Vladimír Sklenka: Kaštieľ bystrického biskupa Štefana Moysesa sa po 30 rokoch devastácie dočká záchrany

Blog
1 /

Čo sa zdalo na Slovensku nemožným, sa napokon stane skutočnosťou. Od roku 1989 ubehlo 30 rokov a o záchranu unikátneho Moysesovho kaštieľa v Žiari nad Hronom pre Slovenský národ nejavil  nikto záujem.

Spoľahlo sa na súkromného majiteľa – ktorý zlyhal. Nakoniec muselo v roku 2018 zakročiť samotné mesto Žiar nad Hronom a kaštieľ získať do svojho vlastníctva. Tento týždeň sa urobili reálne kroky k záchrane aj zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pod vedením ministerky Ľubice Laššákovej z Banskej Bystrice. Ako rodák zo Žiaru nad Hronom a historik v meste Banská Bystrica si to nesmierne vážim.

Každý jeden mohol kedykoľvek niečo urobiť pre osobnosť banskobystrického biskupa Štefana Moysesa. To, že sa niekto silno búcha do pŕs aký je Slovák alebo ako zachraňuje pamiatky, nie je podstatné. Dôležité je, ako koná a ako pristupuje k veci v súlade so svojím deklarovaným presvedčením.

V Banskej Bystrici sme si nechali prestavať na loftové byty budovu prvého slovenského štátneho gymnázia. Tento objekt ešte Nemci v mestskom zastupiteľstve Banskej Bystrice v roku 1854 odsúhlasili postaviť pre slovenských študentov z mestských financií na žiadosť Štefana Moysesa.

My v 21. storočí sme ju predali súkromnému vlastníkovi. A skoro nikto nič nepodnikol na jej záchranu, ani predtým ani potom. Viali tu po prvýkrát v histórii slovenské vlajky na štátnej inštitúcii, bola tu spievaná slovenská hymna a to všetko vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi.

Štefan Moyses (1797 – 1869) po tom, ako zaviedol Chorvátom chorvátčinu ako národný a spisovný jazyk, bol v roku 1851 menovaný Františkom Jozefom I. – manželom cisárovnej Sisi za banskobystrického biskupa pre Slovenský národ. Zriadil v Banskej Bystrici historicky prvé slovenské gymnázium, prvú slovenskú učiteľskú prípravku, prvý slovenský kňazský seminár, poslovenčil všetky základné školy v jeho diecéze. A to všetko preto, aby po zriadení Slovenskej korunnej krajiny v Rakúskej monarchii mal kto dosadnúť do slovenských úradov.

František Jozef popritom za prvého slovenského župana v Uhorsku vymenoval bývalého banskobystrického richtára Michala Rárusa vo Zvolenskej stolici so sídlom v meste pod Urpínom. Banská Bystrica  sa mala stať sídlom Slovenskej korunnej krajiny Rakúskej monarchie. Štefan Moyses bol prvý slovenský diplomat v novodobých dejinách, ktorý prvýkrát použil slovenský jazyk ako diplomatický. Bez neho by nebola vznikla dokonca ani Matica slovenská či evanjelické gymnáziá. Jeho politický vplyv do roku 1918 nedosiahol nik zo Slovenského národa.     

Kaštieľ v Žiari and Hronom (vtedy v Svätom Kríži nad Hronom) bol letným sídlom banskobystrických biskupov. A ostal teraz poslednou pamiatkou na človeka, ktorý spravil pre Slovensko toľko, ako nikto iný.

Je zarážajúce, že tu idú milióny daňových poplatníkov na slovenské inštitúcie, ktoré nepohli ani prstom, aby Štefan Moyses bol aspoň dodatočne zaradený medzi top 100 Slovákov. Len si treba uvedomiť, že bez neho by sme nehovorili po slovensky, dokonca ani by neviali slovenské vlajky napríklad aj teraz na Majstrovstvách sveta v hokeji.

A stačilo len vyjadrenie kompetentných, že ľudia na Slovensku majú radi svoju krajinu ako my Bystričania. Keby mal Štefan Moyses v tej dobe k dispozícii také milióny a  také inštitúcie, tak by v 19. storočí dosiahol určite viacej pre túto krajinu.

A už ostalo posledné na jeho pamiatku – kaštieľ v Žiari nad Hronom. Aspoň niekto reálne konal – mesto Žiar and Hronom a Ministerstvo kultúry SR.

Autor: Vladimír Sklenka , Foto: archív a ilustračné

Vladimír Sklenka

Vladimír Sklenka