Miro Toman: Naozaj žijem v jednom z najprašnejších miest na Slovensku?

Blog
8 /

Banská Bystrica je objektívne jedno z najkrajších miest na Slovensku, ale určite nie jedným z najprašnejších. Som Bystričanom už takmer 40 rokov a doposiaľ som necítil (odhliadnuc od občasných zápachov šíriacich sa údolím Hrona z ľupčianskej Biotiky), že by som žil v prašnom meste, skôr naopak.

Nadlimitné prachové častice v ovzduší sú občas v údolí Hrona vedľa I/66

Poplašné správy o tom, že Banská Bystrica patrí medzi najprašnejšie mestá na Slovensku sa objavili už vlani v marci, keď bola na pár dní vyhlásená smogová situácia kvôli nadlimitným hodnotám prachových častíc nameraných na monitorovacej stanici na Štefánikovom nábreží pri I/66 v údolí Hrona, hoci na druhá stanica na Zelenej ulici vykazovala podlimitné množstvá, takže v ostatných častiach mesta bolo ovzdušie v poriadku.

Vtedy som sa opýtal pracovníkov SHMÚ, prečo vyhlasujú smogovú situáciu v celom meste a nie iba v tej časti, kde namerali nadlimitné hodnoty resp. prečo teda nemajú v Banskej Bystrici rozmiestnených viacero meracích bodov, aby presnejšie monitorovali kvalitu ovzdušia v danom čase.

Zo SHMÚ prišla odpoveď od Martina Kremlera: „Upozornenie na smogovú situáciu prípadne výstraha pred závažnou smogovou situáciou sa vydáva, ak 12 – hodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí 100 resp. 150 mikrogramov/m3 a zohľadňuje sa tiež predpokladaný vývoj meteorologickej situácie. Vychádza sa teda z meraných údajov na monitorovacích staniciach. Za základe údajov z dvoch staníc je veľmi problematické vyčleniť v rámci Banskej Bystrice oblasti, kde vyhlásiť smogovú situáciu a kde nevyhlásiť.“

Dve monitorovacie stanice – dva rôzne výsledky

Pátral som v minulosti, ako to je v našom meste s meraním kvality ovzdušia. Od roku 2008 sa v Banskej Bystrici  nachádzajú dve meracie stanice SHMÚ – na Štefánikovom nábreží (pri Luxe) a na Zelenej ulici (Fončorda). Stanica na Štefánikovom nábreží je umiestnená v tesnej blízkosti  frekventovanej križovatky  na ceste I/66. V okolí  sa nachádza výšková budova hotela Lux a zástavba sídliskového typu. Meracia stanica je umiestnená v údolnej časti mesta – v blízkosti rieky Hron, z čoho vyplývajú zhoršené rozptylové podmienky. Jej poloha reprezentuje najmä zaťaženie emisiami z automobilovej dopravy (donedávna aj z výstavby novej autobusovej stanice).

Meracia stanica na Zelenej ulici sa nachádza v areáli SHMÚ na miernej vyvýšenine v nadmorskej výške 427 m n. m. V blízkom okolí sa nachádza obytná zástavba sídliskového typu a súčasne zástavba rodinných domov so záhradami. Je umiestnená mimo hlavných mestských zdrojov znečisťovania ovzdušia.

Podľa oficiálnych ročných správ Okresného úradu v Banskej  Bystrici o kvalite ovzdušia doposiaľ  nebola prekročená priemerná ročná koncentrácia prachových častíc PM10 na žiadnej z týchto staníc. K prekročeniu dochádza iba niekoľko dní v roku  na stanici Banská Bystrica – Štefánikovo nábrežie v dôsledku nepriaznivého počasia najmä v zime pri zlých rozptylových podmienkach v údolí Hrona. Limitná hodnota pre PM 2,5 nebola prekročená.

Mesto Banská Bystrica veľmi pozorne sleduje situáciu v ovzduší a dlhodobo spolupracuje s ostatnými organizáciami štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia. Je súčasťou tzv. „Akčného plánu na zabezpečenie kvality ovzdušia“ z čoho vyplývajú určité povinnosti pri dosiahnutí limitného stavu. Banskobystrická samospráva zvýšila poplatky za malé zdroje znečistenia s cieľom eliminovať ich na minimum.

Opätovné šírenie poplašnej správy?

Napriek tomu ako blesk z jasného neba prišla aktuálna tlačová správa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici s názvom „Medzi najprašnejšie mestá v SR patrí aj Banská Bystrica“. Teda na úrovni Ružomberka, Jelšavy, Krompách či Veľkej Idy – miest nachádzajúcich sa pri veľkých výrobných podnikoch.

V úvode tlačovej správy RÚVZ BB sa píše: „Aj keď sa kvalita ovzdušia, čo sa týka prašnosti, v ostatných dvoch rokoch na Slovensku mierne zlepšila, aj tak ostáva mesto Banská Bystrica jedno z najprašnejších miest v SR. Dôsledkom zvýšeného obsahu prachových častíc v ovzduší sa zaoberá aj Národné referenčné centrum (NRC) pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorého vedúcou je MUDr. Katarína Slotová. Znečistenie pochádza hlavne z dopravy, motorov automobilov, vykurovania a z priemyslu. Podľa predpokladov ochranárov z Greenpeace dôsledkom znečistenia ovzdušia prachom je len na Slovensku viac ako 5 tisíc úmrtí ročne.“

Opäť tvrdenie o Banskej Bystrici ako jednom z najprašnejších miest na Slovensku bez predloženia relevantných podkladov, na základe ktorých došiel RÚVZ k tomuto záveru. Žeby zasa stačili merania jednej monitorovacej stanice umiestnenej v najviac exponovanom území, hoci zvyšná časť mesta počas celého roka nedosahuje nadlimitné hodnoty znečistenia ovzdušia?

Preto som sa obrátil na vedúcu NRC pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie pri RÚVZ BB s otázkou, na základe akých konkrétnych faktov či meraní vychádza tento úrad s tvrdením, že naše mesto patrí medzi najprašnejšie na Slovensku, o čom mám nielen ja, ale aj vedenie nášho mesto vážne pochybnosti.

Zatiaľ čakám na odpoveď. Pokiaľ nebude vyčerpávajúca, považujem označenie Banskej Bystrice za jedno z najprašnejších miest na Slovensku za šírenie poplašnej správy…

Autor: Miro Toman, Foto: Mirka Chabadová a ilustračné

Miro Toman

Miro Toman