Miro Toman: Máme chrániť medveďa aj vtedy, keď ohrozuje život človeka?

Blog
21 /

V poslednej dobe sa na Slovensku množia správy o výskyte medveďov blízko ľudských obydlí či útokoch na človeka. Nedávno to bol medveď túlajúci sa za potravou ulicami Očovej, tento týždeň útok medvedice na fotografa prírody, hoci v tomto prípade si prekvapená samica chránila svoje mláďa.

Čo hovoria ľudia

Obidva prípady sa stali v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde podľa ochranárov na ploche 40 tisíc hektárov  žije viac ako 200 jedincov medveďa hnedého, najviac na Slovensku. Celkovo by sa malo u nás v horských oblastiach na základe posledného vedeckého sčítania v roku 2015 vyskytovať vyše 1 240 medveďov, v Európe okolo 17 tisíc. Je zaujímavé, že v susednej Českej republike už medveď hnedý nežije, posledného zastrelili na konci 19. storočia.

Čo ma zaujalo, boli reakcie ľudí na strety človeka s medveďom. Aj keď takéto často anonymné diskusie  treba brať s rezervou, predsa len sa našlo veľa príspevkov, kde ich autori boli na strane chráneného medveďa hnedého a obviňovali človeka z necitlivosti voči prírode a lesným zvieratám.

Citliví sú obzvlášť vtedy, keď dôjde k zákonnému odstrelu nebezpečného zvieraťa, ako to bolo v Očovej. Na rane sú poľovníci a všetci, ktorí s tým súhlasili. To sa však deje naozaj výnimočne, po predchádzajúcom monitoringu a odbornom vyhodnotení situácie, so súhlasom Štátnej ochrany prírody SR. Je zvláštne, keď ľudia v takýchto prípadoch uprednostňujú ochranu šelmy pred bezpečnosťou človeka…

Argumenty o ničení prirodzeného teritória medveďa hnedého necitlivými zásahmi človeka do lesnej prírody a z tohto dôvodu ich vytláčania k ľudským obydliam pri hľadaní potravy, znejú na prvý pohľad celkom presvedčivo. Ibaže na to, aby sa to nedialo, tu máme profesionálnych ochrancov prírody a štátne orgány, ktoré by to mali sledovať a prijímať príslušné opatrenia.

Netreba zabúdať ani na prevenciu a zlepšenie informovania verejnosti o potrebe rešpektu človeka k chránenej faune a flóre v našej prírode, najmä v zákonom chránených oblastiach. Ak však niektorí falošní ochrancovia prírody povýšia ochranu medveďa nad obranu človeka v prípadoch, keď šelma vážne ohrozuje bezpečnosť ľudí priamo v ich bydlisku, je to choré. Viem, že nie vždy sa dajú jednoznačne určiť príčiny ohrozenia človeka medveďom, ale ľudský život by predsa len mal byť tou najväčšou hodnotou.

Napokon aj pre medvede platia tvrdé zákony prežitia v prírode, to znamená získať pre seba dostatok energie zabezpečením potravy, zachovať potomstvo a tvrdo brániť svoje teritórium i za cenu vytlačenia či zabitia slabšieho jedinca. Súčasťou prírody je aj človek, ktorý sa musí naučiť spolunažívať s divoko žijúcimi zvieratami. Ale rovnako ako oni si tiež chráni svoj životný priestor, keď doň niekto neprimerane zasiahne a ohrozuje ho.

Čo hovoria odborníci

Aby som sa nehral na múdreho, pozrel som sa do odbornej literatúry a tam som sa okrem iného dočítal nasledovné:

Najväčší výskyt medveďa hnedého u nás je v takmer všetkých hornatých oblastiach západného, stredného a východného Slovenska so zachovalým a trvalým lesným porastom. Sú to pohoria stredného Slovenska, severné pohraničie a oblasť Slovenského raja. V Čechách a na Morave je medveď hnedý už vyhubený.

Medvede žijú samotársky, obývajú ihličnaté a zmiešané lesy v horských polohách, kde je dosť tichých a ťažko prístupných zákutí s bralami, vývratmi a inými úkrytmi, ale aj dosť vody a rúbanísk s lesnými plodmi. Samce sa so samicami schádzajú len v období párenia, od mája do júla.

Medveď cez deň zalieza do húštiny, kde nie je vyrušovaný a môže si oddýchnuť. Každý medveď má svoje obľúbené chodníčky. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú (pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa ňuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďov vylepšuje a výrazne sa zlepší aj ich kondícia ešte predtým, ako postupne prichádzajú do ruje

Po nej je najhlavnejšou úlohou medveďa sa dobre vypásť, pretože bez dostatočných tukových zásob by zimu neprežil. Vyberá hniezda včiel, čmeľov, ôs a mravcov, ale aj úle, mäsožravejšie jedince občas napádajú na holiach ovce i mladý dobytok .

Medveď hnedý sa dokáže zmocniť aj diviakov či menších cicavcov, rýb a inej zveri. Požiera žalude, bukvice, ovos, jahody, maliny, čučoriedky, brusnice, hríby a podobne. Vítanou pochúťkou je med a larvy mravcov. Medvede spotrebujú veľké množstvo potravy, aby prežili a zabezpečili svoje potomstvo.

Staršie medvede vytláčajú mladšie jedince zo svojho teritória do nižších polôh a tak sa stáva, že ich stretneme aj tam, kde by sme ich pred rokmi ešte nečakali. V chatových a rekreačných oblastiach sú pre medvede veľkým lákadlom kontajnery a odpadky. Spôsobujú škody tiež včelárom, strhávajú hospodárske zvieratá a ničia ovocné stromy. Keď medveď stráca vrodenú plachosť a opúšťa svoje stravovacie návyky, stáva sa nebezpečným pre človeka.

V prípade nedostatku potravy medveď prejde desiatky kilometrov, niekedy sa takto dostane do kontaktu s ľuďmi. Medvede sa však vyhýbajú stretnutiu s nimi, ak ich začujú na diaľku a nenechajú sa prekvapiť. Tieto šelmy sú prirodzenými likvidátormi odpadkov a tiel mŕtvych zvierat, veľmi ľahko si zapamätajú miesto, na ktorom našli nejaké odpadky alebo zvyšky jedla.  

Na to, aby prostredie chalupy, chaty či turistického strediska bolo bezpečné pred návštevami medveďov, stačí odstrániť z okolia budovy zvyšky potravy, odpadky, ako aj obaly od potravín, ktoré medvede priťahujú. Takýmto spôsobom ochránia ľudia seba, ale rovnako aj medvede od zbytočných stresov z neočakávaných prekvapujúcich stretnutí. Tie niekedy končia privolaním štátnych ochranárov a poľovníkov, iba v krajnom prípade sa pristúpi k odstrelu takého človeku nebezpečného medveďa.

Degradáciou prírodného prostredia ubúdajú zdroje medvedej obživy. Logicky je hladný a napríklad s pribúdajúcou inváziou zberačov lesných plodov sa jeho hlad stále zväčšuje. Zákaz zberu v chránených krajinných územiach málokto rešpektuje, na druhej strane pribúda sťažností na medvede.

Expanzívny rozvoj civilizácie mu ponecháva stále menej miesta pre pokojný život. Medvede ostanú v našich lesoch len vtedy, keď ľudia pochopia, že voľne žijúce zvieratá tiež majú právo na život, pre ktorý potrebujú prirodzené prostredie.

Faktom je, že kým v minulosti vrhla medvedica každé dva – tri roky jedno, výnimočne dve mláďatá, vychovala iba jedno. Teraz nie je zvláštnosťou, že vrhne viac mláďat a a vychová ich aj všetky. Dostupnosť potravy pre medvede je vysoká a je  málo predátorov, ktorí by ich ohrozovali.

Preto sa ich počet postupne zvyšuje a štátni ochranári musia hľadať odpovede na otázku, čo je pre dané územie s týmito chránenými šelmami únosné, pretože v ňom  žijú aj  ľudia a iné živočíšne druhy.  Vôbec nezasahovať je v mnohých prípadoch už nemožné. Dôležité je zachovanie rovnováhy v prírode.

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman