Nie, vôbec sa teraz nejdem venovať politike a politikom. Pretože toto je problém hodnotový a z istého hľadiska celosvetový. Je aj o našich pocitoch šťastia a vnútorného prežívania. A aj o cestovnom ruchu.

Priamu inšpiráciu mi, ako na tanieri priniesol facebookový priateľ Igor Cibula. Múdry pán, ktorý prináša preklady zo svetovej tlače. Teda informácie, ktoré v slovenských médiách chýbajú. A nedávno som si prečítal, ako po uvoľnení situácie a návrate zahraničných študentov sa do Singapuru vrátil koronavírus.

A už sa počíta s tým, že ide o dlhý boj, možno až do budúceho roku.

Mňa ako človeka, ktorý má rád veľký svet, to trochu zamrazilo. Čo ostane z cestovného ruchu, ak sa prestaneme túlať a poznávať? Viem, že sú takí, ktorým stačí šum mora, ale ide aj oň.

Asi nikdy nezabudnem na domácu pani pri beduínskom stane, ktorá nám piekla uprostred Sinajskej púšte miestny chlieb. Ľavou rukou si neustále držala šatku, aby sme neuvideli jej tvár, pravou miesila cesto a sporadicky prikladala na oheň sušený ťaví trus. V hoteli sme to potom dezinfikovali fľašou vodky.

Aj toto je akýsi iste bezvýznamný prejav globalizovaného života. Uvediem ešte jeden. Z Činy. Doteraz, aj keď o tom vieme, veľmi si ho nevšímame. Z nejakého kontajnera na lodi v európskom prístave vyletel roj ázijských sršňov. Na rozdiel od našich sršňov tieto sú oveľa agresívnejšie a celý roj v počte 300 jedincov útočí ako jeden muž. Tieto sršne sa pekne rozširujú a už sa len čaká, kedy prekročia aj naše udatne strážené hranice.

No a čo myslíte, prečo tí naši včelári vzdychajú nad klieštikom? Priviezli sme si ho z Ázie. A tu nemá prirodzených nepriateľov. Naše včely sa nevedia brániť. V Holandsku robili v skleníkoch pokusy s inou, nie našou lienkou. Mala byť biologickým škodcom na vošky. Lienka zo skleníka ušla a samozrejme, že škodí.

V južnej Amerike sa podarilo skrížiť našu včelu s africkou. Áno, prinesie veľa medu, ale je neobyčajne agresívna. Pri práci s ňou možno zomrieť alebo používať skafander.

A čo bude z rodiacej sa novej situácie s cestovaním? Predstavte si, že v cestovný ruch stále verím. Len, už to bude inak.

Človek predsa cestuje odpradávna. Aj slávny Ceasar si užíval zdravú klímu gréckych ostrovov. A ono to pretrvalo. K slávnym kúpeľom patrili vždy verejné domy, zábava, hýrenie. Koľko bolo odvtedy morových rán, otrasov spoločnosti a čože sa zmenilo?

Nechcem zľahčovať situáciu. Niekto kruto doplatí, niekto na tom zarobí. Bojím sa len, aby desaťročia zbieraný hnev z obrovských rozdielov medzi ľuďmi neprepukol v násilie. Bojovať za mier a miernosť sa musí stať prioritou. Spolu s morálkou.

Alebo? Nájde sa liek, my pyšne zabudneme a kolektívna samovražda bude pokračovať. Prikladám foto slávnych kúpeľov na ostrove Kos, teda čo z nich zostalo…