Colinari tu postaviť domček a kuchyňu, kde sa nachádzala jedna spoločenská miestnosť. Budova sa nazývala Starý Speisesaal.

Následne postavil soľný nájomca z Ružomberku pán Solus jeden malý domček, ktorý sa nazýval Solusov domček. Zásluhou Václava Kocha začala sa Korytnica rozvíjať. Bol tu postavený Dobákov domček pomenovaný podľa právnika Dobáka), kvetinový skleník, hostinec, domy: dom Resina (nazývaný v minulosti Hnedý dom), Husár – Somsischov dom s fontánou (Husár bol statkár z Pešti), Blaškovičov dom, dom Portici, hostinec s krásnym názvom Pompeje a krásna terasa s kolkárňou, aby sa mali hostia v Korytnici kde zabaviť. 

V Korytnici stála drevená kaplnka svätého Ondreja, nový Eisertovský dom, dom Senectus, dom Concordia, Švajčiarska chata, budova Speisesaal (niekdajšie príbytok riaditeľa) dom Omnibus, domy Castor a Polux, Kúpeĺný dom, Horáreň, viacero fontán a nový kúpeľný dom. Korytnické pramene boli 4 jeden v Albrechtovom pavilóne (nazývaný Albrechtov alebo Dolný prameňň, Garibaldiho prameň, prameň Františka –  Jozefa a premeň Sofia (nazývaný aj Horný prameň) – okrem toho boli objavené ďalšie 2 pramene, ktoré ešte však nedostali názov. Pre hostí boli pripravené do krásneho okolia, rybačka, poľovačka, spoločenské hry, čitáreň, muzika predovšetkým Jožka Piťa z Liptova a tanečné zábavy.“

Do kúpeľov Korytnica sa dostanete autom  z Banskej Bystrice cez Donovaly respektíve z Ružomberka, ale vedie sem aj cyklotrasa z Donovál. Toto miesto sa určite oplatí navštíviť a určite odtiaľ odíde nadšení – to miesto má napriek všetkému svoje genius loci do súčasnosti.

 

Autor: Vladimír Sklenka  , Foto: autor a archív

Vladimír Sklenka